z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Jazykovy znak
alebo
znak
je
jednotka
formalnej
?truktury jazyka
(
morfema
,
slovo
, spojenie slov,
veta
) majuca pomenuvaciu (nominativnu, denominativnu, referen?nu), vyznamovu (signifikativnu) a ?asto aj dorozumievaciu (komunikativnu) funkciu; jazykovy znak ?osi nazyva, pomenuva - teda je korelatom vyseku
skuto?nosti
, a ?osi manifestuje, realizuje, je organicky spaty s istou zlo?kou
vedomia
; kon?tituovany je tromi typmi vz?ahov: 1. ku
skuto?nosti
, v tom i k spravaniu ?udi a komunika?nemu procesu, 2. k vedomiu odra?ajucemu poznavaciu ?innos? ?udi, 3. k inym jazykovym znakom; pod?a toho ma jazykovy znak tri typy
vyznamu
: denotativny vyznam, signifikativny vyznam a ?trukturny vyznam.
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.