Katarina I. Alexejevna
(
rus.
Екатерина I. Алексеевна
), ob?ianskym menom
Marta Samuelovna Skavronska
(*
15. april
1684
,
J?kabpils
,
Ruske carstvo
? †
17. maj
1727
,
Petrohrad
,
Ruska ri?a
) bola
imperatorka
Ruska v rokoch
1725
?
1727
, druha man?elka cara
Petra I. Ve?keho
(1689 ? 1725).
Pod?a najroz?irenej?ej verzie sa narodila v rodine loty?skeho ro?nika z okolia mesta
Kegums
. Ina verzia hovori, ?e Katarina I. pochadzala z rodiny
bieloruskych
ro?nikov Minskeho vojvodstva.
Na jej po?es? zalo?il Peter I. bol v roku
1713
Rad svatej Katariny
a pomenoval mesto
Jekaterinburg
na
Urale
v r.
1723
. Meno Katariny I. nesie aj
Katarinsky palac
v komplexe
Carskoje Selo
pri
Petrohrade
, ktory dala postavi? jej dcera, carovna
Al?beta I. Petrovna
.
Zachovalo sa len ve?mi malo doveryhodnych informacii z mladosti Marty Skavronskej (neskor Katarina Alexejevna Michailova; Katarina I.). Najpravdepodobnej?ie sa narodila na uzemi dne?neho
Loty?ska
, v
Livonsku
, ktore v 17. ? 18. storo?i patrilo
?vedsku
.
Rodi?ia Marty zomreli na
mor
v r.
1684
a jej stary otec ju dal do vychovy k
luteranskemu
pastorovi
Ernstovi Gluckovi
do Marienburgu (dnes
Aluksne
v
Loty?sku
), ktory je znamy svojim prekladom
Biblie
do
loty?tiny
. Marta v jeho domacnosti ?ila ako negramotna slu?ka. Pod?a inej verzie ovdovena matka dala Martu do slu?ieb rodiny pastora
Glucka
, aby sa tam nau?ila ru?ne prace, ?ita? a pisa?.
Vo veku 17 rokov Martu vydali za ?vedskeho
draguna
menom
Johann Cruse
tesne pred ruskym utokom na Marienburg. Kratko po svadbe musel Johann odis? so svojim vojskom do bitky a zrejme zahynul v boji.
Patranie po kore?och Katariny I. v
Pobalti
uskuto?nene po smrti
Petra I.
odhalilo
[1]
, ?e Katarina mala dve sestry (Annu a Kristinu) a dvoch bratov (Karla a Fridricha). Ich rodiny Katarina v r.
1726
previezla do
Petrohradu
, no neboli dostojnou reprezentaciou carovnej. Pod?a veduceho patracej skupiny A. Repnina
?Kristina a jej man?el boli obmedzeni pijani“
[2]
. Katarina udelila v januari
1727
bratom Karlovi a Fridrichovi grofske tituly, ale bratmi ich nenazyvala. V zavete Katariny I. su ozna?eni ako
?blizki pribuzni jej vlastnej rodiny“
. Tesne po nastupe Katarininej dcery
Al?bety I.
na tron v r.
1741
, ziskali grofsky titul aj deti Kristiny (
Gendrikovovci
) a Anny (
Jefimovovci
). Od tych ?ias oficialna historia uznava Annu, Kristinu, Karla a Fridricha ako surodencov Katariny I. a deti Samuela Skavronskeho.
Od konca
19. storo?ia
panuju u mnohych historikov pochybnosti o povode Katariny I.. Poukazuju na fakt, ?e
Peter I.
volal Katarinu nie Skavronskou, ale
Veselevskou
, ?i
Vasilijevskou
. Preto prezentuju inu verziu jej povodu, pod?a ktorej bola sesternicou surodencov Skavronskych
[3]
.
V suvislosti s Katarinou I. sa spomina e?te priezvisko
Rabe
. Pod?a niektorych zdrojov je prave toto priezvisko jej prveho man?ela ?
draguna
(tato verzia sa uplatnila v umeleckej literature, napriklad v romane
A. N. Tolsteho
Peter I.
). Pod?a inych je toto priezvisko jej rodnym, diev?enskym a isty
Johann Rabe
bol jej otcom
[4]
.
V su?asnosti sa objavila aj ?al?ia hypoteza o
bieloruskom
povode Katariny I.. Udajny otec Samuel Skavronsky bol v slu?be u
litovskeho
hajtmana
Kazimira Sapiehu
, ?il v
Minsku
a odi?iel do
Livonska
. Tam sa usadil v blizkosti mesta Marienburg
[5]
.
