z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Suradnice
:
16° 45′ s.?., 169° 31′ z.d.
Johnston
alebo
Johnstonov atol
je
atol
s rozlohou 2,6 km
2
v severnom
Tichom oceane
nachadzajuci sa okolo 1 319 km juhozapadne od
Havaja
. Je zlo?eny zo ?tyroch
ostrovov
na koralovom utese, dvoch prirodnych ostrovov Johnstonovho ostrova a Pieskoveho ostrova (
Sand Island
) a dvoch umelych East (Akau) a North (Hikina), ktore vznikli ?a?bou koralov. Povrch ostrova je plochy, najvy??i bod (
Summit Peak
) dosahuje vy?ku 5 m nad morom. Nachadza sa v ?asovom pasme
UTC-10
. Geograficke suradnice: 16° 45' severnej ?irky a 169°30' zapadnej d??ky. Administrativne patri ku
Spojenym ?tatom
.
[1]
Atol bol objaveny 10. decembra
1807
kapitanom
Jamesom Johnstonom
, po ktorom dostal meno. D?a 2. septembra
1796
na ostrove pristala plachetnica pod velenim
Josepha Pierponta
, ale atol nijak nepomenovala. Pre svoje lo?iska
guana
bol atol v juni
1858
obsadeny su?asne
Havajskym kra?ovstvom
i USA. Zasoby guana boli vy?erpane u? na konci
80. rokov 19. storo?ia
. Od roku
1926
boli ostrovy spravovane americkym Ministerstvom po?nohospodarstva ako vta?ia rezervacia. V roku
1934
nad nimi prevzalo kontrolu namornictvo a v roku
1948
vojenske letectvo. V 50. a 60. rokoch 20. storo?ia bol atol vyu?ivany
USA
ako oblas? testov
jadrovych zbrani
a raketova zaklad?a. Sku?ali sa podzemne aj povrchove vybuchy. A? do konca roku
2000
bol Johnstonov atol vyu?ivany ako sklad chemickych zbrani. Ich zni?enie bolo u? skon?ene, ku kone?nemu vy?isteniu atolu malo dojs? v roku
2004
.
[1]
Je to
neza?lenene zamorske uzemie USA
(
unincorporated territory
), spravovane Slu?bou pre rybne hospodarstvo a ?ivu prirodu (
Fish and Wildlife Service
) americkeho Ministerstva federalnej pody (
Department of the Interior
) ako su?as? systemu ochrany ?ivej prirody (
Baker and Howland Islands National Wildlife Refuge
). Johnstonov atol sa zara?uje medzi tzv.
Men?ie od?ahle ostrovy USA
(
United States Minor Outlying Islands
). Skoro celu ?as? najva??ieho ostrova pokryva letisko.
- ↑
a
b
LI??AK, V..
Staty a uzemi sv?ta
. 3. vyd. Praha : Libri, 2009. S. 380.