Kamikadze
(-slovensky kodifikovany tvar) alebo zriedkavo
kamikaze
(
jap.
神風 ? slovensky prepis:
kamikaze
- [vyslovnos?: kamikadze] ? doslovny vyznam:
bo?sky vietor
) mo?e by?:
- japonsky vojnovy
pilot
lietadla nalo?eneho vybu?ninami, vy?koleny na
samovra?edny
utok na nepriate?sky cie?
- lietadlo takehoto pilota
- prenesene: samovrah obetujuci ?ivot za istu ideu
V
japon?ine
sa pojem
kamikaze
(bo?sky vietor) tradi?ne pou?ival na ozna?enie dvoch tropickych
tajfunov
, ktore opakovane zni?ili mongolsku
invaznu
flotilu smerujucu na
Japonsko
v rokoch
1274
a
1281
.
Samovra?edne vojenske jednotky v rokoch
1944
?
45
sa v?ak v Japonsku oficialne nazyvali ??pecialne uto?ne jednotky“ (jap. 特別攻?隊 ?
tokubecu kogeki tai
), a samovra?edne letecke jednotky
Japonskeho cisarskeho namornictva
sa nazyvali ??pecialne uto?ne jednotky bo?skeho vetra“ (jap. 神風特別攻?隊 ?
?inpu tokubecu kogeki tai
). Americki prekladatelia chybne pou?ili pre po?iato?ne znaky 神風
japonske ?itanie
?
kamikadze
“, namiesto spravneho
sinojaponskeho ?itania
?
?inpu
“. Termin
kamikadze
sa po?as
druhej svetovej vojny
v Japonsku v spojitosti so samovra?ednymi utokmi skoro nikdy nepou?ival.
Japonci pou?ivali samovra?edne utoky na konci druhej svetovej vojny. Najva??ie ?kody sposobili
americkemu namornictvu
v
bitke o Okinavu
, v ktorej
11. maja
1945
vyslali proti americkej invaznej armade ?iesty z 10 leteckych protiutokov pod kodovym ozna?enim
Operacia plavajuca chryzantema
?. 6
(jap. 菊水6?作戰
Kikusui Rokugo Sakusen
). Odhaduje sa, ?e pre ne bolo vybratych okolo 1 800
pilotov
.
Ojedinela aplikacia taktiky kamikadze bola zaznamenana u? na za?iatku vojny proti
USA
. Po prvykrat ju aplikoval japonsky pilot
Fusata Iida
po?as
utoku na Pearl Harbor
, ke? po po?kodeni svojho stroja protilietadlovou pa?bou informoval svojich spolubojovnikov, ?e u? nema dostatok paliva pre navrat na
lietadlovu lo?
a zauto?i preto na cenny nepriate?sky cie? ? letisko
Kaneohe
. Podobne ?iny sovietskych letcov na
vychodnom fronte
sa stali zname ako
taran
.
S aktivnou taktikou kamikadze za?ali Japonci v roku
1944
, ke? presila americkych leteckych a namornych sil u? japonske cisarske letectvo celkom deklasovala. Pod?a niektorych prame?ov za?al s vycvikom samovra?ednych pilotov
Takeo Tagata
na
Taiwane
.
Za prveho kamikadze je tie? pova?ovany kontradmiral
Masafumi Arima
, velite?
26. koku sentai
(su?asti
11. koku kantai
). Arima pravdepodobne
15. oktobra
1944 osobne viedol utok 100
strmhlavych bombarderov
Jokosuka D4Y
proti lietadlovej lodi
triedy
Essex
USS
Franklin
blizko
Leytskeho zalivu
. Arima oznamil do vysiela?ky, ?e sa osobne vrha na cie?, ale pri nalete sa lietadlu odtrhli kridla. Pri utoku zahynul, pri?om USS
Franklin
zasiahli len ?asti jeho stroja. Japonske najvy??ie velenie a propaganda neskor davala Arimov po?in ako priklad pre ostatnych. Napriek tomu dodnes nie je iste, ?i Arima skuto?ne chcel do lode narazi?, alebo bol zostreleny pri nalete.