25. augusta
1702
po?as
Ve?kej Severnej vojny
armada ruskeho po?neho
mar?ala
?eremeteva
bojujuca proti ?vedom v
Livonsku
obsadila ?vedsku pevnos? Marienburg (dnes
Aluksne
,
Loty?sko
). ?eremetev ni?il a plienil obsadene uzemie, zajimal obyvate?ov a statok. Ke? pastor
Gluck
pri?iel so svojou dru?inou ?iada? o milos? pre 400 obyvate?ov Marienburgu, v?imol si ?eremetev slu?ku Martu Cruse a odviedol si ju nasilim ako svoju milenku. U? o nieko?ko mesiacov, pribli?ne v auguste
1703
sa jej panom stal knie?a
Men?ikov
, priate? a spolupracovnik cara
Petra I.
Na jese?
1703
, po?as jednej zo svojich pravidelnych nav?tev Men?ikova v Petrohrade, Peter I. spoznal Martu a ?oskoro sa stala jeho milenkou.
V r.
1705
pres?ahoval car Peter I. Katarinu do sidla v blizkosti Moskvy ?
Preobra?enskeho
. Tu sa v dome jeho sestry, carovnej Natalie Alexejevny nau?ila ?ita? a pisa?, a okrem toho sa spriatelila s rodinou knie?a?a
Men?ikova
.
Ke? Katarinu prekrstili na
pravoslavnu
vieru (
1707
alebo
1708
), zmenila si meno na
Katarina Alexejevna Michajlova
, preto?e jej krstnym otcom bol carovi?
Alexej Petrovi?
(najstar?i syn Petra I. s jeho prvou ?enou
Jevdokijou Lopuchinovou
) a priezvisko
Michajlov
pou?ival car
Peter I.
, ke? chcel zosta? pri svojich cestach nepoznany.
V r.
1708
porodila Katarina dceru
Annu Petrovnu
a v r.
1709
dceru Al?betu Petrovnu, buducu carovnu
Al?betu I.
V januari r.
1710
sa uskuto?nil triumfalny pochod do
Moskvy
pri prile?itosti vi?azstva v
Poltavskej bitke
, v ktorom predviedli tisicku ?vedskych zajatcov. Medzi nimi bol aj Johann Cruse, zajatec sa prihlasil k man?elke, ktora medzitym rodila deti carovi Ruska. Cruseho urychlene odvliekli na
Sibir
, kde v r.
1721
zomrel.
Svadba Petra I. a Katariny Alexejevny v r. 1712; Rytina А. F. Zubova, 1712
Katarina mala na carovo spravanie vyrazne pozitivny vplyv, ako jedina laskavym hlasom a trpezlivym pristupom dokazala upokoji? Petra v jeho povestnych navaloch hnevu. Mnohi pamatnici opisovali jej trpezlivy pristup k Petrovi:
?Katarinin hlas upokojoval Petra; potom ho posadila beruc mu hlavu do dlani a z?ahka mu laskala vlasy. To na neho posobilo priam magicky a o par minut zaspal. Aby neru?ila jeho sny, dr?ala mu hlavu na svojej hrudi a bez pohnutia sedela pri ?om aj dve ?i tri hodiny. Potom sa prebudil naramne svie?i a spokojny.“
[6]
Toto osudove spojenie sa rozhodol car potvrdi? aj oficialne a zobral si Katarinu Alexejevnu za ?enu. Oficialny soba? cara Petra I. s Katarinou Alexejevnou sa uskuto?nil 19. februara
1712
v chrame Izaka Dalmatskeho v Petrohrade.
Jedna ve?mi roz?irena (nepotvrdena ani nevyvratena) legenda hovori aj o politicko-vojenskej anga?ovanosti buducej man?elky Petra I.. Po?as bojov ruskej armady s Turkami a Tatarmi na uzemi dne?neho
Moldavska
zatla?ili nepriate?ske vojska Petrovu armadu na brehu rieky a obk?u?ili ju. Katarina v siedmom mesiaci tehotenstva nevahala osobne pricestova? z
Moskvy
a pomocou svojho ?armu, ?perkov a cennosti uplati? tureckych velite?ov. Umo?nila tak uzatvori? Petrovi
Prutsky mier
a zachranila tak ruske vojska pred zahubou. Preto v r.
1713
Peter na po?es? svojej man?elky zalo?il
Rad svatej Katariny
, ktory sa ozna?oval aj ako ?rad oslobodenia“ a povodne bol ur?eny len osobne Katarine Alexejevne.
Car napriek svojim ?ubostnym avanturam nadov?etko miloval svoju ?enu Katarinu a ta, citiac svoju neohrozenu poziciu mu neveru tolerovala. Na jese? r.
