z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Johannes Mario Simmel
(*
7. april
1924
,
Viede?
,
Rakusko
? †
1. januar
2009
,
Luzern
[1]
,
?vaj?iarsko
) bol rakusky spisovate? spolo?enskych
romanov
.
Simmelovi rodi?ia pochadzali z
Hamburgu
. Jeho otec Walter Simmel bol chemik, jeho matka Lisa rodena Schneiderova bola lektorka. Detstvo stravil v
Rakusku
a v
Anglicku
, maturoval z chemickeho in?inierstva.
[2]
Po
druhej svetovej vojne
najskor pracoval ako
novinar
,
prekladate?
a
tlmo?nik
americkej vojenskej spravy v Rakusku. Pri praci v denniku ?Welt am Abend“ pisal ako kulturny redaktor filmove kritiky a
fejtony
. Roku
1947
publikoval svoju prvu zbierku noviel pod nazvom
Stretnutie v hmle
(v originali
Begegnung im Nebel
). Potom sa uplatnil ako redaktor novin vo
Viedni
a
Mnichove
.
Medzi rokmi
1950
a
1962
napisal, sam alebo s roznymi spoluautormi celkom 22 filmovych
scenarov
. Po jeho prvom ve?kom uspechu
Nemusi by? v?dy kaviar
(v originali
Es muss nicht immer Kaviar sein
, 1960) sa za?al venova? najma pisaniu popularnych
romanov
, zaka?dym s aktualnou spolo?ensko-politickou temou ako je
nasilie
, obchod s
drogami
alebo manipulacia s
genmi
.
Od
50. rokov
?il v
Starnbergu
v
Bavorsku
. ?asom sa stal zna?ne popularnym, jeho romany boli prelo?ene do 30 jazykov
[3]
, viac ako 10 ich bolo sfilmovanych (mnohe z nich boli re?irovane
Alfredom Vohrerom
a
Rolandom Klickom
).
Simmelove prace boli dlhy ?as kritikou ozna?ovane ako ?oby?ajna literatura“. A? s romanom
A s klaunmi pri?li slzy
(v originali
Doch mit den Clowns kamen die Tranen
, 1987) na?iel celkove uznanie.
- ?udujem sa, ?e som taky vesely
(
Mich wundert, dass ich so frohlich bin
,
1949
)
- Tajny chleb
(
Das geheime Brot
,
1950
)
- Priznavam sa
(
Ich gestehe alles
,
1952
)
- Boh ochra?uje milencov
(
Gott schutzt die Liebenden
,
1957
)
- Nemusi by? v?dy kaviar
(
Es muss nicht immer Kaviar sein
,
1960
)
- A? do trpkeho konca
(
Bis zur bitteren Neige
,
1962
)
- Laska je len slovo
(
Liebe ist nur ein Wort
,
1963
)
- S laskou k vlasti nejdal dojde?
(
Lieb Vaterland, magst ruhig sein
,
1965
)
- V?etci ?udia budu bratia
(
Alle Menschen werden Bruder
,
1967
)
- A Jimmy ?el za duhou
(
Und Jimmy ging zum Regenbogen
,
1970
)
- Latka, z ktorej su utkane sny
(
Der Stoff, aus dem die Traume sind
,
1971
)
- Len vietor vie odpove?
(
Die Antwort kennt nur der Wind
,
1973
)
- Nikto nie je ostrov
(
Niemand ist eine Insel
,
1975
)
- Hura, e?te ?ijeme
(
Hurra wir leben
,
1978
)
- Davame vam nadej
(
Wir heißen euch hoffen
,
1980
)
- Nechajte, prosim, kvety ?i?
(
Bitte, lasst die Blumen leben
,
1983
)
- Tych, ?o su v tme, nevidie?
(
Die im Dunkeln sieht man nicht
,
1985
)
- Aj klauni prina?aju slzy
(
Doch mit den Clowns kamen die Tranen
,
1987
)
- Setkani v mlze
(
Begegnung im Nebel
,
1992
)
- Aj ke? sa smejem, je mi do pla?u
(
Auch wenn ich lache, muss ich weinen
,
1993
)
- Snivaj nesplnite?ny sen
(
Traum den unmoglichen Traum
,
1996
)
- Mu?, ktory ma?oval mand?ovniky
(
Der Mann, der die Mandelbaumchen malte
,
1998
)
- Laska je posledny most
(
Liebe ist die letzte Brucke
,
1999
)
- Afera Niny B
- Na jar ?kovranok zaspieva naposledy
Kratke poviedky, eseje, uvahy, spravy.
- ↑
Spiegel Online, 2. Januar 2009
- ↑
Johannes Mario Simmel uber den Wahnsinn unserer Welt
. Johannes Mario Simmel v interview s Ernstom Grabovszkim. Wiener Zeitung. 1. jun 2001
- ↑
Johannes Mario Simmel ist tot
Faz.net, 3. januar 2009.