Ko?ciuszkovo povstanie

Datum	24. marec – 16. november 1794
Miesto	Republika oboch narodov (Rzeczpospolita), Ve?kopo?sko
Vysledok	Vi?azstvo Ruskej ri?e a Pruskeho kra?ovstva ; porazenie povstalcov a tretie delenie Po?ska

Ko?ciuszkovo povstanie
	; Ko?ciuszkovo povstanie, ?a?enie vojsk
Datum	24. marec – 16. november 1794
Miesto	Republika oboch narodov (Rzeczpospolita), Ve?kopo?sko
Vysledok	Vi?azstvo Ruskej ri?e a Pruskeho kra?ovstva ; porazenie povstalcov a tretie delenie Po?ska
Velitelia
Tadeusz Ko?ciuszko , Tomasz Wawrzecki	Alexander Suvorov , Nikolaj Repnin , Osip Igelstrom
	Historicky portal

Ko?ciuszkovo povstanie ( chyba, jazyk nebol zadany ) bolo po?ske narodne povstanie proti Rusku a Pruskemu kra?ovstvu v roku 1794 . Okrem ineho zah??alo aj povstania vo Var?ave , Vilniuse , Kuronsku , Ve?kopo?sku a nieko?ko ?al?ich.

Povstanie malo svoju predohru. D?a 12. marca 1794 , ke? general Antoni Jozef Madali?ski vyrazil z Ostroł?ky smerom na Krakov . Formalne za?alo 24. marca 1794 , ke? Tadeusz Ko?ciuszko , veteran kontinentalnej armady v americkej vojne za nezavislos? , vyhlasil v?eobecne povstanie v prejave na krakovskom namesti a prevzal pravomoci hlavneho velite?a v?etkych po?skych sil. Kosciuszkov zbor toho d?a vypochodoval smerom na Kielce . Povstanie skon?ilo sa 16. novembra 1794 , ke? posledne povstalecke jednotky kapitulovali pred Rusmi v Rado?iciach. Sporadicke boje pokra?ovali e?te do polovice decembra.

Vyvoj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po pora?ke v po?sko-ruskej vojne v roku 1792 obsadili uzemie Ve?kopo?ska ruske vojska. Znamenalo to koniec Ustavy z 3. maja 1971 a ruske jednotky vo ve?kom rabovali, ?o bolo spojene s politickymi represiami. Do?lo k hospodarskemu a finan?nemu kolapsu ?tatu. Zrutilo sa sedem najva??ich var?avskych bank. Ceny potravin boli ?oraz vy??ie. Bola zavedena cenzura a zakaz vyjadrova? nazory kriticke vo?i vlade Targovskej konfederacie a Katariny II. a jej vojenskym a civilnym pod?upanom. Proreformna tla? bola potla?ena. V knihkupectvach sa zverejnil supis zakazanych knih. Kulturne kontakty so zapadnou Europou boli preru?ene. Francuzsky ve?vyslanec Marie Louis Descorches bol nuteny opusti? hlavne mesto a policia potla?ala ka?dy naznak sympatii k Francuzskej revolucii . Po?ska spolo?nos? v reakcii uskuto?nila spolo?ensky bojkot Rusov ? napriklad velite? ruskych vojsk vo Var?ave general Michail Kachowski nemohol zorganizova? ples, preto?e po?ske damy odmietli prija? pozvanie.

V roku 1793 uskuto?nil Sejm v Grodne druhe delenie Po?ska . V tom ?ase Zubovova frakcia, ktora mala vplyv na dvore Katariny II., presadzovala kone?nu likvidaciu po?skeho ?tatu vyprovokovanim povstania. V decembri 1793 bol zastanca zachovania republiky ako protektoratu, rusky poslanec Jakob Sievers, nahradeny Osipom Igelstromom. Zakazal nosenie radu Virtuti Militari a zverej?ovanie zakonov Grodnianskeho snemu bez ich predchadzajucej cenzury na ruskom ve?vyslanectve. Stanislavovi II. ako novemu ruskemu predstavite?ovi vobec nebol predstaveny. Igelstrom roz?iril policajny zbor vo Var?ave, na ?ele ktoreho stal Karol Bauer. Platil si cely rad agentov, ktori prenikali do remeselnickych kruhov, obchodov, kostolov a infiltrovali sa aj na kra?ovsky dvor.

