한국   대만   중국   일본 
Jon Fosse ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Jon Fosse

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Jon Fosse
Norsky spisovate?, dramatik a prekladate?
Nórsky spisovateľ
Norsky spisovate?
Osobne informacie
Rodne meno Jon Olav Fosse
Narodenie 29. september 1959 (64 rokov)
  Haugesund , Norsko
Narodnos? norska
Alma mater Universitet i Bergen
Zamestnanie spisovate?, dramatik, basnik, esejista
Man?elka 1.Bjørg Sissel(1980-1992)
2. Grethe Fatima Syedova (1993-2009)
3. Anna Fosseova ( 2011 )
Deti 6
Dielo
?anre roman, poviedka, base?, esej, drama, preklad
Obdobie postmodernizmus a avantgarda
Debut "Raudt, svart", roman, 1983
Vyznamne prace Trilogien, trojdielny roman, 2014
Vyznamne ocenenia Nobelova cena za literaturu 2023
Ovplyvneny
 
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJon Fosse
(multimedialne subory na commons)
Nositeľ Nobelovej ceny
Nosite? Nobelovej ceny

Jon Fosse , rodne meno Jon Olav Fosse (* 29. september 1959 , Haugesund , Norsko ) je norsky spisovate?, dramatik a esejista, ktory pi?e v jednom zo ?tyroch norskych uradnych spisovnych jazykov nynorsk . Za rok 2023 sa stal nosite?om Nobelovej ceny za literaturu .

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jon Olav Fosse sa narodil v norskej obci Haugesund a vyrastal na vidieku na farme starych rodi?ov ne?aleko Strandebarm v rodine obchodneho mana?era a o?etrovate?ky. Svoje prve basne a neskor poemy za?al pisa? vo veku dvanas? rokov. Na "Universitet i Bergen" (univerzita v Bergene ) ziskal v roku 1987 diplom Master of Arts v porovnavacej literature. Po?as ?tudia pracoval v novinach "Gula Tidend" a tie? sa o?enil s matkou svojho die?a?a v roku 1980 . V nasledujucich desa?ro?iach sa o?enil e?te dvakrat a stal sa otcom ?al?ich ?tyroch deti. [1] V su?asnosti je ?enaty so slovenskou prekladate?kou norskeho jazyka Annou Fosseovou , s ktorou ma ?iesteho potomka - dceru [2] . Okrem Nobelovej ceny je nosite?om mnohych norskych literarnych oceneni.

Dielo [1] [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mlady spisovate? Jon Fosse za?al pisa? postmodernu prozu. Postupne si vypracoval vlastny ?tyl zachadzajuci do minimalizmu, podobne pisal aj poeziu. Literarnu obec zaujal ... pre sugestivne, rytmizovane vnutorne monology na hranici uchopite?nosti, ako aj pre vyrazovy a formalny minimalizmus, repetitivnos? [3] .

Tvorba pred rokom 2000 [4] [ upravi? | upravi? zdroj ]

V 80. rokoch 20. storo?ia , Jon Fosse publikoval svoje prve romany, ktore mu vyniesli popularitu. Jeho debut "Raudt, svart" ( 1983 , slov . ?erveny, ?ierny ) pojednaval o teme samovra?dy a roman "Stengd gitar" ( slov . Uzamknuta gitara 1985 ) [5] bol pribeh o matke, ktora sa vymkla z domu, v ktorom zostalo jej die?a. Spomenutymi dielami sa neskor stal Fosse slavnym. V roku 1986 tie? zverejnil svoju zbierku poezie "Engel med vatn i augene" (slov. Anjel s vodou v o?iach ). Svoju poeziu definuje ako nosite?ku rytmu, ktory je ur?ovacim prvkom poetickosti v diele [6] . Fosseho poeticke dielo z obdobia 1986 - 2013 pozostava zo zbierok basni "Anjel s vodou v o?iach" ( 1986 ),"Pohyby psa" ( 1990 ), "Pes a anjel" ( 1992 ), "Nove basne" ( 1997 ) , "Oko vo vetre" ( 2003 ), "Z kame?a na kame?" ( 2013 ) [7] .

V roku 1989 vydal prvu zbierku eseji "Fra telling via showing til writing" ( slov . Najprv telling, potom showing a napokon writing). Vyniesla mu miesto in?truktora pisania na akademii pisania v Hordalande . Zarove? sa Fosse stal znamym vo svojej domovine romanom "Naustet" ( 1989 , slov . Lodenica ).

