K?azi v starovekom Egypte netvorili uzavretu kastu, tak ako v niektorych inych starovekych kulturach. Ich postavenie sice vy?adovalo dodr?iavaniu ur?itych ?pecifickych predpisov, obzvla?? ?o sa tykalo udr?iavania ?istoty, ale k?azom sa mohol sta? takmer ktoko?vek a rovnako dobre svoju k?azsku hodnos? i strati?. Postavenie v k?azskej hierarchii nezabra?ovalo tomu, aby jednotlivec mohol zastava? ine funkcie, a tak sa na egyptskych napisoch stretavame s osobami, ktore zastavali vysoke postavenie v niektorom kulte a zarove? slu?ili v uradnickej pozicii aj na kra?ovskom dvore, alebo slu?ili ako k?azi viacerym bo?stvam ^[1] .

K?azsky urad byval zvy?ajne dedi?ny, aj ke? jeho udelenie mal formalne v rukach najvy??i z ve?k?azov v zemi ? faraon . Mame zaznamy o sudnych procesoch, v ktorych niektory dedi? panovnika prosi o pridelenie hodnosti alebo naopak ?iada o jej od?atie od niekoho druheho ^[2] . So zastavanim k?azskeho uradu bola zvy?ajne spojena ? prebenda “ vydavana panovnikom, preto boli tieto posty ?iadane po?as celych egyptskych dejin. Okrem toho k nim patrila sprava chramoveho majetku a niektore vysady, v?etci slu?obnici chramu boli napriklad oslobodeny od corvee , povinnych robot pre korunu. Po?as svojho ?ivota zna?na ?as? Egyp?anov preto slu?ila niektoremu chramu.

V starovekom Egypte nikdy neexistovala jednotna nabo?enska organizacia podobna cirkvi. Ka?dy kult a ka?da svaty?a sa riadila vlastnymi predpismi a nebola previazana s inou ?trukturou. Ako v?ak vieme z pisomnych prame?ov, k?azi sa niekedy stretavali na akychsi synodach svojho kultu a dokonca mame zmienky aj o celoegyptskom stretnuti k?azov ^[3] . Taktie? vieme, ?e v priebehu egyptskych dejin k?azi viacerych vyznamnych bo?stiev ziskali ve?ki politicky a ekonomicky vplyv. Najznamej?i z tychto pripadov je chram boha Amona v Tebach (Vesete). K?azi chramovej hierarchie dokazali za 20. a 21. dynastie ziska? taky vplyv v Hornom Egypte, ?e tu vytvorili doslova Amonovo kra?ovstvo na zemi.

V egyptskej literature vystupuju k?azi ako cnostni, zbo?ni mu?i venujuci sa ezoterickym naukam, ktorym je vzdialene nasilie aj staros? o pozemske zale?itosti. Z po?etnych dokladov v?ak vieme, ?e tento topos bol ?asto vzdialeny realite. Mame napriklad zaznamy o sudnych pripadoch z ?ias Psammetika I. , kedy si k?azi sna?ili vymoc? majetok vra?dami, podpa?a?stvom a korupciou ^[4] . alebo zaznam z ?ias Ramesseho V. , kedy sa skupina k?azov boha Chnuma podie?ali na tunelovani chramoveho majetku.

Funkcie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Egyptski k?azi sa mohli ?eni?, vlastni? majetok a vykonava? svoje remeslo. Ich hlavnou funkciou bolo by? ?slu?obnikmi bo?imi“ (egyptsky hemu-necer ), teda akousi obdobou sluhov faraona v palaci. Podobne ako palacovy sluhovia mali na starosti spravu palaca a starali sa o panovnika, slu?ili k?azi svojmu bohu, konkretne jeho kultovej soche umiestnenej v najvnutornej?ej svatyni chramu, a obria?ovali bo?i majetok, teda majetok patriaci chramu. Ich najdole?itej?ou ulohou bolo ka?de rano sochu umy?, natrie? olejom, nali?i? a obliec? do pripraveneho odevu a ponuknu? jej obetu (Egyp?ania verili, ?e v soche skuto?ne sidli ich boh) ^[5] . Vnutornu svaty?u mohol otvori? a zatvori? iba ve?k?az, ktory ju tie? po vykonani v?etkych ukonov zape?atil a pripravil tak boha na odpo?inok po nasledujuci de?. Podobne ritualy sa opakovali s men?ou pompou nieko?ko raz za de?. Verilo sa, ?e z obetovanych potravin si boh berie iba ich esenciu bau , akusi du?u ( ba ) tychto veci, tak?e po obetiach si ich k?azi rozdelili medzi seba.