Po druhom deleni u? Ve?kopo?sko nebolo schopne samostatnej ?tatnej existencie a ?al?ie pripojenie jej uzemi bolo len otazkou ?asu. Ko?ciuszkovo povstanie bolo poslednym pokusom o zachranu nezavislosti.

Sprisahanie pred povstanim [ upravi? | upravi? zdroj ]

Sprisahanie vzniklo v decembri 1792 v exile a na prelome rokov 1792/1793 na domacej pode. Centrom predpovstaleckej emigracie bolo Sasko ( Dra??any a Lipsko ), kde Ignacy Potocki, Hugo Kołł?taj a Tadeusz Ko?ciuszko vytvorili kon?pira?nu skupinu. Uznali, ?e je potrebne zavies? vojensku diktaturu a poverili ?ou Ko?ciuszka. Ako si Hugo Kołł?taj zapisal do svojho dennika:

?

Aby sme sa vyhli ne??astnym nahodam Francuzskej revolucie, dohodli sme sa, ?e povstanie v Po?sku bude pod diktaturou jedneho mu?a, ktory si ziska doveru ?udu. Cely narod na to poukazoval

“

K narodnemu sprisahaniu sa pridali byvali ?lenovia Zhroma?denia priate?ov vladnej ustavy z ?ias ?tvorro?neho sejmu, va??inou slobodomurari . Predstavitelia praveho kridla narodneho sprisahania boli stupencami obnovy republiky z ?ias prijatia Ustavy 3. maja ; ich cie?om bolo uskuto?ni? povstanie len silami armady, bez toho, aby povolali bur?oaziu a ro?nikov do zbrane.

Vo svojich pokynoch pre vodcov tajneho sprisahania Ko?ciuszko napisal:

?

Takyto slavny cie?, ktorym je vyslobodenie naroda z jarma otroctva uprostred naj?a??ich sklamani, by sa mal dobre zva?i?, nie v rychlosti ob?ianskeho citu, ale chladnym rozumom, s prihliadnutim na v?etko, aby krajina nebola uvrhnuta do e?te va??ieho otroctva, ale aby ani raz nestratila nadej na jeho znovuziskanie.

“

Pokus o dohodu s revolu?nym Francuzskom [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po zvrhnuti Ustavy 3. maja sa niektori z emigrantov, ktori ju podporovali, usadili v Lipsku, kde Marie Louis Descorches viedol vytvorenie tzv. emigra?neho vyboru. Raison d'etat ich nutil h?ada? pomoc vo Francuzsku bez oh?adu na ich nazor na jakobinov a ich vladu, tak?e za?iatkom roku 1793 vybor vyslal Tadea?a Kosciuszka na tajnu misiu do Pari?a , aby francuzskej vlade predlo?il plan na vyvolanie revolucie v Po?sku s francuzskou pomocou a za?atie vojny s Ruskom , Rakuskom a Pruskom .

Po?as cesty cez Belgicko sa Ko?ciuszko stretol s generalom Charlesom Francoisom Dumouriezom, ktoreho oboznamil s planmi na povstanie v Po?sku. Dumouriez, ktory sa na?alej spol?oval s Raku?anmi, im odovzdal plany; ti ich odovzdali Rusom.

Za?iatkom februara 1794 pri?iel Francois Barss do Pari?a, aby obnovil svoj pokus o ziskanie pomoci z Francuzska. Oficialna odpove? znela:

?

Republika nemo?e u?inne podporova? zbrojenie Poliakov, navy?e Poliaci nechapu v?emocnos? ?udu, nepodari sa im vyvola? v Rusku zmatok. Zalo?ne pravo, ktore navrhuju na starostovstva a narodny majetok vo vy?ke 12 milionov, ktoreho uver po?aduju, je prili? neur?ite a prili? neiste, aby sa s nim dalo po?ita?.