D?a
19. oktobra
1944 sa na zakladni
201. koku sentai
v
Mabalacat
(dnes Clarkova letecka zaklad?a) na ostrove
Luzon
zi?la skupina vysokych japonskych dostojnikov. Dovodom ich stretnutia bola nevyrie?ite?na uloha, pred ktoru postavili okolnosti
1. koku kantai
na
Filipinach
. Japonci museli so 40 lietadlami podporova? svoje vojska, ktore ?elili americkej invazii podporovanej zvazom lietadlovych lodi, proti ktoremu nemohli nasadi? adekvatnu protizbra?. Po?as diskusie viceadmiral
Takid?iro Oni?i
predostrel my?lienku cielenych samovra?ednych utokov, s ktorou ostatni u?astnici suhlasili. Na porade sformulovali po?iadavky na adeptov. Mali by?
samurajskeho
povodu, preto?e mali v?tepeny kodex
Bu?ido
(pod?a neho je hlavna povinnos? samuraja okrem bezvyhradnej poslu?nosti panovi aj povinnos? obetova? ?ivot za svojho pana). Letci mali by? tie? absolventmi namornej akademie v Etad?ime a zasadne dobrovo?nici. Tieto principy sa v?ak na sklonku vojny za?ali poru?ova?. Kapitan
Asai?i Tamai
navrhol vstupi? do novej jednotky kamikadze skupine 23 talentovanych ?tudentov letectva. V?etci sa prihlasili dobrovo?ne. Pre velenie prvej jednotky kamikadze nakoniec vybrali poru?ika
Jukia Sekiho
. Oni?i mu v dramatickom prejave vysvetlil situaciu. Seki bol dos? ohromeny a po 15 minutach suhlasil. Udalos? mo?no pova?ova? za ve?mi neobvykly prejav vysokej bojovej moralky japonskych letcov, preto?e ani v japonskej armade, ktora bola znama ?eleznou disciplinou nemohol nadriadeny nariadi? podriadenemu aby spachal
samovra?du
. Pod?a japonskej ustavy platnej a? do kapitulacie, ale hlavne pod?a tradicii, stale pretrvavajucich v armade bol cisar oficialne ?ivym bohom. Hlavne velite?sky zbor bol stale zlo?eny z byvalych samurajov.
Kamikadze bola ako organizovana taktika prvykrat pou?ita
25. oktobra
1944 po utoku jednotky Jukia Sekiho. Japonci sa o prvy utok pokusili u?
24. oktobra
, ale pri lete nena?li cie?. V ten de? bola americkymi lietadlami potopena
bojova lo?
Musa?i
. D?a 25. oktobra znovu vy?tartovala z letiska Mabalacat uto?na skupina, ktoru chranili tri stiha?ky vedene jednym z najlep?ich japonskych stiha?ov
Hirojo?im Ni?izawom
. O 07:30 hod. objavili skupinu ?iestich eskortnych lietadlovych lodi v Leytskom zalive. Bolo to Task Unit 77.4.3 pod velenim kontradmirala
Cliftona Spragueho
. Prvy kamikadze sa vynoril z mrakov vo vy?ke 2 000
metrov
a strmhlav dopadol na palubu lietadlovej lode
USS
Suwannee
. Rozbil letovu palubu, pri?om zabil a zranil 50 namornikov. Lo? sice nezni?il, ale ta bola na ur?itu dobu vyradena z boja. ?al?i ?tyria boli zostreleni v priebehu utoku. ?iesty stroj, pod?a japonskych zdrojov
Jukio Seki
, zauto?il na lietadlovu lo?
USS
White Plains
. V dosledku silnej protilietadlovej pa?by jeho stroj za?al horie?, a tak preru?il utok a pre?iel do stupaveho obratu. Tym sa dostal nad lietadlovu lo?
