Kanonicke pravo (zriedkavej?ie alebo star?ie aj kanonicke pravo , lat. ius canonicum ) je osobitny normativny pravny system ^[1] sui generis ^{[2] :72} niektorych kres?anskych spolo?enstiev ( cirkvi ). Ide o platne pravo, ktore upravuje len ur?itu oblas? pravnych vz?ahov . Je charakteristicke viacerymi osobitnymi pravnymi in?titutmi a zasadami, ktore ho odli?uju od sekularnych pravnych systemov. Veda skumajuca kanonicke pravo sa nazyva kanonistika ^[3] , znalec v odbore kanonista. Spolu s rimskym pravom byvalo (katolicke) kanonicke pravo v stredoveku ozna?ovane ako obojake pravo ( lat. ius utrumque ). ^{[4] [5]}

Pojem kanonicke pravo sa v slovenskom prostredi naj?astej?ie pou?iva v u??om zmysle, ako ozna?enie pravneho poriadku Katolickej cirkvi (pozri kapitolu Definicie). ^{[1] [3] [5]}

Definicie [ upravi? | upravi? zdroj ]

• z h?adiska rozsahu
  • v naj?ir?om zmysle subor pravnych noriem vydanych a sankcionovanych kompetentnou cirkevnou autoritou v ramci niektorych kres?anskych cirkvi, typicky: Katolicka cirkev , Anglikanska cirkev , pravoslavne cirkvi , staroorientalne ortodoxne cirkvi , Asyrska cirkev Vychodu a Starobyla cirkev Vychodu ^[3] (= pravo upravujuce vnutorne zale?itosti niektorych cirkvi, spravidla s vynimkou protestantskych pravnych systemov, t.j. cirkevne pravo v jednom z jeho u??ich zmyslov; rozli?ovacim znakom je spravidla skuto?nos?, ?i su pravne normy usporiadane v kanonoch ^{[pozn. 1]} . pozn. niektore pramene striktne rozli?uju medzi kanonickym pravom a cirkevnym pravom [pod ktorym rozumeju konfesne pravo = ?tatne cirkevne pravo; ine ich vnimaju ako toto?ne, a niektore ich vnimaju ako toto?ne iba pre oblas? katolickeho kanonickeho prava] ^{[6] [7] [2] :67} )
  • v naju??om zmysle, no naj?astej?ie: cirkevne pravo Katolickej cirkvi (= Latinskej cirkvi a vychodnych katolickych cirkvi ) ^{[1] [3] [4]}
• z h?adiska vz?ahu objektivneho a subjektivneho prava a
  • ?suhrn noriem vydanych kompetentnou cirkevnou autoritou upravujucich in?tituty a podstatne spolo?enske vz?ahy“ ^[3] cirkvi, predov?etkym Katolickej cirkvi (= kanonicke pravo v objektivno-pravnom zmysle) ^{[8] :7}
  • suhrn opravneni pravnickych a fyzickych osob vyplyvajuci z objektivneho prava (=kanonicke pravo v subjektivno-pravnom zmysle) ^{[8] :7}
  • pojem kanonicke pravo ozna?uje tie? pravnu vedu zaoberajucu sa kanonickym pravom, pozri kanonistika , ako aj pedagogicky predmet zaoberajuci sa kanonickym pravom. ^[3]
• z h?adiska iurisprudencie existuje viacero definicii, ktore sa navzajom ?iasto?ne dop??aju:
  • dve definicie pod?a Gianfranca Ghirlanda : ^{[9] [10]}
    • suhrn pozitivnych noriem vydanych zakonnou cirkevnou autoritou, ktore spravuju medzi?udske vz?ahy v ?ivote cirkevneho spolo?enstva (tzv. normativna definicia) ^{[8] :6 – 7}
    • suhrn nevyhnutnych vz?ahov medzi veriacimi (?lenmi cirkvi), ktore vznikli na zaklade skuto?nosti, ktore podstatnym sposobom podmie?uju vznik a obsah noriem pravnych noriem, teda: sviatosti, chariziem, uloh a slu?ieb (tzv. podstatna definicia) ^{[8] :7}
  • M. J. Arroba Conde: ?Kanonicke pravo je ?udska realita, ktora je vyjadrenim aj kolektivnej vole“ ^[10]
  • Vincenzo del Giudice: Kanonicke pravo je subor pravnych noriem vydanych kompetentnou autoritou [Katolickej cirkvi]... ?na zaklade ktorych sa Cirke organizuje a pracuje a ktore usmer?uju ?innos? veriacich k cie?om, ktore su Cirkvi vlastne.“ [ pozn. najvy??i cie? = spasa du?i ]
  • Antonin Hrdina : ?Kanonicke pravo je pravom cirkvi, ktora je - bez ujmy prava Bo?ieho /ius divinum/ - jeho povodcom alebo materialnym prame?om ...“ ^{[2] :64}
• negativne vymedzenie:
  • Kanonicke pravo nie je moralkou , ide o dva normativne systemy , ktore maju iste presahy.
  • Kanonicke pravo a teologia