Oby?ajni veriaci nemali do svatyne pristup a so svojim bo?skym ochrancom sa mohli stretnu? iba po?as procesii, kedy socha boha opu??ala vnutornu svaty?u a bola nesena v drevenej barke v sprievode alebo preva?ana na lodi po Nile. Po?as sviatkov mohli pristupi? Egyp?ania k bo?stvu so svojimi otazkami alebo prosbami a k?azi im vykladali vo?u boha.

Na to, aby mohli v?etky obrady prebehnu? v poriadku, museli by? k?azi spravne ?isty. Ritualnej ?istote venovali v Egypte taku ve?ku pozornos?, ?e aj v?eobecne ozna?enie k?aza v egypt?ine, vab , znamena ??isty“ ^[6] . Na najzakladnej?ie o?is?ovanie slu?ila chramova nadr?, v ktorej sa museli k?azi viac raz za de? vykupa?. Okrem toho museli k?azi ka?dy treti de? depilova? cele svoje telo, smeli nosi? len plateny odev a sandale z papyrusu. Jednotlive kulty navy?e ?asto predpisovali k?azom po?as slu?by sa zdr?ova? sexualneho styku, niektorych pokrmov a nedotyka? sa niektorych predmetov. Kultove predpisy sa li?ili nom od nomu, tak?e zvierata, ktore boli pova?ovane v niektorych krajoch za posvatne, a preto nedotknute?ne, boli inde zabijane pre maso.

Hierarchia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na najvy??om stupni hierarchie k?azov bol hem necer-tepej , (?prvy k?az slu?obnik bo?i“, ve?k?az). Za nim nasledoval druhy ve?k?az, treti ve?k?az a ?tvrty ve?k?az. Ake presne funkcie sa spajali s tymito hodnos?ami nevieme, ale v?etky ?tyri boli pova?ovane za ve?mi vyznamne, tak?e ich vysoki dvorski hodnostari uvadzaju vo vypo?te svojich titulov. Za ve?k?azmi nasledovali hemu-necer . Ich po?et bol rozny pod?a ve?kosti a vyznamu chramu, ale v?dy boli rozdeleny do ?tyroch skupin (od Ptolemaiovskych ?ias do piatich), ktore sa striedali v mesa?nych slu?bach ^[7] . Ka?da skupina mala svojho ?dozerajuceho k?aza“. ?al?ou skupinou vo vy??ich k?azskych funkciach boli tzv. ?otcovia bo?i“. O povahe ich slu?by nemame dostatok informacii.

Okrem k?azov zabezpe?ujucich chramove obrady, pozname pod?a nazvu radu ?al?ich k?azskych funkcii. Medzi nimi bol vyznamny cheri-tep , ?k?az-pred?itate?“, ktori dozerali na ?itanie nabo?enskych textov po?as obradov. Neskor sa ich meno stalo synonymom slova mag, preto?e sa verilo, ?e k?azi-pred?itatelia maju magicku moc ^[8] . ?alej nasledovali ?k?azi-nosi?i kultovych predmetov“, ?k?azi-vyklada?i“ a ?k?azi ?asu“, ktori mali na starosti astronomicke pozorovania a zostavovanie kalendaru ??astnych a ne??astnych dni.

Do chramovej hierarchie spadajucej pod ozna?enie k?az patrili aj funkcie, ktore neboli priamo spojene s kultom. V chramovych okrskoch sa nachadzal ?dom ?ivota“, ktory slu?il ako diel?a opisova?ov zvitkov, ?kola a kulturne stredisko, kde vznikali nove literarne diela. K?azsky urad zastavali tie? osoby, ktore sa starali o chramovu administrativu a spravu bo?ieho majetku.

K?a?ky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zo staroegyptskych prame?ov mame doklady aj o k?a?kach, tych v?ak bolo menej a spravidla slu?ili menej vyznamnym bo?stvam. Vynimkou je tzv. Amonova man?elka , zvy?ajne urodzena princezna, ktora bola vybrata za man?elku boha z Vesetu, a disponovala majetkom aj mocou Amonovych k?azov v Hornom Egypte.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Egyptsky ?lov?k a jeho sv?t . Ed. Sergio Donadoni. 1. vyd. Praha : Vy?ehrad, 2006. 313 s. ISBN 80-7021-813-4 . (po ?esky)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ve?k?az boha Amona