Katedrala svateho Pavla (Londyn)

	Katedrala svateho Pavla
	Patrocinium: sv. Pavol
?tat	Spojene kra?ovstvo
Krajina	Anglicko
Mesto	Londyn
Mestska ?as?	City of London
Nabo?enstvo	Protestantizmus
- cirkev	Anglikanska cirkev
- dieceza	londynska
Adresa	Ludgate Hill
- suradnice	51°30′50″S 0°05′54″Z / 51,513777777778°S 0,098305555555556°Z
D??ka	158 m
?irka
- v transepte	63 m
Vy?ka
- najvy??ej ve?e	67 m
- v kupole	111 m
?al?ie udaje
- po?et ve?i	2
- po?et kupol	1
Architekt	Christopher Wren
?tyl	barok
Vystavba	1677
Datum
- posvatenia	1708
	Spojene kra?ovstvo s vyzna?enou polohou kostola
	Wikimedia Commons: St. Paul's Cathedral
	Webova stranka: www.stpauls.co.uk/
	OpenStreetMap: mapa
	Geograficky portal ; Architektonicky portal

Suradnice : 51°30′50″S 0°05′54″Z / 51,513777777778°S 0,098305555555556°Z

Katedrala svateho Pavla ( angl. St Paul's Cathedral , ofic. Cathedral Church of Paul the Apostle ) je barokova sakralna stavba stojaca na Ludgate Hill v londynskom obvode City of London . Su?asna stavba pochadzajuca zo 17. storo?ia (v poradi ?tvrta katedrala svateho Pavla v Londyne) je najva??ou protestantskou katedralou a ?tvrtou najva??ou kres?anskou sakralnou stavbou na svete. Je sidelnou katedralou londynskeho biskupa .

Predchadzajuce katedraly [ upravi? | upravi? zdroj ]

Londynska dieceza bola zalo?ena roku 1604 a jej katedrala sidlila v?dy na Ludgate Hill a bola zasvatena svatemu Pavlovi. Oblas? Ludgate Hill bola v?dy nejakym sposobom spojena s nabo?enstvom. Predpoklada sa, ?e tu bol povodne staroveky megalit a neskor?ie chram zasvateny bohyni Diane spolu s Apollo Temple , ktory sa kedysi nachadzal vo Westminsteri .

Prva katedrala postavena Sasmi bola z dreva. Bola zni?ena po?iarom roku 675 a o 10 rokov neskor bola obnovena a na jej stavbu bolo znovu pou?ite drevo. Potom, ?o bol tento chram vydrancovany Vikingami , bola postavena druha katedrala a tentoraz boli na jej stavbu pou?ite predov?etkym kamene.

Tretiu katedralu (ozna?ovanu tie? ako ?Povodna katedrala svateho Pavla“) za?ali budova? Normani potom, ?o bola predchadzajuca saska katedrala zni?ena roku 1087 po?iarom. Prace na jej stavbe trvali viac ne? 200 rokov a va??ia ?as? rozostavaneho chramu bola zni?ena pri po?iari roku 1136 .

Aj ke? pre stavbu stien bol pou?ity kame?, strecha bola znovu drevena. Chram bol dokon?eny roku 1240 , ale ?oskoro boli opa? za?ate prace na jeho roz?ireni. Katedrala bola vysvatena roku 1300 , i ke? stavba bola dokon?ena a? roku 1314 . V tej dobe to bol s d??kou 181 metrov treti najdlh?i chram v Europe a py?il sa najvy??ou, 149 m vysokou, ve?ou.

V 16. storo?i katedrala chatrala. Za vlady Henricha VIII. a Eduarda VI. do?lo k ni?eniu kla?torov a inych cirkevnych stavieb a v Katedrale svateho Pavla bola zni?ena vyzdoba interieru, kri?ovej lode, marnice , kaplnky , oltaru a inych budov v okoli katedraly. Mnoho z tychto nabo?enskych stavieb nale?iacich ku katedrale bolo zabavenych panovnikom a predanych ako obchody predov?etkym tla?iarom a knihkupcom, va??inou protestantom. Material z budov, ktore boli zburane, bol pou?ity na nove stavby ? napriklad na stavbu Somerset House .

Roku 1561 bola ve?a zni?ena uderom blesku a nebola opravena, preto?e tato udalos? bola vnimana protestantmi i katolikmi ako vyraz Bo?ieho hnevu. Povodna Katedrala svateho Pavla bola zni?ena Ve?kym po?iarom Londyna roku 1666 . Aj ke? niektore ?asti boli zachovane a katedrala mohla by? zrekon?truovana, bolo rozhodnute o stavbe novej katedraly. Tento zamer toti? existoval e?te pred po?iarom.

Wrenova katedrala [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rekon?trukciou katedraly zni?enej po?iarom, spolu s ?al?imi viac ne? pa?desiatimi kostolmi, bol roku 1668 povereny Christopher Wren . Jeho prvy navrh zrekon?truova? katedralu na povodnych zakladoch bol roku 1669 odmietnuty. Druhy navrh vo forme chramu v tvare greckeho kri?a z rokov 1670 a? 1672 bol zamietnuty ako prili? radikalny, rovnako ako upraveny navrh spracovany v mierke 1:24, ktory je ozna?ovany ako ?Great Model“ a je v su?asnosti vystaveny v krypte katedraly.