Vz?ah medzi teologiou a kanonickym pravom je dodnes nejasny, resp. sporny. ^[3] Z h?adiska katolickeho prava, apo?tolska kon?titucia Deus scientiarum Dominus (1931) pova?ovala kanonicke pravo za su?as? praktickej teologie . Dnes platna pravna uprava nie je dosledna, v dosledku ?oho sa vz?ah ?a?ko vyvodzuje. ^{[2] :74an} Dnes zna?na ?as? kanonistov presadzuje tezu, ?e ide o dve odli?ne vedne discipliny ^{[2] :72} , ktore maju iste presahy. Pod?a Zenona Grocholewskeho kanonickemu pravu ?nemo?no porozumie? a ...u?ito?ne ho ?tudova? bez primeraneho teologickeho poznania...“ ^[11] , ?i dokonca, ?e s nim nemo?no ?spravne naraba? bez toho, aby ?lovek nemal dar... viery.“ ^[11]

Povod terminu kanonicke pravo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Termin kanonicky pochadza z greckeho vyrazu kanon , ktore ozna?ovalo ?nuru ( canna ) na meranie rovnosti uhlov pri stavbe domu ( olovnica ), a teda normu spravnosti a ?elaneho vysledku. V ramci kres?anstva sa termin za?al pou?iva? od 4. storo?ia, ^{[8] :3} , ke? cirkevne koncily terminom kanon ekklesiastikos ozna?ovali disciplinarne normy. ^[10] pozn. Obdobny vyvoj mal aj latinsky termin norma . Ako terminus technicus sa pojem kanonicke pravo vyskytuje a? od 12. storo?ia. Prvykrat ho pravdepodobne pou?il dekretista ?tefan z Tournay . ^{[2] :64}

Vnutorne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ramci kanonistiky existuje viacero ?leneni: ^{[3] [8] :9 – 16}

• pod?a zakladu: prirodzene pravo ^{[pozn. 2]} a pozitivne pravo
• pod?a povodu noriem/autora: Bo?ie pravo (lat. ius divinum ), ?udske pravo ( rydzo cirkevne pravo , lat. ius humanum )
• pod?a formy: pisane pravo a nepisane pravo (oby?ajove pravo)
• pod?a posobnosti: univerzalne pravo, partikularne pravo , osobitne pravo
• pod?a povahy subjektov/kriteria predmetu: verejne pravo a sukromne pravo
• z h?adiska povahy subjektivnych prav: hmotne pravo a procesne pravo
• z h?adiska kanonickeho prava Katolickej cirkvi: kodexove pravo a mimokodexove pravo .

