한국   대만   중국   일본 
Kamikadze ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Kamikadze

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Lietadlova lo? USS Bunker Hill po zasahu dvoch kamikadze ne?aleko Kju?u , 11. maj 1945
Kijo?i Ogawa (v?avo) a Seizo Jasunori , piloti kamikadze, ktori narazili do USS Bunker Hill
Protilietadlovou pa?bou zasiahnuty strmhlavy bombarder Jokosuka D4Y3 model 33 pilotovany Jo?inorim Jamagu?im po?as samovra?edneho utoku na lietadlovu lo? USS Essex , 25. november 1944

Kamikadze (-slovensky kodifikovany tvar) alebo zriedkavo kamikaze ( jap. 神風 ? slovensky prepis: kamikaze - [vyslovnos?: kamikadze] ? doslovny vyznam: bo?sky vietor ) mo?e by?:

  • japonsky vojnovy pilot lietadla nalo?eneho vybu?ninami, vy?koleny na samovra?edny utok na nepriate?sky cie?
  • lietadlo takehoto pilota
  • prenesene: samovrah obetujuci ?ivot za istu ideu

Nazov [ upravi? | upravi? zdroj ]

V japon?ine sa pojem kamikaze (bo?sky vietor) tradi?ne pou?ival na ozna?enie dvoch tropickych tajfunov , ktore opakovane zni?ili mongolsku invaznu flotilu smerujucu na Japonsko v rokoch 1274 a 1281 .

Samovra?edne vojenske jednotky v rokoch 1944 ? 45 sa v?ak v Japonsku oficialne nazyvali ??pecialne uto?ne jednotky“ (jap. 特別攻?隊 ?  tokubecu kogeki tai ), a samovra?edne letecke jednotky Japonskeho cisarskeho namornictva sa nazyvali ??pecialne uto?ne jednotky bo?skeho vetra“ (jap. 神風特別攻?隊 ?  ?inpu tokubecu kogeki tai ). Americki prekladatelia chybne pou?ili pre po?iato?ne znaky 神風 japonske ?itanie ? kamikadze “, namiesto spravneho sinojaponskeho ?itania ? ?inpu “. Termin kamikadze sa po?as druhej svetovej vojny v Japonsku v spojitosti so samovra?ednymi utokmi skoro nikdy nepou?ival.

Utoky kamikadze [ upravi? | upravi? zdroj ]

Japonci pou?ivali samovra?edne utoky na konci druhej svetovej vojny. Najva??ie ?kody sposobili americkemu namornictvu v bitke o Okinavu , v ktorej 11. maja 1945 vyslali proti americkej invaznej armade ?iesty z 10 leteckych protiutokov pod kodovym ozna?enim Operacia plavajuca chryzantema ?. 6 (jap. 菊水6?作戰 Kikusui Rokugo Sakusen ). Odhaduje sa, ?e pre ne bolo vybratych okolo 1 800 pilotov .

Vznik a rozvoj taktiky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ojedinela aplikacia taktiky kamikadze bola zaznamenana u? na za?iatku vojny proti USA . Po prvykrat ju aplikoval japonsky pilot Fusata Iida po?as utoku na Pearl Harbor , ke? po po?kodeni svojho stroja protilietadlovou pa?bou informoval svojich spolubojovnikov, ?e u? nema dostatok paliva pre navrat na lietadlovu lo? a zauto?i preto na cenny nepriate?sky cie? ? letisko Kaneohe . Podobne ?iny sovietskych letcov na vychodnom fronte sa stali zname ako taran .

S aktivnou taktikou kamikadze za?ali Japonci v roku 1944 , ke? presila americkych leteckych a namornych sil u? japonske cisarske letectvo celkom deklasovala. Pod?a niektorych prame?ov za?al s vycvikom samovra?ednych pilotov Takeo Tagata na Taiwane .

