한국   대만   중국   일본 
Kanonicke pravo ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Kanonicke pravo

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Pravo
Odvetvia prava
Verejne pravo :
Ustavne   · Trestne   · Spravne   · Finan?ne   · Europske   · Medzinarodne   · Kanonicke   · Konfesne

Sukromne pravo :
Ob?ianske   · Pracovne   · Rodinne   · Obchodne   · Medzinarodne pravo sukromne
De?ba moci
Vykonna moc :
Hlava ?tatu   · Panovnik   · Prezident ( SR · Vlada ( SR · Ministerstvo

Zakonodarna moc :
Parlament   · Senat   · Narodna rada SR


Sudna moc :
Sud   · Ustavny sud ( SR · Najvy??i sud   · Krajsky sud   · Okresny sud   · Sudna rada   · Prokuratura   · Ombudsman   · NKU
Pravne predpisy
Ustava ( SR · Ustavny zakon   · Zakon   · Nariadenie vlady   · Uznesenie vlady   · Vyhla?ka   · Opatrenie   · Vynos
?al?ie pojmy
Pravna skuto?nos?   · Pravny akt   · Pravny predpis   · Pravna norma

?tat   · Forma ?tatu   · Ob?an   · Politicka strana   · Vo?by   · Referendum


Medzinarodna zmluva   · Medzinarodna organizacia
z   ?   d   ?   u

Kanonicke pravo (zriedkavej?ie alebo star?ie aj kanonicke pravo , lat. ius canonicum ) je osobitny normativny pravny system [1] sui generis [2] :72 niektorych kres?anskych spolo?enstiev ( cirkvi ). Ide o platne pravo, ktore upravuje len ur?itu oblas? pravnych vz?ahov . Je charakteristicke viacerymi osobitnymi pravnymi in?titutmi a zasadami, ktore ho odli?uju od sekularnych pravnych systemov. Veda skumajuca kanonicke pravo sa nazyva kanonistika [3] , znalec v odbore kanonista. Spolu s rimskym pravom byvalo (katolicke) kanonicke pravo v stredoveku ozna?ovane ako obojake pravo ( lat. ius utrumque ). [4] [5]

Pojem kanonicke pravo sa v slovenskom prostredi naj?astej?ie pou?iva v u??om zmysle, ako ozna?enie pravneho poriadku Katolickej cirkvi (pozri kapitolu Definicie). [1] [3] [5]

Definicie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • z h?adiska rozsahu
  • z h?adiska vz?ahu objektivneho a subjektivneho prava a
    • ?suhrn noriem vydanych kompetentnou cirkevnou autoritou upravujucich in?tituty a podstatne spolo?enske vz?ahy“ [3] cirkvi, predov?etkym Katolickej cirkvi (= kanonicke pravo v objektivno-pravnom zmysle) [8] :7
    • suhrn opravneni pravnickych a fyzickych osob vyplyvajuci z objektivneho prava (=kanonicke pravo v subjektivno-pravnom zmysle) [8] :7
    • pojem kanonicke pravo ozna?uje tie? pravnu vedu zaoberajucu sa kanonickym pravom, pozri kanonistika , ako aj pedagogicky predmet zaoberajuci sa kanonickym pravom. [3]
  • z h?adiska iurisprudencie existuje viacero definicii, ktore sa navzajom ?iasto?ne dop??aju:
    • dve definicie pod?a Gianfranca Ghirlanda : [9] [10]
      • suhrn pozitivnych noriem vydanych zakonnou cirkevnou autoritou, ktore spravuju medzi?udske vz?ahy v ?ivote cirkevneho spolo?enstva (tzv. normativna definicia) [8] :6 – 7
      • suhrn nevyhnutnych vz?ahov medzi veriacimi (?lenmi cirkvi), ktore vznikli na zaklade skuto?nosti, ktore podstatnym sposobom podmie?uju vznik a obsah noriem pravnych noriem, teda: sviatosti, chariziem, uloh a slu?ieb (tzv. podstatna definicia) [8] :7
    • M. J. Arroba Conde: ?Kanonicke pravo je ?udska realita, ktora je vyjadrenim aj kolektivnej vole“ [10]
    • Vincenzo del Giudice: Kanonicke pravo je subor pravnych noriem vydanych kompetentnou autoritou [Katolickej cirkvi]... ?na zaklade ktorych sa Cirke organizuje a pracuje a ktore usmer?uju ?innos? veriacich k cie?om, ktore su Cirkvi vlastne.“ [ pozn. najvy??i cie? = spasa du?i ]
    • Antonin Hrdina : ?Kanonicke pravo je pravom cirkvi, ktora je - bez ujmy prava Bo?ieho /ius divinum/ - jeho povodcom alebo materialnym prame?om ...“ [2] :64
  • negativne vymedzenie:

