Kentaur (ine nazvy: Kentaurus, Centaurus, Kentauros ; starogr. Κ?νταυρο? ? Kentauros, lat. Centaurus ) je v greckej mytologii stvorenie, ktore je spolovice ?lovek a spolovice ko? . V ranej antike boli Kentauri na ma?ovanych vazach zobrazovani s ?udskym trupom v pase pripojeni ku konskemu telu.

Toto vyobrazenie polo?loveka a polozviera?a viedlo mnohych antickych autorov k tomu, aby ich pova?ovali va??inou za zaporne myticke stvorenia. Okrem malych vynimiek akymi boli Kentauri Cheiron , alebo Folos ich grecke myty opisuju ako dive, surove a ?u?om nepriate?ske bytosti, ktorych mena pova??ine ani nepozname. Z mytov pozname mena len nie?o vy?e dvadsiatich Kentaurov.

O ich povode najstar?ie grecke myty ml?ia. A? v piatom storo?i pred Kr. napisal grecky basnik Pindaros , ?e predok Kentaurov Kentauros bol synom lapithskeho kra?a Ixiona a bohyne oblakov Nefely . Kentauros potom splodil Kentaurov s divou kobylou z tesalskych lesov. Maloazijski Greci vo svojich mytoch Kentaurov nemali, ich miesto v?ak zaujali podobne bytosti zvane Sileni . Sileni boli Kentaurom podobni na rozdiel od Kentaurov to boli v?ak dvojnohe bytosti. V neskor?ich mytoch Kentauri stratili mnoho zo svojej povodnej divokosti a v sprievode Silenov a Pana ?asto tvorili burlivy sprievod boha Dionyza pri jeho oslavach.

Prve vyobrazenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dve hnedo?ervene kresby kentaurov na keramike, ktore boli su?as?ou ve?keho objavu mykenskych keramickych vyrobkov najdenych v Ugarite , su z doby dobe bronzovej . ^[1] Ma?ovany hnedo?erveny kentaur na greckej keramike najdeny pri heroone (pamatnik postaveny pre heroa - hrdinu) na archeologickej lokalite, ktora sa nachadza pri meste Lekfandi na ostrove Euboja . patri tie? medzi prve ma?by s vyobrazenim Kentaura. Vyobrazenie bojovnika bojujuceho s kentaurom, ktore je typicke pre toto obdobie, sa nachadza v Metropolitan Museum of Art . Jedno z najstar?ich vyobrazeni Kentaura je na kamennom pe?atidle z pribli?ne deviateho storo?ia pred Kr. Dnes sa nalez nachadza v pari?skej Narodnej kni?nici.

Teorie o povode [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povod Kentaurov treba pod?a najroz?irenej?ej teorie mo?no h?ada? v nejakej starovekej greckej kulture, ktora e?te nepoznala jazdectvo. Mohlo sa to sta? po prvom kontakte s ko?ovnikmi, ktorych pova?ovali za polo?udi a polozvierata. ( Bernal Diaz del Castillo pi?e o podobnom nedorozumeni, ke? Azteci takto mylne vnimali ?panielsku kavaleriu). ^[2] Zelene plane v centralnej Azii (pravdepodobne oblas? dne?neho Kazachstanu ) boli miestom, kde prvykrat ?lovek skrotil ko?a.

Pod?a greckych mytov bol narod Lapithov (boli v pribuzenstve s Kentaurami) prvym, ktory osedlal kone.

Rimsky filozof a basnik Lucretius Carus vo svojom didaktickom diele De rerum natura (O povode veci) napisal v prvom storo?i pred Kr., ?e odmieta existenciu kentaurov na zaklade rozdielnej rychlosti rastu ko?a oproti ?lovekovi. Hovori o tom, ?e trojro?ny ko? je u? v zrelom veku, pri?om trojro?ny ?lovek je e?te len die?a, ?o vylu?uje existenciu hybridnych zvierat. ^[3]

Su?asne ponimanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kentaur bol v greckej mytologii v?eobecne pova?ovany za symbol chaosu a nesputanej va?ne. V dne?nej dobe je v?ak zobrazovany zna?ne odli?ne.

C.S. Lewis vo svojom diele Kronika Narnie vykres?uje Kentaurov ako mudre a u??achtile stvorenia, ktore su nadane vo hvezdarstve, ve?teni, lie?eni a v boji.

V diele Harry Potter od J.K. Rowlingovej , kentauri ?iju v zakazanom lese blizko Rokfortskej ?koly. ?iju v stadach a su zru?ni v lukostre?be, lie?eni a astrologii. Napriek tomu, ?e vo filme maju ?ivo?i?nej?iu podobu, da sa usudi?, ?e svojim vzh?adom sa mohli viac podoba? ?udom. Rowlingovej opis nie je prekvapujuci, preto?e sa in?pirovala C.S. Lewisom.

Bitka Kentaurov s Lapithmi [ upravi? | upravi? zdroj ]

K najznamej?ej bitke medzi Kentaurami a Lapithmi do?lo na svadbe lapithskeho kra?a Peirithoa a Hippodamie ktorej sa zu?astnili aj takmer v?etci grecki hrdinovia. Na svadbe sa hostia opili, tak?e u Kentaurov tak zvi?azila ich zvieracia stranka. Ich vodca Eurytion sa vrhol na nevestu a chcel ju. Ostatni Kentauri vodcu nasledovali a u? aj mali zvy?ok lapithskych ?ien v naru?iach. Grecki hrdinovia sa postavili pri obrane lapithskych ?ien na stranu Lapithov a tak sa bitka pre Kentaurov skon?ila tragicky. Krvava bitka skon?ila vi?azstvom Lapithov a Grekov a z Kentaurov pre?ilo len nieko?ko zbabelcov, ktori u?li. ^{[4] [5] [6]} Ke??e Kentauri boli v greckej mytologii pova?ovani za divokych a neskrotnych ?akal ich podobny osud ako Titanov , ktori boli porazeni Olympskymi bohmi . Aj vojenske spory Grekov a Kentaurov predstavuju boj medzi civilizaciou a barbarstvom.

Posledny boj Kentaurov najlep?ie stvarnili mramorove reliefy na Partenone vytvorene Feidiasom alebo skulptura z doby renesancie od Michelangela .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• M. Grant and J. Hazel. Who's Who in Greek Mythology . David McKay & Co Inc, 1979.
• ROSE, Carol. Giants, Monsters, and Dragons: An Encyclopedia of Folklore, Legend, and Myth . New York, New York : W. W. Norton & Company, Inc., 2001. ISBN 0-393-32211-4 . S. 72.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Kentaur (mytologia)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Projekt o kentauroch v literature
• MythWeb Archivovane 2009-02-21 na Wayback Machine ?lanok o kentauroch
• Harry Potter Lexicon ?lanky o kentauroch v Harry Potter

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Centaur na anglickej Wikipedii.
• ZAMAROVSKY, Vojtech . Bohovia a hrdinovia antickych baji . [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8 . (slovensky jazyk)