“

Prepuknutie [ upravi? | upravi? zdroj ]

D?a 11. septembra 1793 sa Ko?ciuszko stretol so zastupcami narodneho sprisahania v Podgorze pri Krakove , kde prerokoval plany priebehu povstania. Stala rada 11. februara 1794 posudila notu ruskeho vyslanca, ktora podmie?ovala zaruku zahrani?nej po?i?ky zni?enim stavu armady. Plany na redukciu armady vypracovali general Jan August Cichocki a general Jan Henryk D?browski. Vo februari 1794 Stala rada schvalila nove ?taby korunnej armady a armady Litovskeho ve?koknie?atstva . Stala rada sa 21. februara 1794 na ?iados? ruskeho vyslanca Osipa Igelstroma rozhodla zni?i? stav armady o polovicu a nasilne naverbova? tych, ktori boli vyradni, do ruskej a pruskej armady. To bola jasna provokacia, ktora sposobila vypuknutie povstania.

D?a 12. marca 1794 general Antoni Jozef Madali?ski odmietol zni?enie stavu 1. ve?kopo?skej narodnej jazdeckej brigady a na jej ?ele vyrazil z Ostroł?ky smerom na Krakov .

Za oficialny datum za?iatku povstania sa napriek tomu pova?uje 24. marec 1794 . Po in?trukta?i dostojnikov krakovskej posadky sa Tadeusz Ko?ciuszko a Jozef Wodzicki vybrali na svatu om?u do kapucinskeho kostola, po ktorej polo?ili svoje ?able k oltaru v loretanskom dome. Nasledne prisahali, ?e su pripraveni polo?i? ?ivot za obranu vlasti.

Okolo 10.00 h sa na hlavnom krakovskom namesti objavil Tadeusz Ko?ciuszko, po ktorom bola pre?itana re? a Ko?ciuszko zlo?il prisahu:

?

Ja, Tadeusz Ko?ciuszko, prisaham pred Bohom celemu po?skemu narodu, ?e zverenu mi moc nepou?ijem na nikoho sukromny utlak, ale len na obranu celych hranic, obnovenie samospravy naroda a upevnenie v?eobecnej slobody. Tak mi pomo?, Pane Bo?e, a nevinny umu?eny Syn jeho.

“

Akt povstania udelil Ko?ciuszkovi titul najvy??ieho velite?a narodnych ozbrojenych sil a zveril mu do ruk uplnu moc. Hlavnym problemom sa stalo roz?irenie dovtedy malo po?etnej povstaleckej armady. Ko?ciuszko mal k dispozicii jeden prapor pluku II (Wodzicki), jeden pluku III (Czapski) s celkovym po?tom 800 mu?ov a brigadu Manzet (10 eskadron). V tom ?ase sa ku Krakovu bli?il brigadier Madali?ski so svojou predtym vzburenou brigadou, ktora mala a? 1000 koni, a pribli?ovali sa ?al?ie tri prapory III. a VI. pluku. Tieto jednotky, spolu a? 4 000 mu?ov, predstavovali v ?ase vypuknutia povstania jedinu aktivnu povstalecku silu.

Ko?ciuszko vydal v?eobecny rozkaz, pod?a ktoreho mal by? na ka?dych pa? domov vystrojeny pe?i regrut, vybaveny pu?kou, bodakom alebo sekerou, a na ka?dych 50 jeden konsky regrut. Okrem odvodu sa do armady hlasili aj dobrovo?nici, ktori boli posielani k delostrelectvu, ?enijnym jednotkam a pe?im streleckym utvarom. Ko?ciuszko zaviedol slu?bu v domobrane pre mu?ov vo veku 18-28 rokov, ktori sa nemohli zaradi? do pravidelnej armady. Z domobrany sa v mestach vytvarali prapory, ktore spolupracovali s pravidelnou armadou a niekedy aj s pe?imi plukmi. Odvody v?ak prebiehali s nevo?ou a o?akavany po?et 10 000 vojakov sa v krakovskom vojvodstve nedosiahol. Ve?ke ?a?kosti boli aj s vyzbrojou, preto sa za?ali formova? kosecke oddiely vyzbrojene pikami a jazdeckymi kosami .

