Kanonicke pravo
(zriedkavej?ie alebo star?ie aj
kanonicke pravo
,
lat.
ius canonicum
) je osobitny
normativny
pravny system
[1]
sui generis
[2]
:72
niektorych
kres?anskych
spolo?enstiev (
cirkvi
). Ide o platne pravo, ktore upravuje len ur?itu oblas?
pravnych vz?ahov
. Je charakteristicke viacerymi osobitnymi pravnymi in?titutmi a zasadami, ktore ho odli?uju od sekularnych pravnych systemov.
Veda
skumajuca kanonicke pravo sa nazyva
kanonistika
[3]
, znalec v odbore kanonista. Spolu s rimskym pravom byvalo (katolicke) kanonicke pravo v stredoveku ozna?ovane ako obojake pravo (
lat.
ius utrumque
).
[4]
[5]
Pojem kanonicke pravo sa v slovenskom prostredi naj?astej?ie pou?iva v u??om zmysle, ako ozna?enie pravneho poriadku
Katolickej cirkvi
(pozri kapitolu Definicie).
[1]
[3]
[5]
- z h?adiska rozsahu
- v naj?ir?om zmysle subor pravnych noriem vydanych a sankcionovanych kompetentnou cirkevnou autoritou v ramci niektorych kres?anskych cirkvi, typicky:
Katolicka cirkev
,
Anglikanska cirkev
,
pravoslavne cirkvi
,
staroorientalne ortodoxne cirkvi
,
Asyrska cirkev Vychodu
a
Starobyla cirkev Vychodu
[3]
(= pravo upravujuce vnutorne zale?itosti niektorych cirkvi, spravidla s vynimkou protestantskych pravnych systemov, t.j.
cirkevne pravo
v jednom z jeho u??ich zmyslov; rozli?ovacim znakom je spravidla skuto?nos?, ?i su pravne normy usporiadane v kanonoch
[pozn. 1]
.
pozn. niektore pramene striktne rozli?uju medzi kanonickym pravom a cirkevnym pravom [pod ktorym rozumeju
konfesne pravo
= ?tatne cirkevne pravo; ine ich vnimaju ako toto?ne, a niektore ich vnimaju ako toto?ne iba pre oblas? katolickeho kanonickeho prava]
[6]
[7]
[2]
:67
)
- v naju??om zmysle, no naj?astej?ie: cirkevne pravo
Katolickej cirkvi
(=
Latinskej cirkvi
a
vychodnych katolickych cirkvi
)
[1]
[3]
[4]
- z h?adiska vz?ahu
objektivneho
a
subjektivneho prava
a
- ?suhrn noriem vydanych kompetentnou cirkevnou autoritou upravujucich in?tituty a podstatne spolo?enske vz?ahy“
[3]
cirkvi, predov?etkym Katolickej cirkvi (= kanonicke pravo v objektivno-pravnom zmysle)
[8]
:7
- suhrn opravneni pravnickych a fyzickych osob vyplyvajuci z objektivneho prava (=kanonicke pravo v subjektivno-pravnom zmysle)
[8]
:7
- pojem kanonicke pravo ozna?uje tie? pravnu vedu zaoberajucu sa kanonickym pravom, pozri
kanonistika
, ako aj pedagogicky predmet zaoberajuci sa kanonickym pravom.
[3]
- z h?adiska
iurisprudencie
existuje viacero definicii, ktore sa navzajom ?iasto?ne dop??aju:
- dve definicie pod?a
Gianfranca Ghirlanda
:
[9]
[10]
- suhrn pozitivnych noriem vydanych zakonnou cirkevnou autoritou, ktore spravuju medzi?udske vz?ahy v ?ivote cirkevneho spolo?enstva (tzv. normativna definicia)
[8]
:6 – 7
- suhrn nevyhnutnych vz?ahov medzi veriacimi (?lenmi cirkvi), ktore vznikli na zaklade skuto?nosti, ktore podstatnym sposobom podmie?uju vznik a obsah noriem pravnych noriem, teda: sviatosti, chariziem, uloh a slu?ieb (tzv. podstatna definicia)
[8]
:7
- M. J. Arroba Conde:
?Kanonicke pravo je ?udska realita, ktora je vyjadrenim aj kolektivnej vole“
[10]
- Vincenzo del Giudice: Kanonicke pravo je subor pravnych noriem vydanych kompetentnou autoritou [Katolickej cirkvi]...
