Koran

	Su?as? serie ?lankov na temu
	Islam
	Dejiny islamu
	Viera a praktiky
	Jedinos? Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Post · Pu? · Almu?na · Me?ita
	Hlavne osobnosti
	Mohamed ; Abu Bakr as-Siddik ; Umar ibn al-Chattab ; Utman ibn Affan ; Ali ibn Abi Talib ; Mohamedovi su?asnici ; ?lenovia Mohamedovej domacnosti ; Proroci islamu
	Texty a zakony
	Koran • Sunna • ?aria ; Zakonodarstvo ; ?ivotopisy Mohameda
	Vetvy islamu
	Sunniti ( Hanifovska • Malikovska • ?afiovska • Hanbalovska • Zahirovska ) • ?iiti ( Isma'ilija ( Nizarija ( Asasini ) • Mustalija • druzovia ) • Isna a?arija ( D?a'farovska • Alaviti • Aleviti ) • Zajdija ) • Sufizmus ( Bekta?ija • ?i?tija • Mawlawija ) • Charid?a ( Ibadija )
	Sociopoliticke aspekty
	Umenie • Architektura ; Mesta • Kalendar ; Veda • Filozofia ; Nabo?enski vodcovia ; ?eny v islame • D?ihad ; Politicky islam • Liberalny islam ; Ahmadija • Wahhabizmus ;
	Pozri aj
	Slovni?ek islamskych pojmov ; Zoznam vyznamnych me?it ; Zoznam ?lankov o islame
	z ? d ? u

Koran ( arab. ?????? al-kur?an ? recitacia, prednes ) je svata kniha islamu . Obsahuje nabo?enske, eticke, pravne a kultove zasady a pravidla konania. Koran bol zostaveny v polovici 7. stor. z vyrokov Mohameda . Moslimovia pova?uju Koran za bo?ie zjavenie .

Koran sa deli na 114 kapitol zvanych sury , ktore maju chiliasticky a moralne nau?ny obsah. Jednotlive sury sa delia na ver?e ? aje ? ktorych je v celom Korane 6236.

Historia vzniku textu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vznik Koranu, tak ako je popisovany v moslimskej tradicii, z ve?kej ?asti zodpoveda predstavam su?asnych vedcov zaoberajucich sa islamom.

Koran od za?iatku pisomne zachytavali Mohamedovi stupenci, najprv ako zbierku vo?nych listov. Stale sa rozrastala skupina moslimov, ktori poznali do tej doby zjaveny text naspama?, ?o bolo potrebne kvoli defektivnemu charakteru vtedaj?ieho arabskeho pisma ? e?te nemalo ?iadnu vokalizaciu (nezapisovali sa samohlasky) a niektore skupiny spoluhlasok vyzerali rovnako, preto?e chybali bodky, ktorymi sa dnes tieto pismena rozli?uju. Zjavenie ka?deho ?al?ieho textu sa v spolo?nosti moslimov te?ilo najva??ej pozornosti ? takisto kvoli uplne bezprostrednemu u?inku na ka?dodenny ?ivot, napriklad zakaz konzumacie alkoholu . Mohamed predniesol v?dy nove zjavenie najprv mu?om komunity a potom zboru moslimskych ?ien. Prorok sa takisto sna?il o zmysluplne zaradenie novych stati. Ka?dy novo zjaveny text priradil nejakemu ur?itemu miestu v celkovom texte.

Existuje kres?anska legenda, ktora tvrdi, ?e Koran nadiktoval Mohamedovi ariansky mnich Bahir. ^[1]^:175

Mushaf [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zjavenie bolo dokon?ene e?te pred prorokovou smr?ou a po suhlase v?etkych, ktori uchovavali Koran ako ustne ( hafizovia ), tak aj pisomne, vznikol po nariadeni tretieho kalifa Utmana ibn Affana ( 644 - 656 ) prvy oficialny pisany kodex, mushaf ( arab. ???? ). Najmenej pa? opisov bolo zaslanych do Mediny , Mekky , Kufy , Basry a do Damasku . Su?asne bol vydany aj prikaz spali? v?etky sukromne opisy Koranu.

Veri sa, ?e sa opis, ktory bol zaslany do Mediny, nachadza v Ta?kente . ?al?i exemplar sa udajne nachadza v muzeu Topkapi v Istanbule .

Vyznam Koranu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Koran vytvoril zaklad pre po?etne odvetvia arabskych vied. Jeho jazyk silno ovplyvnil vyvoj arabskej gramatiky ? ved?a zachovanych fragmentov predislamskych basnikov plati arab?ina Koranu ako smernica pre korektnos? jazykovych vyrazov.

Z potreby vykladu niektorych ?zahadnych“ pasa?i Koranu sa vyvinula veda ilm at-tafsir (vyklad Koranu). Vznikli komentare ku Koranu, ktore maju svojim rozsahom ?asto nieko?ko tuctov zvazkov. K najslavnej?im patria zvazky Tabariho , Kurtubiho alebo Ibn Kathira . Existuju aj zapadni komentatori vydavajuci komentare, ako Koran vyklada? a pochopi?.

Nezvykle, ale takisto ve?mi sporne naznaky interpretacie uviedol nemecky filolog Christoph Luxenberg , ktory okrem ineho predstavil novu interpretaciu onoho sveta. Pod?a jednej islamskej mudrosti je Koran hovoriaci vesmir a vesmir je ml?iaci Koran.

Koran je zakladom islamskej viery. Moslimovia veria, ?e Mohamed je len sprostredkovate?om bo?ieho slova, ktore mu diktoval sam archanjel Gabriel , a popieraju nazor, ?e Mohamed je autorom Koranu.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ NOSKO, Luka?. Arabica Christiana: n?kolik tematickych zastaveni. Parresia : revue pro vychodni k?es?anstvi (?erveny Kostelec: Pavel Mervart ve spolupraci s Ustavem vychodniho k?es?anstvi Husitske teologicke fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsanym spolkem AXIOS), 2015-2016, ?is. IX-X, s. 171 – 190. ISBN 978-80-7465-284-4 . ISSN 1802-8209 .