?asovy priebeh povstania [ upravi? | upravi? zdroj ]

*Bitka pri Racławiciach* od Aleksandra Orłowskeho

12. marca 1794 Antoni Madali?ski odmietol zredukova? Prvu ve?kopo?sku jazdecku brigadu a viedol ju z Ostroł?ky smerom na Krakov .

24. marca bolo na krakovskom namesti vyhlasene povstanie, pri?om za hlavu povstania bol vymenovany Tadeusz Ko?ciuszko . Ko?ciuszko verejne zlo?il prisahu na namesti.

24. marca Kosciuszkov zbor pochodoval smerom na Kielce .

4. aprila pri Racławiciach povstalecka armada vedena samotnym Ko?ciuszkom vybojovala vi?aznu bitku proti ruskej armade, ktorej velil generalmajor Alexander Tormasov. Z vojenskeho h?adiska bolo vi?azstvo pri Raclaviciach len epizodou po?sko-ruskej vojny a nebolo plne vyu?ite. Ko?ciuszkovi sa nepodarilo rozbi? zbor Fiodora Denisova a vy?isti? Malopo?sko od ruskych vojsk. Moralny vyznam bitky bol v?ak ove?a dole?itej?i ? Poliaci ziskali vieru v mo?nos? vi?azstva a povstanie sa roz?irilo do ?al?ich regionov krajiny.

5. aprila v tabore pri Słomnikach Ko?ciuszko oznamil po?skemu narodu spravu o vi?azstve pri Racławiciach.

6. aprila si Ko?ciuszko rozlo?il tabor pri Bosutowe a k povstaniu sa pripojila aj Rusinske vojvodstvo.

7. aprila bolo do Krakova privezenych 12 ruskych diel ukoristenych v Racławiciach.

8. aprila vymenoval Ko?ciuszko Bartosza Głowackeho za prapor?ika krakovskeho granatnickeho pluku.

16. aprila bol v ?iauliai v ?mudi vyhlaseny zakon o povstani v Litovskom ve?kovojvodstve.

17. aprila vypuklo Var?avske povstanie. Var?avska pospolitos? pod vedenim Jana Kili?skeho vyhnala rusku posadku z hlavneho mesta. Ruske ve?vyslanectvo bolo napadnute a materialy dokazujuce, ?e popredni politicki predstavitelia poberali ruske platy, boli zhabane. Ignacy Wyssogota Zakrzewski sa postavil na ?elo hlavneho mesta.

18. aprila v tabore pri Bosutowe Ko?ciuszko vydal proklamaciu v prospech ro?nikov za oslobodenie od poddanstva a humanne zaobchadzanie s nimi.

19. aprila bola vo Var?ave vytvorena Do?asna rada.

23. aprila vypuklo vo Vilniuse povstanie, ktore viedol Jakub Jasi?ski. Bol vyhlaseny zakon o povstani litovskeho naroda. Povstanie bolo uspe?ne. Po?as udalosti vo Vilniuse boli zabiti 3 Poliaci a 20 Rusov. Mnoho ruskych vojnovych zajatcov bolo zajatych a zhroma?denych v kostole svateho Kazimira vo Vilniuse.

24. aprila bol vo Var?ave zalo?eny Po?sky jakobinsky klub.

24. aprila bola vo Vilniuse zriadena Najvy??ia litovska vladna rada.

25. aprila bol vo Vilniuse sudeny a verejne obeseny litovsky ve?kovojvoda Szymon Marcin Kossakowski. Ko?ciuszko sa utaboril v Igołomi.

30. aprila sandomierska ??achta v Novom Korczyne oznamila, ?e sa pridala k povstaniu.

3. maja vymenovala Najvy??ia vladna rada generala Jakuba Jasi?skeho za vrchneho velite?a litovskej armady. Katarina II. vymenovala Nikolaja Repnina za hlavneho velite?a ruskych vojsk vyslanych na potla?enie povstania.

