John von Neumann

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
John von Neumann
maďarský matematik
ma?arsky matematik
Narodenie 28. december 1903
Budape?? , Ma?arsko
Umrtie 8. februar 1957 (53 rokov)
Washington , USA
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons John von Neumann

John von Neumann (po ma?arsky Neumann Janos , po nemecky Johann von Neumann ) (* 28. december 1903 , Budape?? , Ma?arsko ? † 8. februar 1957 , Washington , USA ) bol ma?arsky matematik ?idovskeho povodu, ktory zna?nou mierou prispel k vednym odborom ako su kvantova fyzika , funkcionalna analyza , teoria mno?in , ekonomika , informatika , numericka analyza , hydrodynamika , ?tatistika a mnoho ?al?ich matematickych disciplin.

Bol jednym z najva??ich matematikov dvadsiateho storo?ia, vypracovanim principov fungovania po?ita?ov mal rozhodujuci vplyv na vyvoj sveta. Je pova?ovany za otca jednej z najdole?itej?ich oblasti dne?nych ekonomickych vied a matematiky, a tym je teoria hier .

Ine jeho zname objavy su aplikacia opera?nej teorie v kvantovej mechanike (takzvana Von Neumannova algebra ) a celularny automat .

Spolu s Edwardom Tellerom a Stanislawom Ulmanom sa zaoberal aj jadrovou fyzikou a vytvorili zakladne predpoklady termonuklearnych reakcii a vodikovej bomby .

Jeho osobnos? a myslenie - spolo?ne s jeho priate?mi: L.Szilardom , E.Wignerom , E.Tellerom , P.Erd?som a ?al?imi, vyrazne prispeli k vzniku zvla?tnej legendy, pod?a ktorej mimozem??ania pristali v centre Budape?ti a pohybovali sa po svete ako ma?arski vedci. Ich americki kolegovia ich preto prezyvali "The Martians" (Mar?ania).

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa ako prvorodeny syn Maxa Neumanna (po ma?. Neumann Miksa) a Margaret Neumannovej. S rodi?mi a pestunkou komunikoval po ma?arsky a po nemecky, v ?kole sa nau?il po grecky, latinsky, anglicky a francuzsky [1] , sam sa nau?il hebrej?inu.

Von Neumann mal dvoch bratov: prvy (* 1907 ) sa stal lekarom v Chicagu a druhy (* 1911 ) sa stal pravnikom vo Philadelphii . Von Neumann mal 10 rokov, ke? jeho otcovi udelil ??achticky titul cisar Franti?ek Jozef I. . Jeho otec bol skvely bankar a pravnik, svoje deti podporoval vo v?estrannom vzdelani. Ako ?es?ro?ny z hlavy delil osemciferne ?isla a ako osemro?ny u? ovladal diferencialny a integralny po?et .

Roku 1913 ho rodi?ia zapisali na zname nemecke luteranske gymnazium, dnes nazyvane Fasori Evangelikus Gimnazium . Matematiku ho tam u?il Laszlo Ratz .

Neskor ?tudoval na univerzitach v Zurichu (vo ?vaj?iarsku) a v Budape?ti, vo svojich 23 rokoch sa stal doktorom, v roku 1929 bol u? profesorom univerzity v Hamburgu a v Berline .

V roku 1930 dostal pozvanie na univerzitu v Princetone . V roku 1931 bol jednym z profesorov matematiky, ktori v roku 1933 zalo?ili Ustav pre pokro?ile ?tudie v Princetone - The Institute for Advanced Study (?al?imi boli J.W. Alexander , Albert Einstein , M. Morse, O. Veblen a Hermann Weyl ). Tu von Neumann pracoval a? do konca svojho ?ivota. Po?as 2. svetovej vojny sa, podobne ako mnoho inych vedcov, zu?astnil na vyvoji novych zbrani a pravidelne cestoval do Los Alamos , kde sa vyvijala prva atomova bomba .

V roku 1945 publikoval nedokon?enu 101 stranovu spravu The First Draft Report on the EDVAC , v ktorej popisal zakladne prvky dne?nych po?ita?ov:

  • pama?, v ktorej su ulo?ene in?trukcie (program) i data,
  • aritmeticku jednotku, vykonavajucu logicke i aritmeticke operacie s datami,
  • riadiacu jednotku, vykonavajucu in?trukcie v slede, zavislom od vysledkov predchadzajucich in?trukcii,
  • vstupy, a vystupy a pomale externe zariadenia.