Vz?ah medzi teologiou a kanonickym pravom je dodnes nejasny, resp. sporny. [3] Z h?adiska katolickeho prava, apo?tolska kon?titucia Deus scientiarum Dominus (1931) pova?ovala kanonicke pravo za su?as? praktickej teologie . Dnes platna pravna uprava nie je dosledna, v dosledku ?oho sa vz?ah ?a?ko vyvodzuje. [2] :74an Dnes zna?na ?as? kanonistov presadzuje tezu, ?e ide o dve odli?ne vedne discipliny [2] :72 , ktore maju iste presahy. Pod?a Zenona Grocholewskeho kanonickemu pravu ?nemo?no porozumie? a ...u?ito?ne ho ?tudova? bez primeraneho teologickeho poznania...“ [11] , ?i dokonca, ?e s nim nemo?no ?spravne naraba? bez toho, aby ?lovek nemal dar... viery.“ [11]

Povod terminu kanonicke pravo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Termin kanonicky pochadza z greckeho vyrazu kanon , ktore ozna?ovalo ?nuru ( canna ) na meranie rovnosti uhlov pri stavbe domu ( olovnica ), a teda normu spravnosti a ?elaneho vysledku. V ramci kres?anstva sa termin za?al pou?iva? od 4. storo?ia, [8] :3 , ke? cirkevne koncily terminom kanon ekklesiastikos ozna?ovali disciplinarne normy. [10] pozn. Obdobny vyvoj mal aj latinsky termin norma . Ako terminus technicus sa pojem kanonicke pravo vyskytuje a? od 12. storo?ia. Prvykrat ho pravdepodobne pou?il dekretista ?tefan z Tournay . [2] :64

Vnutorne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ramci kanonistiky existuje viacero ?leneni: [3] [8] :9 – 16

Kanonicke pravo ma viacero pravnych odvetvi , pri?om ich po?et a charakter sa meni pod?a jednotlivych denominacii, ku ktorym sa via?e (napr. pod?a toho ?i v ramci konfesie existuje reho?ny ?ivot alebo ?i uznavaju sviatosti). Katolicke kanonicke pravo, ktore je najprepracovanej?ie a najroz?irenej?ie pozna napr. [3] : kanonicke ustavne pravo , reho?ne pravo , cirkevne magisterialne pravo , sakramentalne pravo , kanonicke majetkove pravo , kanonicke trestne pravo a kanonicke procesne pravo .

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Historicky vyvoj cirkevneho prava

Z h?adiska katolickeho kanonickeho prava mo?no hovori? o ?tyroch vyvojovych fazach: obdobie predklasickeho kanonickeho prava ( lat. ius antiquum ), obdobie klasickeho kanonickeho prava ( lat. ius novum medii aevi ), obdobie poklasickeho prava ( lat. ius novissimum ), a obdobie kodifikovaneho kanonickeho prava ( lat. ius codificatum ). [3] S pravoslavnym kanonickym pravom ma katolicke pravo spolo?nu najstar?iu vyvojovu ?as? ( ius antiquum ), hoci u? v ramci nej sa prejavovali viacere odli?nosti. [12]

Kanonicke pravo bolo povodne su?as?ou disciplinarnej teologie . Ako samostatna vedecka disciplina vzniklo a? v 12. storo?i, pri?om ve?ku zasluhu na tom mal taliansky kanonista Gratianus . Jeho zbierka zvana Decretum Gratiani tvorila vyznamny prame? poznania kanonickeho prava. Neskor bola ?as?ou oficialnej zbierky kanonov uverejnenej v roku 1580 rimskym pape?om Gregorom XIII. Pod nazvom Corpus Iuris Canonici , ktora platila spolu s ?al?imi pape?skymi predpismi a? do nadobudnutia u?innosti Codex iuris canonici roku 1918. [3]