Drama [4] [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1992 sa rozhodol pre pisanie scenarov hier z ekonomickych dovodov, ktora ?innos? sa mu tak zapa?ila, ?e ju pova?oval za najva??i objav svojej kariery. Za?al pisa? dialogy a nasledne cele hry. Prvou z tychto prac bola "Nokon kjem til a komme" ( 1996 , slov. Niekto pride ). Prva jeho drama inscenovana na javisku v National Theater in Bergen v roku 1994 bola "Og aldri skal vi skiljast" (slov. A nikdy sa nerozlu?ime) . Nasledovali "Namnet" (slov. Meno 1995 ), "Natta syng sine songar" ( slov. Noc spieva svoje piesne 1998 ). V roku 1999 adaptoval francuzsky re?iser Claude Regy jeho hru "Nokon kjem til a komme" v Pari?i , ?o napomohlo prielomu Fosseho prac do europskeho a svetoveho divadla.

Po divadelnych uspechoch sa Fosse sustredil na pisanie dramatickych diel. Po?as milenia sa inscenovali jeho hry "Ein sommars dag" ( 1999 ; slov . Letny de? ), "Dødsvariasjonar" (slov. Variacie smrti 2002 ), "Eg er vinden" ( slov. Som vietor 2008 ). Va??ina hier, ktore napisal Fosse, sa tematicky sustre?uje na individualne pribehy typickych norskych postav, ich sukromne problemy, medzi?udske vz?ahy, rodinne a partnerske konfliktne situacie, v ktorych je dole?itou zlo?kou psychologia postavy.

Proza po roku 2000 [4] [ upravi? | upravi? zdroj ]

V 90. rokoch 20.storo?ia a v mileniu sa prile?itostne publikovala jeho proza. Patri k nej "Melankolia I" ( 1995 ) a "Melankolia II" ( 1996 ), ktora je fiktivnym pribehom norskeho maliara Larsa Herterviga z 19. storo?ia a jeho padu do ?ialenstva. V roku 2000 napisal novely "Morgon og kveld" ( slov . Rano a ve?er) , o mu?ovi, ktory spomina na svojich rodi?ov a novelu "Det er Ales" ( slov . To je Ales ) s podobnym rozpravanim ako v "Rano a ve?er", v ktorej ?ena pre?iva de? pred dvadsiatimi rokmi, ke? jej man?el sadol na svoju lo? a viac sa nevratil. Jon Fosse vytvoril rozsiahlej?iu trilogiu "Trilogien", ktoru dopisal v roku 2014 , pozostavajucu z dielov "Andvake" ("Bdenie", 2008 ), "Olavs Draumar" (slov. Sny Olavove , 2012 ) a "Kveldsvævd" (slov. Na sklonku d?a, 2014 ) [5] . Saga je pribehom dvojice Asleho a Alidy, smrti Asleho a ?al?ieho Alidinho ?ivota. Za dielo bol oceneny v roku 2015 Nordic Council Literature Prize for the work [8] .

Najrozsiahlej?im dielom Fosseho tvorby je "Septology". Za?al ho pisa? v roku 2012 a skon?il siedmou ?as?ou v roku 2021 . Romany pojednavaju o ?ivote maliara Asleho, ktory prave konvertuje na katolicizmus a stretava zrkadlovy obraz svojho priate?a tie? maliara Asleho, ktory zomiera na alkoholizmus .

Nedavne diela z 20. rokov 20. storo?ia "Slik var det", "Sterk vind", "I svarte skogen inne" su dramaticke opusy adaptovane na scene "Norskeho divadla" v Oslo . V roku 2023 mu vy?iel pribeh o ?oferovi bludiacom v hlbokom lese, ktory tam stretol neznameho tvora. Fosse tie? prelo?il z nem?iny do nynorsk diela rakuskeho basnika Georga Trakla a "Desa? elegii" tie? od Raku?ana Rainera Maria Rilkeho . Vytvoril aj literaturu pre deti, napriklad "Hardanger Zoo", 1993 , Spelejenta ( 2009 ).