Za prveho kamikadze je tie? pova?ovany kontradmiral Masafumi Arima , velite? 26. koku sentai (su?asti 11. koku kantai ). Arima pravdepodobne 15. oktobra 1944 osobne viedol utok 100 strmhlavych bombarderov Jokosuka D4Y proti lietadlovej lodi triedy Essex USS Franklin blizko Leytskeho zalivu . Arima oznamil do vysiela?ky, ?e sa osobne vrha na cie?, ale pri nalete sa lietadlu odtrhli kridla. Pri utoku zahynul, pri?om USS Franklin zasiahli len ?asti jeho stroja. Japonske najvy??ie velenie a propaganda neskor davala Arimov po?in ako priklad pre ostatnych. Napriek tomu dodnes nie je iste, ?i Arima skuto?ne chcel do lode narazi?, alebo bol zostreleny pri nalete.

Vybuch na lietadlovej lodi USS St. Lo po utoku kamikadze po?as bitky pri Leyte , 25. oktober 1944
Kamikadze stiha?ka Micubi?i A6M5 Zero po?kodena pri pokuse o naraz do lietadlovej lode USS Essex ne?aleko Okinavy , 14. maj 1945

D?a 19. oktobra 1944 sa na zakladni 201. koku sentai v Mabalacat (dnes Clarkova letecka zaklad?a) na ostrove Luzon zi?la skupina vysokych japonskych dostojnikov. Dovodom ich stretnutia bola nevyrie?ite?na uloha, pred ktoru postavili okolnosti 1. koku kantai na Filipinach . Japonci museli so 40 lietadlami podporova? svoje vojska, ktore ?elili americkej invazii podporovanej zvazom lietadlovych lodi, proti ktoremu nemohli nasadi? adekvatnu protizbra?. Po?as diskusie viceadmiral Takid?iro Oni?i predostrel my?lienku cielenych samovra?ednych utokov, s ktorou ostatni u?astnici suhlasili. Na porade sformulovali po?iadavky na adeptov. Mali by? samurajskeho povodu, preto?e mali v?tepeny kodex Bu?ido (pod?a neho je hlavna povinnos? samuraja okrem bezvyhradnej poslu?nosti panovi aj povinnos? obetova? ?ivot za svojho pana). Letci mali by? tie? absolventmi namornej akademie v Etad?ime a zasadne dobrovo?nici. Tieto principy sa v?ak na sklonku vojny za?ali poru?ova?. Kapitan Asai?i Tamai navrhol vstupi? do novej jednotky kamikadze skupine 23 talentovanych ?tudentov letectva. V?etci sa prihlasili dobrovo?ne. Pre velenie prvej jednotky kamikadze nakoniec vybrali poru?ika Jukia Sekiho . Oni?i mu v dramatickom prejave vysvetlil situaciu. Seki bol dos? ohromeny a po 15 minutach suhlasil. Udalos? mo?no pova?ova? za ve?mi neobvykly prejav vysokej bojovej moralky japonskych letcov, preto?e ani v japonskej armade, ktora bola znama ?eleznou disciplinou nemohol nadriadeny nariadi? podriadenemu aby spachal samovra?du . Pod?a japonskej ustavy platnej a? do kapitulacie, ale hlavne pod?a tradicii, stale pretrvavajucich v armade bol cisar oficialne ?ivym bohom. Hlavne velite?sky zbor bol stale zlo?eny z byvalych samurajov.

