Karolina Lanckoro?ska
(*
11. august
1898
Buchberg
,
Rakusko
? †
25. august
2002
,
Rim
,
Taliansko
) bola
po?ska
vedky?a.
?tudovala historiu umenia vo
Viedni
. Neskor nieko?ko rokov ?ila v
Rime
, kde ?tudovala
talianske
renesan?ne
a
barokove
umenie. V tamoj?ej pobo?ke
Po?skej akademie umeni (Polska Akademia Umiej?tno?ci)
pracovala ako knihovni?ka a nieko?ko rokov triedila zbierky svojho otca
Karola Lanckoro?skeho
. Po smrti otca sa vratila do
Po?ska
a pracovala na univerzite v
?vove
(mesto vtedy patrilo do
Po?ska
), kde sa stala prvou ?enou v
Po?sku
, ktora ziskala habilitaciu v odbore historia umenia.
V
?vove
ju zastihla
druha svetova vojna
,
vychodnu
?as?
Po?ska
napadol
17. septembra
1939
Sovietsky zvaz
a po piatich d?och
?ervena armada
obsadila
Lvov
. Zo za?iatku
univerzita
fungovala normalne, ale bola ?im ?alej, tym viac
ukrajinizovana
a
po?ski
u?itelia vytla?ovani. Lanckoro?ska sa zapojila do
odboja
a hrozilo jej zatknutie a pravdepodobne (ako u mnohych ostatnych) deportacia do vnutrozemia
Sovietskeho zvazu
. Za?ala sa skryva? a v
maji
1940
utiekla do
Nemeckom
okupovanej ?asti
Po?ska
, do
Krakova
.
V
Krakove
za?ala pracova? v
po?skom
?ervenom kri?i
, starala sa ako o?etrovate?ka o ?a?ko chorych prepustenych vojnovych zajatcov. Nadviazala tu kontakty s
po?skym
odbojom
, jej velite?om bol
Tadeusz Bor-Komorowski
(neskor?i hlavny velite?
zemskej armady
). Po ukon?eni prace v
po?skom
?ervenom kri?i
pre?la do legalnej organizacie
Hlavna rada socialnej starostlivosti (Rada Głowna Opieku?cza)
, kde dostala na staros? vytvori? system do?ivovania vaz?ov, ?lo najma o politickych vaz?ov, ale s tym by
Nemci
nesuhlasili, preto sa do?ivavanie malo tyka? v?etkych vaz?ov ? i nepolitickych. Do tejto starostlivosti bolo zahrnutych celkom asi 27 tisic vaz?ov v celom tzv.
Generalnom gouvernemente
, teda
po?skych
uzemiach, ktore boli pod
nemeckou
okupaciou a neboli pri?lenene k
Tretej ri?i
(ako napr.
Pozna?
).
Pri organizovani miestneho vyboru pre do?ivovanie v
Stanislavove
(teraz
Ivano-Frankivsk
) na
Ukrajine
bola zatknuta
gestapom
a uvaznena. Pri vysluchu sa jej v domnienke, ?e bude ?oskoro popravena, ?ef miestneho
gestapa
Hans Kruger
pochvalil, ?e nieko?ko dni po obsadeni
Lvova
Nemeckom
nechal zavra?di? 25
po?skych
profesorov
?vovskych
vysokych ?kol. Preto?e v?ak v jej prospech intervenovala
talianska
kra?ovska rodina, bola Lanckoro?ska prevezena mimo dosah
Krugera
do
lvovskeho
vazenia a neskor do koncentra?neho tabora v
Ravensbrucku
(severne od
Berlina
). Mesiac pred skon?enim vojny bola po intervencii predsedu Medzinarodneho
?erveneho kri?a
Carla Burckhardta
spolu so skupinou 299
Francuzok
prepustena a odvezena do
?vaj?iarska
, kde sa do?kala aj konca vojny.
Do
Po?ska
sa u? nikdy nevratila, preto?e bol v ?om nastoleny
komunizmus
. V zahrani?i sa venovala podpore
po?skej
vedy a kultury. Zalo?ila v
Rime
Po?sky historicky ustav (Polski Instytut Historyczny)
, ktory v roku
1954
za?al vydava? spravodaj
Antymurale (Predhradie)
, venujuci sa
po?skym
dejinam. V roku
1960
sa ukazal prvy zo 76 zvazkov rady
Elementa ad Fontium Editiones
, obsahujuci v
Po?sku
nedostupne materiali k dejinam
Po?ska
.
V roku
1994
profesorka Karolina Lanckoro?ska darovala
Po?sku
, po 50 rokoch opa? nezavislemu, nadherny a nesmierne cenny dar: zbierku umeleckych diel, pochadzajucu z rodinnych zbierok. Predmety obohatili fondy
krakovskeho
hradu
Wawel
, Kra?ovskeho hradu vo
Var?ave
, Kni?nice Jagelonskej univerzity v
Krakove
, Narodneho muzea a Muzea Po?skej armady vo
Var?ave
. Pod?a
po?skych
kunsthistorikov to bol najcennej?i dar v dejinach
po?skeho
muzejnictva.
Svoje za?itky z celej vojny popisala v kni?ke
Wspomnienia wojenne (Vojnove spomienky)
, ktoru napisala prve dva roky po vojne, ale bola vydana a? v roku
2001
, rok pred jej smr?ou.
- 1935
?
Dekoracja ko?cioła ?Il Gesu“ na tle rozwoju baroku w Rzymie (Vyzdoba kostola ?Il Gesu“ na pozadi vyvoja baroka v Rime)
, habilita?na praca
- 2001
?
Wspomnienia wojenne (Vojnove spomienky)
ISBN 83-240-0077-1