1724
sa v idealnom vz?ahu carskeho paru vyskytla ne?akana trhlina. Peter za?al upodozrieva? Katarinu z nevery s komornikom. Prestal s ?ou hovori? a nedovolil jej sa k nemu pribli?i?. A? na sklonku svojho ?ivota sa Peter I. uzmieril s Katarinou. V januari
1725
stravila Katarina cely ?as pri posteli umierajuceho cara a? nakoniec jej zomrel v naru?i.
Katarina Alexejevna porodila carovi 12 deti, no takmer v?etky zomreli e?te v detstve. Dospelosti sa do?ili len Anna Petrovna a Al?beta Petrovna. Al?beta Petrovna sa neskor stala imperatorkou
Al?betou I.
(vladla v rokoch
1741
?
1762
), a priami potomkovia Anny vladli Rusku po smrti Al?bety I. v rokoch
1762
?
1917
.
Katarina I. Alexejevna, ruska imperatorka. obraz z r.1717
18. maja
1724
Peter I. korunoval Katarinu za carovnu v moskovskom
Uspenskom chrame
na znak ocenenia jej zasluh. Bola to iba druha korunovacia ?eny-man?elky cara v ruskych dejinach (prva bola korunovacia carovnej
Mariny Jurijevny Mni?ek
jej man?elom carom
L?idimitrijom I.
v r.
1605
).
Svojim
dekretom o naslednictve
z
5. februara
1722
car Peter I. zru?il doteraj?i dedi?ny princip naslednictva tronu pre priameho potomka po mu?skej linii a zmenil ho tak, aby si nasledovnika ur?oval priamo uradujuci car. Naslednikom sa tak mohol sta? ktoko?vek, pod?a cara hodny vies? krajinu.
Peter I. v?ak v r.
1725
zomrel bez toho, aby ur?il svojho naslednika. Jeho synovia boli m?tvi, a tak nastalo bezvladie ozna?ovane v ruskych dejinach ako
obdobie palacovych prevratov
.
?as? ??achty si za noveho cara ?elala jedineho mu?skeho potomka dynastie ? knie?a
Petra Alexejevi?a
, syna
Alexeja Petrovi?a
a vnuka
Petra I.
Katarina si v?ak zabezpe?ila silnych spojencov, ktori pri?li k moci za Petra I. a predov?etkym oddanos? carskych plukov. Pod tlakom plukov Senat jednohlasne zvolil za nasledni?ku, ?ve?ku a jedinu imperatorku celej Rusi“ Katarinu I. Alexejevnu.
Rozhodnutie Senatu vyvolalo ve?ke prekvapenie, preto?e dovtedy e?te nikdy v historii na ruskom trone nesedela ?ena.
28. januara (
8. februara
)
1725
bola Katarina I. korunovana za imperatorku a jedinu vladky?u Ruskeho imperia. Za?ala sa tak epocha ruskych dejin, kedy (a? na par rokov) zasadli na carsky tron ?eny.
Katarina I.; Rytina, r. 1724
Katarina I. nemala ambicie vladnu? imperiu. Uspokojila sa s ulohou ?spravkyne-budovate?ky“ carskej rezidencie
Carskoje Selo
v blizkosti
Petrohradu
a taktie? sa jej ve?kou laskou stala flotila Petra I.. Ostatne otazky vladnutia ponechala carovna plne na svojich spolupracovnikov.
Portret A. D. Men?ikova
Fakticku moc tak po?as panovania carovnej Katariny I. mal v rukach knie?a a po?ny mar?al
Men?ikov
, ale tie?
Najvy??ia tajna rada
. Zalo?ili ju v r.
1726
ako najvy??i organ ?tatnej moci pod formalnym vedenim pologramotnej imperatorky a bola zlo?ena z najvplyvnej?ich ??achticov ? general a po?ny mar?al knie?a
Men?ikov
, admiral grof
Apraksin
, kancelar grof
Golovkin
, grof
Тolstoj
, knie?a
Golicyn
, vicekancelar baron
Ostermann
; neskor bola rada doplnena o knie?a
I. А. Dolgorukova
. Tato rada prakticky ovladala moc v krajine.
Dovtedaj?ia najvy??ia in?titucia v Rusku ?
Najvy??i senat
tak rychlo stratila svoj vyznam. Rozhodnutia prijimane v Senate carovna automaticky podpisovala. Senat pomaly likvidoval organy ?tatu, ktore vybudoval Peter I. a obnovoval moc ??achty. Prekvitalo rozkradanie, tyrania, zneu?ivanie moci. Neuskuto?nili sa ?iadne reformy, prevladal boj o moc. Vle?uce sa vojny vedene Ruskom vy?erpavali ?tatnu pokladnicu. Neuroda sposobila zvy?enie cien chleba a v krajine narastala nespokojnos?. Aby sa predi?lo vzburam, bola zni?ena da? z hlavy (zo 74 kopejok na 70 kopejok).