Kamikadze bola ako organizovana taktika prvykrat pou?ita 25. oktobra 1944 po utoku jednotky Jukia Sekiho. Japonci sa o prvy utok pokusili u? 24. oktobra , ale pri lete nena?li cie?. V ten de? bola americkymi lietadlami potopena bojova lo? Musa?i . D?a 25. oktobra znovu vy?tartovala z letiska Mabalacat uto?na skupina, ktoru chranili tri stiha?ky vedene jednym z najlep?ich japonskych stiha?ov Hirojo?im Ni?izawom . O 07:30 hod. objavili skupinu ?iestich eskortnych lietadlovych lodi v Leytskom zalive. Bolo to Task Unit 77.4.3 pod velenim kontradmirala Cliftona Spragueho . Prvy kamikadze sa vynoril z mrakov vo vy?ke 2 000 metrov a strmhlav dopadol na palubu lietadlovej lode USS Suwannee . Rozbil letovu palubu, pri?om zabil a zranil 50 namornikov. Lo? sice nezni?il, ale ta bola na ur?itu dobu vyradena z boja. ?al?i ?tyria boli zostreleni v priebehu utoku. ?iesty stroj, pod?a japonskych zdrojov Jukio Seki , zauto?il na lietadlovu lo? USS White Plains . V dosledku silnej protilietadlovej pa?by jeho stroj za?al horie?, a tak preru?il utok a pre?iel do stupaveho obratu. Tym sa dostal nad lietadlovu lo? USS St. Lo . Nasledne po kridle sk?zol k lodi a dopadol na zadnu ?as? letovej paluby. Prerazil ju a vybuchol na hangarovej palube. Tam sa v tej dobe nachadzalo osem torped pripravovanych k akcii. Do?lo k serii explozii a nezvladnute?nym po?iarom. U? 10 minut po zasahu lo? horela po celej d??ke a kapitan Mac Kenne dal rozkaz k opusteniu. Dvadsa? minut po utoku explodovali v obrovskom vybuchu palivove nadr?e, lo? sa prevratila na bok a potopila. Zahynulo 200 namornikov a z tych 780, ktori pre?ili, boli mnohi va?ne raneni. S lo?ou sa potopilo aj 34 lietadiel. Ni?izawa ohlasil potopenie troch lodi. Toto hlasenie bolo podane cisarovi s tym, aby povolil masove pou?itie tejto taktiky. Napriek ur?itemu vahaniu Hirohito vyslovil suhlas. [1]

Mladi letci samovra?ednej letky de? pred utokom, pri ktorom v?etci piati zahynuli

Japonskemu veleniu rychlo do?lo, ?e je nezmysel posiela? vycvi?enych pilotov na samovra?edne akcie. Preto zriadili kurzy pre pilotov kamikadze s ve?mi skratenym vycvikom. Skladal sa z tridsiatich ?tartov s in?truktorom a dvadsiatich ?tartov a pristati. Navigacii bolo venovanych maximalne pa? hodin teorie. Spoliehalo sa na navadzanie skusenymi pilotmi. Taktika vzdu?neho boja sa nepreberala vobec. Z pilota?e sa preberali len elementarne zaklady. Bol ve?ky rozdiel medzi postojom armadneho a namorneho letectva. Armadni kamikadze prechadzali kompletnym pilotnym vycvikom, namorni kratenym. Ale prax rychlo ukazala chybu koncepcie. V decembri 1944 dostalo tridsa? takychto ?rychlopilotov“ z Taiwanu rozkaz k presunu na Filipiny. Doleteli v?ak len piati a aj ti pri pristavani zni?ili lietadla. Ostatni sa stratili nad morom. Problem spo?ival v tom, ?e vzh?adom na svoje pilotne skusenosti neboli schopni letie? v tesnej formacii a potom, ?o nedokazali nadviaza? opticky kontakt s veducim lietadlom, sa jednoducho stratili.

Vycvik pilotov samovra?ednych lietajucich bomb Jokosuka MXY-7 Oka bol e?te slab?i. Vzlety ani pristatia sa nenacvi?ovali. Prve hodiny spo?ivali v sedeni na drevenej vyklopnej lavici s dvoma pedalmi a drevenou pakou. Pod?a pokynov in?truktora adepti vy??apavali pedale a ?ahali za knipel. Do toho im z reproduktorov pu??ali hluk motorov. Absolvovali iba nieko?ko cvi?nych letov s in?truktorom na ?pecialne upravenom stroji. Po schvaleni cisarom za?alo namorne letectvo organizova? jednotky kamikadze, ktore boli zaradene do oficialnej ?truktury armady. Ka?dy prihlaseny bol okam?ite povy?eny o hodnos? vy??ie, kadeti boli povy?eni na dostojnikov. Pred poslednym ?tartom sa konala slavnos?, kde si adepti zvolili posmrtne meno, pod ktorym boli evidovani. Na ?elo si uviazali bielu pasku s ?ervenym kruhom, symbolom Japonska. Pod kombinezu si mnohi zlo?ili zastavu. Pri ?tarte im velite? jednotky ponukol poharik sake . Do stroja si v?dy brali samurajske me?e. Pod?a japonskej ustavy a v?eobecneho presved?enia sa z nich stali vojnovi bohovia sidliaci v ?intoistickom chrame Jasukuni . Nav?tevy politikov v tomto chrame dodnes vyvolavaju problemy.