?al?i variantny navrh bol roku 1675 prijaty a v juni sa za?ali stavebne prace. Plan zahr?oval vystavbu maleho chramu s ve?ou, i ke? Karol II. neskor povolil Wrenovi previes? iste ?dekorativne“ upravy. Wren vyu?il tuto prile?itos? k radikalnej zmene navrhu, ktora zahr?ovala rozsiahly centralny dom a ve?e na zapadnej strane. Katedrala bola dokon?ena 20. oktobra 1708 , v de? Wrenovych 76. narodenin, i ke? sa prve bohoslu?by konali u? 2. decembra 1697 .

Chram je postaveny z portlandskeho vapenca v renesan?nom a barokovom ?tyle. Posobiva hlavna katedrala je in?pirovana Bazilikou svateho Petra v Rime . Je vysoka 108 m (365 stop ? merane k najvy??iemu bodu kri?a na jeho ve?i, zodpovedajuci po?tu dni v roku) a je vyraznou dominantou Londyna. ?ubivy vzh?ad chramu je dosiahnuty kombinaciou troch budov ? najvy??ia budova nie je ?trukturovana, ale je posobiva svojou ve?kos?ou, ni??ia budova ma ve?mi dekorativne zdobeny interier a spojovacia ?as? podpiera vrcholovu ?as?.

Vlastny chram sa nachadza na vychod od hlavneho zapadneho vstupu. Chramova lo? obsahuje tri men?ie kaplnky v dvoch susednych chramovych lodiach ? All Souls a St. Dunstan's v severnej a Chapel of the Order of St. Michael and St. George v ju?nej lodi. Hlavny priestor chramu je zastre?eny kupolovitou strechou. V chrame sa nachadzaju tri ochodze, vnutorna ? ?eptajuca ochodza (Whispering Gallery) a vonkaj?ia ? Kamenna ochodza (Stone Gallery) a Zlata ochodza (Golden Gallery). ?eptajuca ochodza v interieri chramu je dostupna po 259 schodoch z urovne prizemia. Dostala svoje meno po vlastnosti jeho kon?trukcie ? ?epot na jednej strane ochodzu je po?u? v proti?ahlom mieste ochodze.

Chor vybieha na vychod hlavnej lodi a obsahuje lavice pre k?azov a zbor a nachadza sa tu chramovy organ . Ten bol prvykrat pou?ity roku 1694 a su?asny nastroj je treti najva??i svojho druhu v Spojenom kra?ovstve . Obsahuje 189 pi??al a 138 registrov. Na sever a juh vybiehaju prie?ne chramove lode severneho a ju?neho choru. Katedrala ma ve?mi rozsiahlu kryptu obsahujucu viac ne? 200 pamatnikov, kaplnku a pokladnicu Radu britskeho imperia . Christopher Wren sa stal roku 1723 prvym ?lovekom pochovanym v tejto krypte.

Vnutri katedraly su plakety , sochy a pamatniky venovane ?irokemu spektru osobnosti. Hlavna ?as? je venovana ?lenom britskej armady. V ju?nej prie?nej a severnej bo?nej chramovej lodi sa nachadzaju ?pecialne pamatniky venovane admiralovi Nelsonovi a vojvodovi z Wellingtonu . Ve?ka ?as? pamatnikov je venovana znamym basnikom , maliarom , duchovnym a obyvate?om miestnej farnosti. Britska kra?ovska rodina vyu?iva pre svoje vyznamne svadby, pohreby a ine cirkevne obrady Westminsterske opatstvo , ale v katedrale svateho Pavla sa konal posledny vyznamny kra?ovsky soba? princa Charlesa a Diany Spencerovej.

V roku 2001 sa v Katedrale svateho Pavla konali smuto?ne obrady pripominajuce obete teroristickych utokov z 11. septembra 2001 za u?asti ?lenov kra?ovskej rodiny a ve?vyslanca Spojenych ?tatov americkych Williama Farisha.

Od roku 2001 prebiehala v katedrale rozsiahla rekon?trukcia, ktora mala by? dokon?ena v roku 2008 k 300. vyro?iu jej otvorenia. Predpokladalo sa, ?e naklady na upravy zahr?ujuce vy?istenie budovy a zlep?enie vybavenia pre nav?tevnikov, vratane uprav pre spristupnenie katedraly pre invalidnych ob?anov, mali dosiahnu? vy?ku 40 milionov libier.

Katedrala je pristupna verejnosti. Cena jednotlivej vstupenky pre dospeleho ( 2008 ) ? 8.50 ￡.

Zaujimavosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kupola Katedraly svateho Pavla je takou charakteristickou a dominantnou stavbou, ?e vyh?ad na ?u je chraneny zakonom. Pod?a tohto nariadenia, ?iadna zo stavieb v okoli nesmie svojou vy?kou prevy?i? ?i zatieni? kupolu katedraly.
Stavba katedraly stala 780 000 libier ?terlingov , ?o je dne?nych takmer 120 milionov libier.