Sprava vznikla aj ako vysledok nav?tev von Neumanna tvorcov po?ita?a EDVAC J. W. Mauchlyho a P. Eckerta na Univerzite Pennsylvania ktore, von Neumann absolvoval ako konzultant vedeckej rady Army's Ballistic Research Laboratory. [2] Von Neumann spravu pisal rukou po?as svojich ciest vlakom do Los Alamos a listy posielal po?tou do Philadelphie. Spravu prepisal a zostavil a 30. juna 1945 distribuoval v 24 kopiach Herman Goldstine , bezpe?nostny dostojnik pre iny utajovany projekt ENIAC. Tym sa stala sprava (vedeckou) publikaciu a zabranil tomu, aby bola dana architektura patentovana, [3] ?o mu ostatni vy?itali aj preto, ?e neuviedol ?iadneho spoluautora okrem seba. Tato " Von Neumannova architektura " sa pou?iva v po?ita?och dodnes. Pod?a jeho neskor?ieho vyjadrenia po?ita? nie je majetkom jedneho alebo viacerych ?udi, ale vlastnictvom celeho ?udstva [4] .

Von Neumann sa podie?al aj na vypracovani teoretickych zakladov uvo?nenia atomovej energie, podie?al sa tym na vyvoji atomovej bomby a vyu?iti atomovych elektrarni .

Von Neumann a ?tyria ?al?i vedci a ?al?i vojenski zamestnanci boli ?lenmi vyberovej komisie, ktora bola zodpovedna za vyber japonskych miest Hiro?ima a Nagasaki za prve ciele atomovej bomby. Von Neumann dohliadal na vypo?ty tykajuce sa o?akavanej intenzity vybuchov bomb, odhadovaneho po?tu obeti a vzdialenosti nad zemou, v ktorej by mali by? bomby odpalene pre optimalne ?irenie razovej vlny a tym aj maximalny u?inok. [5] Jeho vysledok bol, ?e explozia ma nasta? 548 (1 800 stop) metrov nad miestom vybuchu. Bol osobne pritomny pri prvom testovacom vybuchu atomovej bomby Trinity . Robert Oppenheimer o ?om neskor povedal, ?e fyzici vtedy spoznali svoj hriech, ke? videli vybuch so silou 25 kiloton TNT ( ekvivalent TNT ), pri?om prave Von Neumann zaviedol ako prvy v roku 1944 pou?ivanie jednotku jedna kilotona TNT ako miery vybu?nosti. [5]

Od roku 1953 a? do svojej smrti bol veducim Vyboru pre atomovu energiu ( United States Atomic Energy Commission -AEC), ?o je najvy??ia vladna funkcia pre vedca. A? do svojej smrti v roku 1957 sa tak stal najvplyvnej?im vedcom USA. Zomrel na rakovinu, ktora mohla by? dosledkom o?iareni pri pokusoch po?as vyvoja atomovej bomby.

Diela [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • The First Draft Report on the EDVAC (Moore School of Electrical Engineering University of Pennsylvania June 30, 1945)
  • The Monte Carlo method , spoluautor S. M. Ulam
  • Theory of Games and Economic Behavior , spoluautor O. Morgenstern
  • The computer and the Brain (Yale University Press New Haven 1958), ma?.preklad A szamologep es az agy (Gondolat Bp. 1964)
  • John von Neumann Collected Works. Vol. I.-VI. Ed. A. Taub (Pergamon Press Oxford 1961-63)
  • Self-Reproducing Automata Ed. A. W. Burks (University of Illinois Press Urbana, Illinois 1966)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ Thompson, Gerald L. : "von Neumann, John (1903?1957)." The New Palgrave Dictionary of Economics. Second Edition. Eds. Steven N. Durlauf and Lawrence E. Blume. Palgrave Macmillan, 2008.
  2. ↑ "BRL's Scientific Advisory Committee, 1940". U.S. Army Research Laboratory. Retrieved January 12, 2018.
  3. ↑ Penn Special Collections-Mauchly Exhibition 9 [online]. web.archive.org, 2007-04-16, [cit. 2023-08-01]. Dostupne online. Archivovane 2007-04-16 z  originalu.
  4. ↑ djp.tvn.hu (po ma?arsky) [online]. [Cit. 2007-04-12]. Dostupne online. Archivovane 2005-10-25 z  originalu.
  5. ↑ a b Macrae, Norman (1992). John von Neumann: The Scientific Genius Who Pioneered the Modern Computer, Game Theory, Nuclear Deterrence, and Much More . Pantheon Press. S 205, 242, 245. ISBN 978-0-679-41308-0 .


Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=John_von_Neumann&oldid=7755636 “