Pod pojem kamikadze ale patria samovra?edne utoky v?eobecne, nielen letecke. Najva??ia samovra?edna akcia sa uskuto?nila 7. aprila 1945 , kedy bojova lo? Jamato s bojovym vytlakom 72 800 ton , dovtedy najva??ia na svete, v sprievode ?ahkeho kri?nika Jahagi a osmich torpedoborcov dostala rozkaz na presun k Okinave . Lode v?ak mali palivo iba na cestu tam. Posadke bolo jasne, ?e su poslani na samovra?ednu akciu. Rano 7. aprila uskuto?nila posadka obrad pitia sake. Va??ina tychto lodi bola potopena pri utokoch zhruba 300 lietadiel americkej 5. flotily. Na lodi Jamato zahynulo 2 498 ?lenov posadky. Admiral Komura, velite? Jahagi , dal rozkaz nezachra?ova? stroskotancov a pokra?ova? zo zvy?kom flotily ku Okinave. Admiral Seii?i Ito , velite? Jamata , zahynul. Okrem priameho rozkazu z Tokia dal povel k navratu. Z celej flotily sa vratili na zaklad?u ?tyri torpedoborce.

Technika [ upravi? | upravi? zdroj ]

?pecialne upraveny bombarder Micubi?i G4M2e model 24 Tei nesuci lietajucu bombu Jokosuka MXY-7 Oka

Japonci po?as vojny pou?ili okrem ?tandardnych lietadiel aj celkom nove prostriedky, zvla?? vyvinute pre samovra?edne akcie. Najznamej?ie boli lietajuce bomby Jokosuka MXY-7 prezyvane Oka s raketovym motorom . Vypu??ali sa zo ?pecialne upravenych bombardovacich lietadiel Micubi?i G4M a mali dolet asi 90 km .

Japonci vyvinuli aj klzaky , ktore mali ?tartova? asi 2 a? 3 km za frontovou liniou, a napada? tanky . D?inrju vyrabany firmou Mizuno , mal ?tartova? zo zeme pomocou ?tartovacich rakiet . Bol vyzbrojeny 200 kg nalo?ou s narazovym zapa?ova?om.

V namornom boji boli vyvinute samovra?edne torpeda Kaiten a vybu?ne ?lny ?injo . I?lo o motorove ?lny s rychlos?ou asi 20 uzlov . Boli vyzbrojene dvoma nalo?ami po 250 kg. Ich ulohou bolo pribli?i? sa k vylo?ovacim plavidlam a v tesnej blizkosti odhodi? nalo?e. Tie boli vybavene 8-sekundovym spoma?ova?om, ktory daval posadke ?lna teoreticku nadej na unik. Vybuch 500 kg vybu?nin v?ak nemohla posadka preglejkoveho ?lna pre?i? na vzdialenos? nieko?ko desiatok metrov.

K pou?itiu samovra?ednych torped Kaiten bolo vycvi?enych 54 namornikov. I?lo o torpedo vzor 93, na ktore bola pripojena kabina pre ?pilota“. ?tartoval z poloponorenej ponorky . Cie? sledoval malym periskopom . Vo vzdialenosti 200 ? 300 m pred zasahom, ke? u? nemohol minu?, sa ponoril do potrebnej h?bky. Napriek fanatizmu dokazali potopi? iba jeden tanker a torpedoborec. Napriek vysokym technickym parametrom, rychlos? a? 40 uzlov, Kaiteny trpeli dvoma slabos?ami. Vysoka hlu?nos? pohonu, ?o znamenalo ?e boli zamerate?ne na ve?ku vzdialenos?. ?al?im faktorom bola nizka technicka urove? vyroby. Vzh?adom na mobilizaciu pracovnikov do tovarni bola kvalitativna urove? seriovej vyroby ve?mi nizka. V praxi to znamenalo, ?e mnohym Kaitenom sa kvoli technickym porucham ani nepodarilo od?tartova?.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Milo? Huba?ek: Boj o Filipiny , Paseka, 1995.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Kamikadze