?na zaklade ktorych sa Cirke organizuje a pracuje a ktore usmer?uju ?innos? veriacich k cie?om, ktore su Cirkvi vlastne.“
[
pozn. najvy??i cie? = spasa du?i
]
- Antonin Hrdina
:
?Kanonicke pravo je pravom cirkvi, ktora je - bez ujmy prava Bo?ieho /ius divinum/ - jeho povodcom alebo
materialnym prame?om
...“
[2]
:64
- negativne vymedzenie:
Vz?ah medzi teologiou a kanonickym pravom je dodnes nejasny, resp. sporny.
[3]
Z h?adiska katolickeho prava,
apo?tolska kon?titucia
Deus scientiarum Dominus
(1931) pova?ovala kanonicke pravo za su?as?
praktickej teologie
. Dnes platna pravna uprava nie je dosledna, v dosledku ?oho sa vz?ah ?a?ko vyvodzuje.
[2]
:74an
Dnes zna?na ?as? kanonistov presadzuje tezu, ?e ide o dve odli?ne
vedne discipliny
[2]
:72
, ktore maju iste presahy. Pod?a
Zenona Grocholewskeho
kanonickemu pravu
?nemo?no porozumie? a ...u?ito?ne ho ?tudova? bez primeraneho teologickeho poznania...“
[11]
, ?i dokonca, ?e s nim nemo?no
?spravne naraba? bez toho, aby ?lovek nemal dar... viery.“
[11]
Termin kanonicky pochadza z greckeho vyrazu
kanon
, ktore ozna?ovalo ?nuru (
canna
) na meranie rovnosti uhlov pri stavbe domu (
olovnica
), a teda normu spravnosti a ?elaneho vysledku. V ramci kres?anstva sa termin za?al pou?iva? od 4. storo?ia,
[8]
:3
, ke?
cirkevne koncily
terminom
kanon ekklesiastikos
ozna?ovali disciplinarne normy.
[10]
pozn. Obdobny vyvoj mal aj latinsky termin
norma
.
Ako
terminus technicus
sa pojem kanonicke pravo vyskytuje a? od 12. storo?ia. Prvykrat ho pravdepodobne pou?il dekretista
?tefan z Tournay
.
[2]
:64
V ramci kanonistiky existuje viacero ?leneni:
[3]
[8]
:9 – 16
Kanonicke pravo ma viacero
pravnych odvetvi
, pri?om ich po?et a charakter sa meni pod?a jednotlivych denominacii, ku ktorym sa via?e (napr. pod?a toho ?i v ramci konfesie existuje reho?ny ?ivot alebo ?i uznavaju sviatosti). Katolicke kanonicke pravo, ktore je najprepracovanej?ie a najroz?irenej?ie pozna napr.
[3]
: kanonicke
ustavne pravo
,
reho?ne pravo
,
cirkevne magisterialne pravo
,
sakramentalne pravo
,
kanonicke majetkove pravo
,
kanonicke trestne pravo
a
kanonicke procesne pravo
.
Z h?adiska katolickeho kanonickeho prava mo?no hovori? o ?tyroch vyvojovych fazach: obdobie predklasickeho kanonickeho prava (
lat.
ius antiquum
), obdobie klasickeho kanonickeho prava (
lat.
ius novum medii aevi
), obdobie poklasickeho prava (
lat.
ius novissimum
), a obdobie kodifikovaneho kanonickeho prava (
lat.
ius codificatum
).
[3]
S pravoslavnym kanonickym pravom ma katolicke pravo spolo?nu najstar?iu vyvojovu ?as? (
ius antiquum
), hoci u? v ramci nej sa prejavovali viacere odli?nosti.
[12]
Kanonicke pravo bolo povodne su?as?ou disciplinarnej
teologie
. Ako samostatna vedecka disciplina vzniklo a? v 12. storo?i, pri?om ve?ku zasluhu na tom mal taliansky kanonista
Gratianus
. Jeho zbierka zvana
Decretum Gratiani
tvorila vyznamny prame? poznania kanonickeho prava. Neskor bola ?as?ou oficialnej zbierky kanonov uverejnenej v roku
1580
rimskym
pape?om
Gregorom XIII.
Pod nazvom
Corpus Iuris Canonici
, ktora platila spolu s ?al?imi pape?skymi predpismi a? do nadobudnutia u?innosti
Codex iuris canonici
roku 1918.
[3]
V roku
1917
bol
pape?om
Benediktom XV.
pre
Rimskokatolicku cirkev
promulgovany prvy jednotny kodifikovany pravny text s nazvom
Codex iuris canonici
, ktory platil a? do
27. novembra
1983
, ke? u?innos? nadobudol novy
Codex iuris canonici
vyhlaseny pape?om
Janom Pavlom II.
