한국   대만   중국   일본 
Karpatsko-balkanske planine ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Karpatsko-balkanske planine

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Rieka Dunaj ohrani?uje uzemie zo severu.

Karpatsko-balkanske planine ( slov. Karpatsko-balkanske vrchy ) je sustava pohori v strednej ?asti severneho Balkanu . Zabera priestor medzi Panonskou panvou s udolim Ve?kej Moravy na zapade, Rodopskou planinou na juhu, Dolnodunajskou ni?inou na vychode a Dunajom na severe. Tvoria ich horniny rozneho veku a povodu, ako je pieskovec , vapenec a vulkanicke horniny, ojedinele dosahujuce hrubku 600 – 1000 metrov.

V?eobecna charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povrchove a podzemne krasove utvary su ve?mi ?aste, aj ke? nie rozsiahle. Z povrchovych krasovych javov su zastupene trhliny, zavrty a krasove polia, doplnene o mno?stvo jasky? (Resavska, Zlotska (Lazareva), Bogovinska, Ceremo?nja, Dubo?ka, Ravani?ka). Planiny su pokryte lesmi a pastvinami, v podzemi sa ukryvaju ve?ke zasoby hnedeho a ?ierneho uhlia , medi , zlata i striebra . Karpatske (na severe) a Balkanske planine (na juhu) odde?uje linia Ra?anj (dolina Moravice) ? Sokobanjska kotlina ? Knja?eva?ka kotlina.

Planine [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na uzemi Karpatsko-balkanskych vrchov boli vytvorene 3 horske hrebene, oddelene kotlinami a udoliami riek. Vnutornu (zapadnu) ?as? tvoria pohoria Zvi?ke, Homoljske, Beljanica, Ku?ajske, Rtanj, Ozren, Devica a Suva planina. Centralnu ?as? tvoria celky ?omrda, Stol, Veliki Kr?, Crni vrh, Tupu?nica, Tresibaba a Svrlji?ke planine, vonkaj?iu (vychodnu) ?as? tvoria pohoria Miro?, Veliki Greben, Deli Jovan i Stara planina . Tato ?as? ma d??ku asi 90 kilometrov a nachadza sa tu najvy??i vrchol celej sustavy i centralneho Srbska , Mid?ur (2 169 m n. m.).

Udolia a rokliny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vrchy su rozdelene kotlinami a ties?avami, ktorymi vedu hlavne cesty. Najznamej?ie kotliny su: Zvi?d?ka (Ku?evska), Homoljska (?agubi?ka), Crnore?ka a Zaje?arska. V balkanskej horskej oblasti su to: Knja?eva?ka, Sokobanjska, Svrlji?ka, Belopalana?ka, Zaplanjska i Pirotska. Medzi kotlinami je tie? viacero ties?av, napriklad: đerdapska, ?estobrodica a Si?eva?ka.

Donjopodunavska nizija [ upravi? | upravi? zdroj ]

Donjopodunavska nizija zah??a Negotinsku Krajinu i Klju?, v ohybe Dunaja v blizkosti Kladova. Negotinska Krajina sa nachadza v severovychodnej ?asti Srbska, ohrani?ena Miro?om i Deli Jovanom. Predstavuje najni??iu, urodnu a dobre upravenu kotlinu v Srbsku (28 m n. m.). Klju? sa nachadza v ohybe Dunaja pri Kladove, medzi roklinou ?elezne vrata , Miro?om a riekou Vratnjanska. Negotinska Krajina i Klju? predstavuju dole?ity prvok hospodarskeho vyznamu rie?nej dopravy (Dunaj), rybarstva a vinohradnictva.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Suradnice : 44°19′51″S 21°58′22″V  /  44,330725°S 21,972656°V  / 44.330725; 21.972656