Josip Jur?i?
(*
4. marec
1844
,
Muljava
? †
3. maj
1881
,
?ub?ana
) bol slovinsky realisticky
spisovate?
a
novinar
.
Josip Jur?i? sa narodil v
Muljave
, otec Marko Jur?i? pochadzal z Jablanice pri Kostanjevici a pracoval ako ko?i?, pri?enil sa do Muljavy, kde nieko?ko rokov vlastnil obchod so zmie?anym tovarom a palenicu.
Zakladnu ?kolu nav?tevoval v
Krke
,
Vi?njej Gore
a normalku v
?ub?ane
, vo vzdelavani pokra?oval na gymnaziu v ?ub?ane, kde sa zoznamil s domacou a zahrani?nou literaturou. V 17 rokoch uverejnil svoju prvu poviedku (
Pripovedka o beli ka?i
,
1861
). Po skon?eni gymnazia odi?iel do
Viedne
, kde ?tudoval slavistiku a klasicku
filologiu
. ?tudium nedokon?il kvoli nedostatku pe?azi.
V roku
1868
spolu s
Josipom Stritatrom
a
Franom Levstikom
vydavali zbornik
Mladika
a v ?om uverejnil svoju poviedku
Sosedov sin
. V roku 1868 dostal pracu pomocnika hlavneho redaktora v novinach
Slovenski narod
v
Maribore
. V roku
1870
sa vratil do Viedne a pomahal Stritarovi pri upravach ?asopisu Zvon. Po smrti
Antona Tom?i?a
v roku
1871
sa stal hlavnym redaktorom
Slovenskeho naroda
a v roku
1872
pres?ahoval redakciu do
?ub?ane
. Tu sa popri
Franovi Levstikovi
stal hlavnou osobnos?ou slovinskeho politickeho a kulturneho ?ivota.
Na jese?
1879
ochorel na
tuberkulozu
. Lie?il sa v
Gorici
a v
Benatkach
, v roku
1881
v?ak na nasledky choroby v
?ub?ane
zomrel.
Na jeho pamiatku je pomenovany Jur?i?ev trg, ako aj
Jur?i?eva cesta
, ktora sa za?ina vo Vi?njej Gore a kon?i sa v rodnom dome Josipa Jur?i?a v Muljave. Dom je zrenovovany a je jednym z pamatnikov sedliackeho stavebnictva v Slovinsku. V Muljave sa ka?doro?ne hraju Jur?i?ove diela v letnom otvorenom divadle.
Josip Jur?i? za?al pisa? u? po?as ?tudia, ke? si zapisoval pribehy a rozpravky. Vysledkom tohto zbierania bola
Pripovedka o beli ka?i
(1861). Na jeho tvorbu mali vplyv rozpravky, anekdoty a poviedky z ?udovej slovesnosti, ktore mu rozpraval jeho stary otec. Poviedky zozbieral a vydal v zbierke
Spomini na deda
(1863) a v kratkej poviedke
Prazna vera
(1863). V roku 1864
Mohorjeva dru?ba
vydala a so 100 goldinarmi odmenila historicku poviedku
Jurij Kozjak, slovenski jani?ar
a ?rtu
Jesenska no? med slovenskimi polharji
. V literarnej revue
Slovenski glasnik
boli vydane poviedky
Domen
(1864) a
Jurij Kobila
(1865). Po?as gymnazia najrad?ej ?ital anglickeho romanopisca
Waltera Scotta
. Na jeho tvorbu mali vplyv aj diela
Frana Levstika
, predov?etkym dielo
Popotovanje iz Litije do ?ate?a
(1858),
Napake slovenskega pisanja
(1858) a
Martin Krpan
(1858). Juri? bol najvyznamnej?im uskuto??ovate?om
Levstikovho literarneho programu
.
V roku 1869 sa pokusil o vytvorenie novych novin
Glasnik, list za zabavo, knji?evnost in pouk
, av?ak noviny boli vydane len raz. V roku 1880
Josip Stritar
oznamil skon?enie vydavania
Zvon
, preto Josip Jur?i? spolu s
Jankom Kersnikom
,
Franom Levcom
a
Ivanom Tav?arom
zalo?ili novy literarny list v
?ub?ane
, s nazvom
Ljubljanski zvon
. Prve ?islo vy?lo v roku 1881. Jur?i? pre noviny napisal
Rokovnja?e
(1881), av?ak kvoli chorobe dokon?il len 11 kapitol, ostatne kapitoly pod?a Jur?i?ovej schemy dopisal
Janko Kersnik
. V rovnakom ?ase pisal pre
Ljubljanski zvon
historicku tragediu
Veronika Deseni?ka
(1886), tu sa mu podarilo dokon?i?, ale kvoli chorobe sa mu ju nepodarilo upravi?.
Josip Jur?i? bol jeden z prvych slovinskych poviedkarov a realistickych spisovate?ov. Do slovinskej literatury uviedol nove prozaicke tvary:
?rty
(
Jesenska no? med slovenskimi polharji
, 1864), pripovedky (
Spomin na deda
, 1863),
poviedky
(
Domen
, 1864) a
roman
. Jur?i?ov roman
Deseti brat
(1866) je prvym slovinskym romanom a dielo
Tugomer
(1876) prvou slovinskou tragediou.
Vo svojich dielach naj?astej?ie pou?ival dialog ako rozprava?sku formu. Tematika jeho diel su vynimo?ne udalosti a zaujimave osobnosti. Do svojich diel vna?al sedliacke prvky a otazku slovinskeho naroda.
Josip Jur?i? nepisal typicke diela pre mlade?. Naj?astej?ie temy boli pribehy zo ?ivota a z ?udovej slovesnosti, turecke vpady do Slovinska, vojenski ute?enci, ?ub?anska mestska historia, ro?nicke povstania, francuzska okupacia a pokres?an?ovanie.
V?aka zaujimavemu deju a smie?nemu obsahu a konaniu hlavnych postav patria do literatury pre mlade?
humoresky
Vrban Smukova ?enitev
(1865) a
Kozlovska sodba v Vi?nji Gori
(1867). Do mlade?nickej literatury sa zara?uje aj poviedka
Jurij Kozjak
(1864).
Jur?i?ovim najprekladanej?im dielom je
Kozlovska soba v Vi?nji Gori
.
Do sloven?iny nie je prelo?ene ani jedno z Jur?i?ovych diel.
Do ?e?tiny boli prelo?ene tieto diela :
- Tugomer (Ji?in, 1882)
- Desaty bratr : roman (Praha,1886)
- Jurij Kozjak, slovinsky jani?ar : historicka povidka z 15. stoleti (Brno, 1894)
- V rozkv?tu ?ivota : roman (Praha, 1900)
- Gregor Kocijan,
Beseda o Josipu Jur?i?u
, Ljubljana, 1980
- Gregor Kocijan,
Josip Jur?i? v besedi in sliki
, Ljubljana, 1981
- Gregor Kocijan,
Jur?i?eva kratka pripovedna proza
, Ljubljana, 1978
- ?tefan Barbari?,
Znameniti Slovenci - Josip Jur?i?
, Ljubljana, 1986
- Jur?i? Josip
[online]. Slovenski Biografski Leksikon.
Dostupne online.
(slovin?ina)
- Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov
Josip Jur?i?
na slovinskej Wikipedii a
Josip Jur?i?
na ?eskej Wikipedii.