5. maja si Ko?ciuszko postavil opevneny tabor pri Połanci . V tabore hlavny velite? o?akaval prichod Ve?kopo?skej divizie a Volynskej divizie, ktorej na ?iados? vojakov velil podplukovnik Jan Grochowski (spolu asi 6600 vojakov). Po spojeni s diviziami Grochowskeho planoval Ko?ciuszko rozbi? zbor ruskych vojsk, ktoremu velil general Fiodor Denisov. Denisov sa zasa sna?il zabrani? spojeniu po?skej armady. 13. maja Rusi zauto?ili na Ko?ciuszkovu armadu pri Połanci, ale boli odrazeni. Obe armady sa na?alej navzajom pozorovali.

7. maja Ko?ciuszko vydal v Połanci univerzal, ktory upravoval pozemkove povinnosti ro?nikov a zabezpe?oval im u?innu ?tatnu starostlivos?, bezpe?nos? majetku a spravodlivos? v poriadkovych komisiach. Tento zakon, znamy ako Połaniec uniwersał , zav??il mno?stvo dekretov a proklamacii, ktore Ko?ciuszko vydal v ro?nickych zale?itostiach od za?iatku povstania.

8. maja do?lo vo Var?ave k nepokojom prosteho ?udu.

9. maja boli vo Var?ave verejne obeseni vodcovia Targowice, ktorych trestny sud odsudil na smr?: livonsky biskup Jozef Kazimierz Kossakowski, ve?ky hejtman koruny Piotr O?arowski, mar?al stalej rady Jozef Ankwicz a po?ny hejtman Litvy Jozef Zabiełło.

10. maja bola vytvorena Najvy??ia narodna rada, povstalecka vlada.

16. maja prusky kra? Fridrich Viliam II. oznamil, ?e sa zapoji do bojov. V noci divizie Jana Grochowskeho prekro?ili Vislu pri Annopole a pochodovali smerom na Połaniec. Denisov si uvedomil, ?e nebude moc? zabrani? pripojeniu po?skej armady, a stiahol sa do Szczekocina, kde sa zhroma??ovala pruska armada pod vedenim Fridricha Viliama II.

19. maja sa Ko?ciuszko vydal z Połanca prenasledova? Denisova.

1. juna Najvy??ia narodna rada zriadila Ustrednu deputaciu Litovskeho ve?koknie?atstva.

3. juna general Michal Wedelstedt vybojoval bitku pri Dubienke s ruskou diviziou generala Zagria?skeho.

6. juna sa pri Szczekocinach odohrala ?al?ia bitka medzi po?skou armadou a spojenymi rusko-pruskymi silami Fiodora Denisova a Fridricha Wilhelma II. Po prudkych bojoch boli Poliaci nuteni ustupi? smerom k Var?ave a Ko?ciuszko bol ?ahko zraneny. Po?ske straty boli ?a?ke. Padlo 2 000 vojakov. V boji zahynuli dvaja generali: Jozef Wodzicki a Jan Grochowski. Bartosz Głowacki bol smrte?ne zraneny.

8. juna rusky zbor generala Wilhelma Derfeldena porazil Poliakov, ktorym velil general Jozef Zaj?czek, v bitke pri Chelme. Prenasledovany Derfeldenovym zborom sa Zaj?czek stiahol do Lublinu a odtia? do Var?avy.

15. juna pruska armada obsadila Krakov, ktoremu sa vzdal Ignacy Wieniawski, ktory velil obrane mesta.

17. juna major Klemens Liberadzki za?ina pochod na Wolin s cie?om vyvola? tam povstanie.

26. juna sa divizie Jakuba Jasi?skeho a Jerzyho Franciszeka Grabowskeho zu?ast?uju bitky pri Soli so zbormi Nikolaja Zubova a Leontija Bennigsena.

27. juna v Liep?ji obyvatelia Kuronska oznamili, ?e sa pridali k povstaniu. Cisar vo Viedni vydal edikt, ktorym nariadil vstup rakuskej armady do republiky.

28. juna boli vo Var?ave obeseni zradcovia; na ?ibenici viseli zvy?ni vodcovia Targowickej konfederacie a ?udia podozrivi zo zrady.