USS
St. Lo
. Nasledne po kridle sk?zol k lodi a dopadol na zadnu ?as? letovej paluby. Prerazil ju a vybuchol na hangarovej palube. Tam sa v tej dobe nachadzalo osem
torped
pripravovanych k akcii. Do?lo k serii explozii a nezvladnute?nym po?iarom. U? 10 minut po zasahu lo? horela po celej d??ke a kapitan Mac Kenne dal rozkaz k opusteniu. Dvadsa? minut po utoku explodovali v obrovskom vybuchu palivove nadr?e, lo? sa prevratila na bok a potopila. Zahynulo 200 namornikov a z tych 780, ktori pre?ili, boli mnohi va?ne raneni. S lo?ou sa potopilo aj 34 lietadiel. Ni?izawa ohlasil potopenie troch lodi. Toto hlasenie bolo podane cisarovi s tym, aby povolil masove pou?itie tejto taktiky. Napriek ur?itemu vahaniu
Hirohito
vyslovil suhlas.
[1]
Japonskemu veleniu rychlo do?lo, ?e je nezmysel posiela? vycvi?enych pilotov na samovra?edne akcie. Preto zriadili kurzy pre pilotov kamikadze s ve?mi skratenym vycvikom. Skladal sa z tridsiatich ?tartov s in?truktorom a dvadsiatich ?tartov a pristati. Navigacii bolo venovanych maximalne pa? hodin teorie. Spoliehalo sa na navadzanie skusenymi pilotmi. Taktika vzdu?neho boja sa nepreberala vobec. Z pilota?e sa preberali len elementarne zaklady. Bol ve?ky rozdiel medzi postojom armadneho a namorneho letectva. Armadni kamikadze prechadzali kompletnym pilotnym vycvikom, namorni kratenym. Ale prax rychlo ukazala chybu koncepcie. V
decembri
1944 dostalo tridsa? takychto ?rychlopilotov“ z Taiwanu rozkaz k presunu na Filipiny. Doleteli v?ak len piati a aj ti pri pristavani zni?ili lietadla. Ostatni sa stratili nad morom. Problem spo?ival v tom, ?e vzh?adom na svoje pilotne skusenosti neboli schopni letie? v tesnej formacii a potom, ?o nedokazali nadviaza? opticky kontakt s veducim lietadlom, sa jednoducho stratili.
Vycvik pilotov samovra?ednych lietajucich bomb
Jokosuka MXY-7 Oka
bol e?te slab?i. Vzlety ani pristatia sa nenacvi?ovali. Prve hodiny spo?ivali v sedeni na drevenej vyklopnej lavici s dvoma pedalmi a drevenou pakou. Pod?a pokynov in?truktora adepti vy??apavali pedale a ?ahali za knipel. Do toho im z reproduktorov pu??ali hluk motorov. Absolvovali iba nieko?ko cvi?nych letov s in?truktorom na ?pecialne upravenom stroji. Po schvaleni cisarom za?alo namorne letectvo organizova? jednotky kamikadze, ktore boli zaradene do oficialnej ?truktury armady. Ka?dy prihlaseny bol okam?ite povy?eny o hodnos? vy??ie, kadeti boli povy?eni na dostojnikov. Pred poslednym ?tartom sa konala slavnos?, kde si adepti zvolili posmrtne meno, pod ktorym boli evidovani. Na ?elo si uviazali bielu pasku s ?ervenym kruhom, symbolom Japonska. Pod kombinezu si mnohi zlo?ili zastavu. Pri ?tarte im velite? jednotky ponukol poharik
sake
. Do stroja si v?dy brali samurajske me?e. Pod?a japonskej ustavy a v?eobecneho presved?enia sa z nich stali vojnovi bohovia sidliaci v
?intoistickom
chrame
Jasukuni
. Nav?tevy politikov v tomto chrame dodnes vyvolavaju problemy.