V roku 1917 bol pape?om Benediktom XV. pre Rimskokatolicku cirkev promulgovany prvy jednotny kodifikovany pravny text s nazvom Codex iuris canonici , ktory platil a? do 27. novembra 1983 , ke? u?innos? nadobudol novy Codex iuris canonici vyhlaseny pape?om Janom Pavlom II. V roku 1990 bol promulgovany Codex canonum ecclesiarum orientalium , prvy jednotny zakonnik platny pre vychodne katolicke cirkvi , U?innos? nadobudol 1. oktobra 1991 . Kodexy boli viackrat novelizovane. Okrem nich v ramci existuju v ramci Katolickej cirkvi aj ine, mimokodexove pramene prava.

Kanonicke pravo bolo ovplyvnene rimskym pravom . Samo malo ve?ky vplyv na formovanie sekularnych pravnych oblasti kontinentalneho prava a angloamerickeho prava , najma rodinneho , man?elskeho a dedi?skeho prava . Na Slovensku posobi od 1995 Slovenska spolo?nos? kanonickeho prava [3] .

Poznamky [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Porovnaj s cirkevne pravo. In: Encyclopaedia Beliana . 1. vyd. Bratislava : Encyklopedicky ustav SAV ; Veda , 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6 . Zvazok 2. (Bell ? Czy), s. 554.
  2. Na rozdiel od sekularneho (svetskeho) prava, kanonicke pravo bezvyhradne po?ita s existenciou prirodzeneho Bo?ieho prava, ktore tvori ramec v?etkych pozitivnopravnych noriem.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. a b c kanonicke pravo. In: Ottova v?eobecna encyklopedia v dvoch zvazkoch A-L . Bratislava : Agentura Cesty, 2006. ISBN 8096915932 . S. 601.
  2. a b c d e f HRDINA, Antonin . Kanonicke pravo . Praha : Eurolex Bohemia, 2002. 436 s. ISBN 80-86432-26-2 .
  3. a b c d e f g h i j k l kanonicke pravo In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedicky ustav Slovenskej akademie vied , [cit. 2021-10-17]. Dostupne online. ISBN 978-80-89524-30-3 .
  4. a b kanonicke pravo. In: Encyklopedia Slovenska . Zvazok III. K – M. Bratislava : Veda , 1979. 652 s. S. 33.
  5. a b kanonicke pravo. In: Mala ?eskoslovenska encyklopedie . Vyd. 1. Zvazok III. I – L. Praha : Academia , 1986. 903 s. S. 292.
  6. Porovnaj napr. kanonicke pravo a cirkevne pravo In: Ottova v?eobecna encyklopedia v dvoch zvazkoch A-L
  7. Pozri napr. BOUMIS, Panagiotis I. Kanonicke pravo Pravoslavnej cirkvi . Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. slovenske vyd. Pre?ov : Pravoslavna bohoslovecka fakulta Pre?ovskej univerzity v Pre?ove , 1997. Z gr. originalu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3 . S. 12.
  8. a b c d e f NEMEC, Matu? . Zaklady kanonickeho prava . Druhe, doplnene a prepracovane vydanie Bratislava-Trnava : IURA EDITION, 2006. 249 s. (U?ebnice.) ISBN 80-8078-130-3 .
  9. ?UNDERLIK ?ERBOVA, Veronika. Zaklady a kazuistika kanonickeho man?elskeho prava . Bratislava : Wolters Kluwer , 2020. 124 s. ISBN 978-80-571-0269-4 . S. 10.
  10. a b c DUDA, Jan. Uvod do ?tudia kanonickeho prava . Spi?ska Kapitula : Teologicky in?titut, 1995. S. 26.
  11. a b GROCHOLEWSKI, Zenon. ?pecifika prava Katolickej Cirkvi. Tribunal (Spi?ske Podhradie: Slovenska spolo?nos? kanonickeho prava ), 2005, ?is. 1, s. 4 – 8. Dostupne online .
  12. HUIZING, P. J. et al. canon law In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-10-17]. Dostupne online.

?al?ia literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Kodex kanonickeho prava, Kompletny text CIC 2019 [online]. kbs.sk, [cit. 2021-11-29]. Dostupne online.
  • Kodex kanonickeho prava na vatikanskych strankach, Code of Canon Law: Table of Contents [online]. vatican.va, [cit. 2021-12-04]. Dostupne online. (po anglicky)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]