30. juna vstupil rakusky zbor do krakovskeho, sandomierskeho a lublinskeho vojvodstva.

7. jula rakuska armada obsadila Lublin .

10. jula plukovnik Walenty Kwa?niewski odrazil utok pruskej armady generala Heinricha Gunthera na Kolno , pruska divizia generala Friedricha Gocklinga rozbila povstalcov Jozefa Wi?ckowskeho pri Rajgrodzkom jazere, divizia generala Stanisława Mokronowskeho sa stretla s Prusmi pri Błoniach, divizia generala Jozefa Zaj?czka bojovala proti ruskym jednotkam pri Gołkowe.

13. jula do 6. septembra obliehanie Var?avy ruskymi a pruskymi vojskami. Pruske vojska zablokovali hlavne mesto zo severu. Spolu s nimi bol pritomny aj kra? Friedrich Wilhelm II. Pruska armada mala 30 000 vojakov. Z juhu bola Var?ava blokovana ruskym zborom generala Ivana Fersena. Boje prebiehali na predmesti hlavneho mesta.

19. jula a 20. jula rusky zbor obliehal Vilnius. Mesto branil general Jerzy Franciszek Grabowski. Mal k dispozicii 350 pravidelnych vojakov a asi 1 000 me??anov vyzbrojenych kosami a pikami. Ruske sily uto?ili na mesto pod vedenim generala Bohdana Fiodorovi?a Knorringa. Niektori obyvatelia v panike utiekli za rieku Neris . Rusi obsadili zakopy, ale brany mesta sa im nepodarilo doby?. Pri Brane usvitu pokra?ovali prudke boje. Sprava o bli?iacej sa po?skej pomoci prinutila Rusov k ustupu. Vilnius v ten de? nepadol. Adam Mickiewicz to opisal v diele 'Pan Tadeusz :

?

Kto stoji na svatom vrchole Brany usvitu

Videla Dejova, moskovskeho generala,

Vstup s plukom kozakov u? otvaral branu

A ako jeden me??an, zvany ?ernobaty,

Zabil Dejova a odviedol cely kozacky pluk.

“

27. jula pruska armada obsadila Wolu, ktoru branil general Jozef Zaj?czek.

2. augusta zvi?azila divizia Karola Sierakowskeho nad Rusmi v bitke pri Slonime.

11. augusta zomrel primas Michał Poniatowski.

12. augusta Vilnius kapituloval.

19. augusta ? 23. augusta Ko?ciuszko vymenoval Vojensky trestny sud, ktoreho predsedom sa stal general Jozef Zaj?czek.

21. augusta sa k povstaniu pripojilo Ve?kopo?sko, kde vypuklo Ve?kopo?ske povstanie.

25. augusta po prudkych bojoch Prusi obsadili Szwedzki Gorki pri Var?ave, ktore branil knie?a Jozef Poniatowski. Wawrzyszew padol.

28. augusta stroskotal silny prusky utok na Pova?sky prales, ktory branil Jan Henryk D?browski podporovany Ko?ciuszkom. Bol to posledny ve?ky utok na po?ske pozicie. V priebehu bojov na predmesti Var?avy sa pruska armada zmen?ila na 18 000. Stratila takmer polovicu svojho povodneho po?tu. V noci z 5. septembra na 6. septembra ustupili pruske a ruske vojska z Var?avy. Prusi ustupili do Ve?keho Po?ska a Rusi za Pilicu.

6. septembra Rusi a Prusi ukon?ili obliehanie Var?avy.

11. septembra Vojensky trestny sud odsudil na smr? chelmskeho biskupa Wojciecha Jozefa Skarszewskeho.

13. septembra Ko?ciuszko zmenil rozsudok sudu na do?ivotne vazenie.

17. septembra pora?ka divizie Karola Sierakowskeho v bitke pri Krupczyciach so zborom generala Alexandra Suvorova. Rusky zbor ziskal vo?nu cestu do Brestu .

18. septembra Najvy??ia narodna rada rozhodla nahradi? ro?nicku da? odvodom, pri?om ur?ila odvod 1 rekruta z 10 domov a jazdeckeho ko?a z 50 domov.