Pod pojem kamikadze ale patria samovra?edne utoky v?eobecne, nielen letecke. Najva??ia samovra?edna akcia sa uskuto?nila
7. aprila
1945
, kedy bojova lo?
Jamato
s bojovym vytlakom 72 800
ton
, dovtedy najva??ia na svete, v sprievode ?ahkeho
kri?nika
Jahagi
a osmich
torpedoborcov
dostala rozkaz na presun k
Okinave
. Lode v?ak mali palivo iba na cestu tam. Posadke bolo jasne, ?e su poslani na samovra?ednu akciu. Rano 7. aprila uskuto?nila posadka obrad pitia sake. Va??ina tychto lodi bola potopena pri utokoch zhruba 300 lietadiel americkej 5. flotily. Na lodi
Jamato
zahynulo 2 498 ?lenov posadky. Admiral Komura, velite?
Jahagi
, dal rozkaz nezachra?ova? stroskotancov a pokra?ova? zo zvy?kom flotily ku Okinave. Admiral
Seii?i Ito
, velite?
Jamata
, zahynul. Okrem priameho rozkazu z
Tokia
dal povel k navratu. Z celej flotily sa vratili na zaklad?u ?tyri torpedoborce.
Japonci po?as vojny pou?ili okrem ?tandardnych lietadiel aj celkom nove prostriedky, zvla?? vyvinute pre samovra?edne akcie. Najznamej?ie boli lietajuce bomby Jokosuka MXY-7 prezyvane
Oka
s
raketovym motorom
. Vypu??ali sa zo ?pecialne upravenych
bombardovacich lietadiel
Micubi?i G4M
a mali dolet asi 90
km
.
Japonci vyvinuli aj
klzaky
, ktore mali ?tartova? asi 2 a? 3 km za frontovou liniou, a napada?
tanky
.
D?inrju
vyrabany firmou
Mizuno
, mal ?tartova? zo zeme pomocou ?tartovacich
rakiet
. Bol vyzbrojeny 200
kg
nalo?ou s narazovym zapa?ova?om.
V namornom boji boli vyvinute samovra?edne torpeda
Kaiten
a vybu?ne
?lny
?injo
. I?lo o motorove ?lny s rychlos?ou asi 20
uzlov
. Boli vyzbrojene dvoma nalo?ami po 250 kg. Ich ulohou bolo pribli?i? sa k vylo?ovacim plavidlam a v tesnej blizkosti odhodi? nalo?e. Tie boli vybavene 8-sekundovym spoma?ova?om, ktory daval posadke ?lna teoreticku nadej na unik. Vybuch 500 kg vybu?nin v?ak nemohla posadka preglejkoveho ?lna pre?i? na vzdialenos? nieko?ko desiatok metrov.
K pou?itiu samovra?ednych torped
Kaiten
bolo vycvi?enych 54 namornikov. I?lo o torpedo vzor 93, na ktore bola pripojena kabina pre ?pilota“. ?tartoval z poloponorenej
ponorky
. Cie? sledoval malym
periskopom
. Vo vzdialenosti 200 ? 300 m pred zasahom, ke? u? nemohol minu?, sa ponoril do potrebnej h?bky. Napriek fanatizmu dokazali potopi? iba jeden tanker a torpedoborec. Napriek vysokym technickym parametrom, rychlos? a? 40 uzlov,
Kaiteny
trpeli dvoma slabos?ami. Vysoka hlu?nos? pohonu, ?o znamenalo ?e boli zamerate?ne na ve?ku vzdialenos?. ?al?im faktorom bola nizka technicka urove? vyroby. Vzh?adom na mobilizaciu pracovnikov do tovarni bola kvalitativna urove? seriovej vyroby ve?mi nizka. V praxi to znamenalo, ?e mnohym
Kaitenom
sa kvoli technickym porucham ani nepodarilo od?tartova?.
- ↑
Milo? Huba?ek:
Boj o Filipiny
, Paseka, 1995.
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Kamikadze