V roku 1990 bol promulgovany
Codex canonum ecclesiarum orientalium
, prvy jednotny
zakonnik
platny pre
vychodne katolicke cirkvi
, U?innos? nadobudol
1. oktobra
1991
. Kodexy boli viackrat novelizovane. Okrem nich v ramci existuju v ramci Katolickej cirkvi aj ine, mimokodexove pramene prava.
Kanonicke pravo bolo ovplyvnene
rimskym pravom
. Samo malo ve?ky vplyv na formovanie sekularnych
pravnych oblasti
kontinentalneho prava
a
angloamerickeho prava
, najma
rodinneho
,
man?elskeho
a
dedi?skeho prava
. Na Slovensku posobi od 1995
Slovenska spolo?nos? kanonickeho prava
[3]
.
- ↑
Porovnaj s
cirkevne pravo. In:
Encyclopaedia Beliana
. 1. vyd. Bratislava :
Encyklopedicky ustav SAV
;
Veda
, 2001. 686 s.
ISBN
80-224-0671-6
. Zvazok 2. (Bell ? Czy), s. 554.
- ↑
Na rozdiel od sekularneho (svetskeho) prava, kanonicke pravo bezvyhradne po?ita s existenciou prirodzeneho Bo?ieho prava, ktore tvori ramec v?etkych pozitivnopravnych noriem.
- ↑
a
b
c
kanonicke pravo. In:
Ottova v?eobecna encyklopedia v dvoch zvazkoch A-L
. Bratislava : Agentura Cesty, 2006.
ISBN
8096915932
. S. 601.
- ↑
a
b
c
d
e
f
HRDINA, Antonin
.
Kanonicke pravo
. Praha : Eurolex Bohemia, 2002. 436 s.
ISBN
80-86432-26-2
.
- ↑
a
b
c
d
e
f
g
h
i
j
k
l
kanonicke pravo In:
Encyclopaedia Beliana
[online]. Bratislava:
Encyklopedicky ustav Slovenskej akademie vied
, [cit. 2021-10-17].
Dostupne online.
ISBN
978-80-89524-30-3
.
- ↑
a
b
kanonicke pravo. In:
Encyklopedia Slovenska
. Zvazok III. K – M. Bratislava :
Veda
, 1979. 652 s. S. 33.
- ↑
a
b
kanonicke pravo. In:
Mala ?eskoslovenska encyklopedie
. Vyd. 1. Zvazok III. I – L. Praha :
Academia
, 1986. 903 s. S. 292.
- ↑
Porovnaj napr. kanonicke pravo a cirkevne pravo In:
Ottova v?eobecna encyklopedia v dvoch zvazkoch A-L
- ↑
Pozri napr.
BOUMIS, Panagiotis I.
Kanonicke pravo Pravoslavnej cirkvi
. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. slovenske vyd. Pre?ov :
Pravoslavna bohoslovecka fakulta Pre?ovskej univerzity v Pre?ove
, 1997. Z gr. originalu Kanonikon Dikeion.
ISBN
80-88885-21-3
. S. 12.
- ↑
a
b
c
d
e
f
NEMEC, Matu?
.
Zaklady kanonickeho prava
. Druhe, doplnene a prepracovane vydanie Bratislava-Trnava : IURA EDITION, 2006. 249 s. (U?ebnice.)
ISBN
80-8078-130-3
.
- ↑
?UNDERLIK ?ERBOVA, Veronika.
Zaklady a kazuistika kanonickeho man?elskeho prava
. Bratislava :
Wolters Kluwer
, 2020. 124 s.
ISBN
978-80-571-0269-4
. S. 10.
- ↑
a
b
c
DUDA, Jan.
Uvod do ?tudia kanonickeho prava
. Spi?ska Kapitula : Teologicky in?titut, 1995. S. 26.
- ↑
a
b
GROCHOLEWSKI, Zenon. ?pecifika prava Katolickej Cirkvi.
Tribunal
(Spi?ske Podhradie:
Slovenska spolo?nos? kanonickeho prava
), 2005, ?is. 1, s. 4 – 8.
Dostupne online
.
- ↑
HUIZING, P. J. et al. canon law In:
Encyclopedia Britannica
[online]. [Cit. 2021-10-17].
Dostupne online.
- Kodex kanonickeho prava,
Kompletny text CIC 2019
[online]. kbs.sk, [cit. 2021-11-29].
Dostupne online.
- Kodex kanonickeho prava na vatikanskych strankach,
Code of Canon Law: Table of Contents
[online]. vatican.va, [cit. 2021-12-04].
Dostupne online.
(po anglicky)