Napriek tomu jednoduchy ?ud zbo??oval svoju imperatorku, preto?e bola povestna svojim sucitom s trpiacimi a sna?ila sa im pomoc?. Chodilo za ?ou mno?stvo prosebnikov a ka?demu sa sna?ila pomoc? alebo podarova? par dukatov na prilep?enie. Po?as vlady Katariny I. bola zalo?ena Akademia vied.
Po?as 2 rokov vlady Katariny I. Rusko neviedlo ve?ke vojenske ?a?enia. Len na Kaukaze sa uskuto?nili vypady pod vedenim knie?a?a
V. V. Dolgorukova
, ktorych cie?om bolo ziska? uzemia Perzie. Rusko malo ?al?ie vojenske konflikty s Turkami v
Dagestane
a v
Gruzinsku
. V Europe sa politika Ruska obmedzila len na diplomaticke aktivity a obhajovanie zaujmov hol?tajnskeho vojvodu (man?ela
Anny Petrovny
, dcery Katariny I.) proti Dansku. Snaha Katariny o navratenie Danskom vlastneneho
?lezvicka
do ruk hol?tajnskemu vojvodovi viedla k vojenskym utokom na Rusko zo strany
Danska
a
Anglicka
. Vo vz?ahu k
Po?sku
viedla Katarina umiernenu politiku.
Katarina I. nepanovala dlho. Neustale baly a oslavy podlomili jej zdravie.
10. aprila
1727
imperatorka ochorela ? mierny ka?e? sa ?oraz viac zhor?oval, objavila sa horu?ka, carovna chradla, objavili sa po?kodenia p?uc. Otazka noveho naslednika sa tak stala viac ako aktualnou.
?asom silneli hlasy po navrate nastupnictva na dedi?skom principe. Naslednictvo by tak malo patri?
Petrovi Alexejevi?ovi
? jedinemu mu?skemu potomkovi dynastie Romanovcov, synovi carovi?a
Alexeja Petrovi?a
a vnukovi
Petra I.
Vicekancelar
Osterman
navrhol zosoba?enie
Petra Alexejevi?a
s dcerou Katariny
Al?betou Petrovnou
. Zabezpe?ilo by sa tak pokra?ovanie carskej linie pod?a ?elania Katariny, aj privr?encov Petra Alexejevi?a. Katarina ale chcela za jedinu carovnu vyhlasi? svoju dceru, preto s navrhom nesuhlasila. Medzitym sa knie?a
Men?ikov
pridal na stranu Petra Alexejevi?a a navy?e sa mu podarilo dosiahnu? suhlas Katariny so svadbou jeho dcery Marie s Petrom Alexejevi?om. Za Katarinou tak stala skupina okolo grofa
Тolsteho
, ktora dufala v uzdravenie carovnej a v navrat starych dobrych ?ias. Nieko?ko hodin pred svojou smr?ou v?ak e?te Katarina podpisala
Men?ikovom
pripravene nariadenie, ktorym sa jeho nepriate?ov podarilo posla? do vyhnanstva.
Imperatorka Katarina I. zomrela ve?er okolo 21. hodiny d?a 6. (17.) maja
1727
vo veku 43 rokov.
Po smrti carovnej sa v palaci zi?li ?lenovia najvy??ich organov ?tatu Najvy??ej tajnej rady, Najvy??ieho senatu a Sinodu. Za naslednika bol ur?eny vnuk
Petra I.
?
Peter II. Alexejevi?
.
Tesne pred smr?ou imperatorky bol zostaveny zavet, podpisany
Al?betou Petrovnou
v mene chorej matky-imperatorky. V ?om bol takisto ur?eny ako naslednik
Peter II. Alexejevi?
. Dole?itym bolo aj ur?enie ?al?ieho naslednictva. V pripade bezdetnosti Petra Alexejevi?a sa nasledni?kou tronu mala sta? Anna Petrovna a jej potomkovia, nasledne jej mlad?ia sestra Al?beta Petrovna s de?mi a a? potom sestra Petra II. ? Natalia Alexejevna. Zarove? bolo stanovene, ?e ti uchadza?i o tron, ktori nie su
pravoslavneho
vierovyznania alebo panuju v zahrani?i, budu z nasledovnictva vylu?eni. Jedenasty odsek zavetu ohromil pritomnych najviac. Imperatorka prikazala ??achticom pripravi? zasnuby cara
Petra II.
s dcerou knie?a?a Men?ikova a pripravi? im svadbu.
Neskor imperatorka
Anna Ivanovna
prikazala svojmu kancelarovi Golovkinovi spali? poslednu vo?u Katariny I.. On original spalil, ponechal si v?ak kopiu.
[7]
- Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Екатерина I
na ruskej Wikipedii.