Slovenske vydania diel [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Hry, Divadelny ustav, Bratislava [9]
  • Sestra, kniha pre deti
  • Basne 1986-2013, vyber poezie
  • Eseje, subor eseji
  • Trilogia, roman, tri diely [10]
  • Kant, filozoficky pribeh pre deti [11]
  • Lodenica, roman
  • Rano a ve?er, roman

Vybrane diela [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • "Raudt, svart", 1983 , ( 1983 , slov . ?erveny, ?ierny ),roman
  • "Stengd gitar" 1985 , ( slov. Uzamknuta gitara), roman
  • "Engel med vatn i augene" 1986 , (slov. Anjel s vodou v o?iach), roman
  • "Fra telling via showing til writing" 1989 , ( slov . preklad: Najprv telling potom showing a napokon writing) ( 1989 ) [5]
  • "Naustet" 1989, (slov. Lodenica) , roman
  • "Nokon kjem til a komme" 1996 , (slov. Niekto pride), drama
  • "Og aldri skal vi skiljast" 1994 , (slov. A nikdy sa nerozlu?ime).drama
  • "Namnet" 1995 , (slov. Meno), drama
  • "Natta syng sine songar" 1998, (slov. Noc spieva svoje piesne), drama
  • "Ein sommars dag" 1999 , (slov. Letny de?), drama
  • "Dødsvariasjonar" 2002 , (slov. Variacie na smr?), drama [5]
  • "Eg er vinden" 2008 , (slov. Som vietor), drama [5]
  • "Slik var det" ( slov . Tak to bolo), drama
  • "Sterk vind" (slov. Silny vietor), drama
  • "I svarte skogen inne" (slov. V ?iernom lese vo vnutri), drama

Cyklicka proza [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • "Melankolia I" ( 1995) a "Melankolia II" ( 1996 ), dva diely
  • "Trilogien", 3 diely, "Andvake", (Bdenie, 2007 ), "Kveldsvævd" (slov. Na sklonku d?a, 2014 ) a "Olavs Draumar" (slov. Sny Olavove, 2012 ) [12]
  • "Septology", 7 dielov, 2012 - 2021 , "Det andre namnet" I -II, ( 2019 ;Druhe meno), III - V "Eg er ein annan" ( 2020 ; Som niekto iny), VI - VII "Eit nytt namn" ( 2021 ; Nove meno).

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ a b ZELAZKO, Alicija. Jon Fosse - Norwegian author [online]. Encyclopaedia Britannica, [cit. 2024-02-15]. Dostupne online.
  2. ↑ ?OBEJOVA, Eva. Nobelista Jon Fosse: Chcel sa u?i? sloven?inu, v Hainburgu ho vidavaju v kostole a pi?e krasne knihy [online]. postoj.sk, 2023-11-19, [cit. 2024-02-13]. Dostupne online.
  3. ↑ ZUMRIK, Miroslav. Jon Fosse: Vyslovova? nevyslovite?ne [online]. litcentrum.sk, 2023-11-15, [cit. 2024-02-19]. Dostupne online.
  4. ↑ a b c Biobiblio [online]. nobelprize.org, [cit. 2024-02-24]. Dostupne online.
  5. ↑ a b c d e FOSSE, Anna . Na stope strateneho zmyslu. Prozaicka tvorba Jona Fosseho . 1. vyd. Levo?a : Modry Peter, 2014. ISBN 978-80-89545-33-9 . S. 167-174.
  6. ↑ BELAKOVA, Beata . Pi?e za m?a jazyk (rozhovor s norskym autorom Jonom Fossem) [online]. litcentrum.sk, 2015-05-15, [cit. 2024-02-16]. Dostupne online.
  7. ↑ FOSSE, Jon . Basne . 1. vyd. Levo?a : Modry Peter, 2018. Preklad Anny Fosse z nor?iny. ISBN 978-80-89545-65-0 . S. 91.
  8. ↑ ZUMRIK, Miroslav . Trilogia - Jon Fosse [online]. Slovenske literarne centrum, 2015-06-12, [cit. 2024-02-18]. Dostupne online.
  9. ↑ Hry [online]. theatre.sk - Divadelny ustav, [cit. 2004-02-16]. Dostupne online.
  10. ↑ Jon Fosse: Trilogia [online]. Modry Peter, medziknihami.sk, [cit. 2024-02-16]. Dostupne online.
  11. ↑ FARKA?OVA, Etela . Kant - recenzia [online]. Slovenske literarne centrum, 2016-12-13, [cit. 2024-02-18]. Dostupne online.
  12. ↑ FOSSE, Jon . Trilogia . 1. vyd. Levo?a : Modry Peter, 2014. ISBN 978-80-89545-33-9 . S. 174.

Bibliografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Jon Fosse

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Jon Fosse na anglickej Wikipedii.

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jon_Fosse&oldid=7818265 “