19. septembra general Alexander Suvorov porazil zbor Karola Sierakowskeho v bitke pri Terespole .

19. septembra Tadeusz Ko?ciuszko bojoval v Siedlciach .

25. septembra do Gniezna vstupil general Jan Henryk D?browski.

30. septembra General Henryk D?browski porazil Prusov v bitke pri Łabiszyne .

2. oktobra general Henryk D?browski obsadil Bydgoszcz .

4. oktobra rusky zbor generala Ivana Fersena prekro?il pravy breh Visly.

9. oktobra ? 10. oktobra povstalecke jednotky sa sustredili v Podzamczu.

10. oktobra sa odohrala bitka pri Maciejowiciach; Tadeusz Ko?ciuszko, ktory bol v bitke zraneny, sa dostal do ruskeho zajatia a bol uvazneny v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade .

12. oktobra Najvy??ia narodna rada vyhlasila Tomasza Wawrzeckeho za hlavu povstania.

14. oktobra za?al general Henryk D?browski ustupova? z Ve?keho Po?ska.

16. oktobra pri?iel Tomasz Wawrzecki do Var?avy a zlo?il prisahu ako najvy??i na?elnik povstania.

19. oktobra Najvy??ia narodna rada vymenovala na ?iados? na?elnika Tomasza Wawrzeckeho vojnovu radu.

22. oktobra sa ustupujuci zbor generala Henryka D?browskeho prebil cez Bzuru.

4. novembra armady generala Alexandra Suvorova a generala Ivana Fersena postupovali na Var?avu. Po obsadeni Prahy ( Praga, predmestie Var?avy) Rusi vyvra?dili obyvate?stvo.

4. novembra pruska armada obsadila Ostrolku.

5. novembra povstalecke jednotky braniace Var?avu kapitulovali.

8. novembra opustil Var?avu vodca Tomasz Wawrzecki. Rakuske vojska obsadili Radom .

9. novembra ruske vojska slavnostne vstupili do Var?avy.

16. novembra sa pri Rado?iciach uskuto?nilo kone?ne rozpustenie povstaleckych oddielov na?elnikom Tomaszom Wawrzeckim a kapitulacia pred generalom Fiodorom Denisovom.

24. oktobra Rusko, Prusko a Rakusko uskuto?nili tretie delenie Po?ska . Ve?kopo?sko zmizlo z mapy Europy.

16. decembra Pape? Pius VI. vydal kratky list, v ktorom odsudil Ko?ciuszkovo povstanie a ozna?il ho za bezbo?ny ?in. Jeho obsah ovplyvnil nuncius Laurentius Litta.

Dosledky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povstanie sa skon?ilo uplnou pora?kou a nasledovalo tretie delenie Po?ska . U? 22. jula 1794 Katarina II. oznamila Prusku a Rakusku, ?e:

?

...bolo na?ase, aby tri sudy podnikli kroky nielen na uhasenie poslednej iskry po?iaru, ktory vypukol v susednej krajine, ale aj na zabranenie tomu, aby z popola vznikol novy plame?.

“

Po?as osmich mesiacov povstania po?ska strana zmobilizovala do boja pribli?ne 150 000 mu?ov, z ktorych takmer 100 000 slu?ilo v pravidelnych jednotkach a 50 000 v domobrane a v spolo?nom hnuti. V taboroch a v povstaleckych liniovych jednotkach bolo 70 000 ?udi. Pribli?ne 20 000 povstalcov bolo vyhnanych na Sibir . Ako odmenu za potla?enie povstania dostali ruski generali majetky v po?skych hospodarstvach alebo dostali podu skonfi?kovanu u?astnikom povstania.

Zbierka Załuskej kni?nice, ktora obsahovala 400 000 zvazkov, 20 000 rukopisov a 40 000 rytin, sa stala ruskou vojnovou koris?ou a po?as prevozu do Petrohradu sa rozkradla. Pri?lo len 260 000 zvazkov, 11 000 rukopisov a 24 500 rytin.

Kra? Stanislav II. pod natlakom Ruska abdikoval koncom novembra 1795 . ^[1]