Kanonicke pravo ma viacero pravnych odvetvi , pri?om ich po?et a charakter sa meni pod?a jednotlivych denominacii, ku ktorym sa via?e (napr. pod?a toho ?i v ramci konfesie existuje reho?ny ?ivot alebo ?i uznavaju sviatosti). Katolicke kanonicke pravo, ktore je najprepracovanej?ie a najroz?irenej?ie pozna napr. ^[3] : kanonicke ustavne pravo , reho?ne pravo , cirkevne magisterialne pravo , sakramentalne pravo , kanonicke majetkove pravo , kanonicke trestne pravo a kanonicke procesne pravo .

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Historicky vyvoj cirkevneho prava

Z h?adiska katolickeho kanonickeho prava mo?no hovori? o ?tyroch vyvojovych fazach: obdobie predklasickeho kanonickeho prava ( lat. ius antiquum ), obdobie klasickeho kanonickeho prava ( lat. ius novum medii aevi ), obdobie poklasickeho prava ( lat. ius novissimum ), a obdobie kodifikovaneho kanonickeho prava ( lat. ius codificatum ). ^[3] S pravoslavnym kanonickym pravom ma katolicke pravo spolo?nu najstar?iu vyvojovu ?as? ( ius antiquum ), hoci u? v ramci nej sa prejavovali viacere odli?nosti. ^[12]

Kanonicke pravo bolo povodne su?as?ou disciplinarnej teologie . Ako samostatna vedecka disciplina vzniklo a? v 12. storo?i, pri?om ve?ku zasluhu na tom mal taliansky kanonista Gratianus . Jeho zbierka zvana Decretum Gratiani tvorila vyznamny prame? poznania kanonickeho prava. Neskor bola ?as?ou oficialnej zbierky kanonov uverejnenej v roku 1580 rimskym pape?om Gregorom XIII. Pod nazvom Corpus Iuris Canonici , ktora platila spolu s ?al?imi pape?skymi predpismi a? do nadobudnutia u?innosti Codex iuris canonici roku 1918. ^[3]

V roku 1917 bol pape?om Benediktom XV. pre Rimskokatolicku cirkev promulgovany prvy jednotny kodifikovany pravny text s nazvom Codex iuris canonici , ktory platil a? do 27. novembra 1983 , ke? u?innos? nadobudol novy Codex iuris canonici vyhlaseny pape?om Janom Pavlom II. V roku 1990 bol promulgovany Codex canonum ecclesiarum orientalium , prvy jednotny zakonnik platny pre vychodne katolicke cirkvi , U?innos? nadobudol 1. oktobra 1991 . Kodexy boli viackrat novelizovane. Okrem nich v ramci existuju v ramci Katolickej cirkvi aj ine, mimokodexove pramene prava.

Kanonicke pravo bolo ovplyvnene rimskym pravom . Samo malo ve?ky vplyv na formovanie sekularnych pravnych oblasti kontinentalneho prava a angloamerickeho prava , najma rodinneho , man?elskeho a dedi?skeho prava . Na Slovensku posobi od 1995 Slovenska spolo?nos? kanonickeho prava ^[3] .

Poznamky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

?al?ia literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• TRETERA, Ji?i Rajmund ; HORAK, Zaboj . Cirkevni pravo . 2. p?epracovane vydani Praha : Leges, 2021. 440 s. ISBN 978-80-7502-535-7 .
• VLADAR, Vojtech . Dejiny cirkevneho prava . Praha : Leges, 2017. 608 s. ISBN 978-80-7502-238-7 .

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Kodex kanonickeho prava, Kompletny text CIC 2019 [online]. kbs.sk, [cit. 2021-11-29]. Dostupne online.
• Kodex kanonickeho prava na vatikanskych strankach, Code of Canon Law: Table of Contents [online]. vatican.va, [cit. 2021-12-04]. Dostupne online. (po anglicky)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• cirkevne pravo
• konfesne pravo
• interkonfesne pravo