Plk.
JUDr.
Jaroslav Sv?chota
(*
13. september
1941
,
Domanin (okres Hodonin)
, dnes
?esko
? †
8. november
2004
,
Bratislava
) bol prislu?nik komunistickej
?tatnej bezpe?nosti
a riadite? kontrarozviedky
Slovenskej informa?nej slu?by
, namestnik riadite?a SIS
Ivana Lexu
. Figuroval ako svedok a obvineny vo viacerych kauzach spojenymi s vladou
Vladimira Me?iara
.
Jaroslav Svechota roku 1973 absolvoval
Pravnickej fakulty Univerzity Komenskeho
v Bratislave, roku 1976 ziskal titul JUDr.
[1]
Jaroslav Sv?chota nastupil na Krajsku spravu ?tatnej bezpe?nosti (?tB) v Bratislave za?iatkom 60. rokov 20. storo?ia. Bol zaradeny na ?tvrte oddelenie druheho odboru tzv. zjednotenej kontrarozviedky. Ulohou tohto odboru bolo okrem ineho aj monitorovanie a dokumentovanie slovenskej emigracie ?ijucej v Nemecku a Rakusku. ?lo najma o emigrantov s ?udackym pozadim. Po?as prace pre tento odbor si Jaroslav Sv?chota (osobne eviden?ne ?islo: 113682) ziskal poves? schopneho a ambiciozneho prislu?nika so sklonmi ku karierizmu.
Po?as tzv. Pra?skej jari sa Jaroslav Sv?chota stal zastancom obrodnej politiky
Alexandra Dub?eka
. Po invazii vojsk Var?avskej zmluvy do
?esko-Slovenska
v auguste 1968 bol po?as naslednych normaliza?nych ?istiek z ?tB prepusteny nako?ko odmietol tuto invaziu ozna?i? za "bratsku pomoc". Rovnako bol vylu?eny z komunistickej strany. Ako pravnik sa zamestnal na Sprave ciest, kde mal na starosti vykupovanie pozemkov pre dia?nice.
V priebehu 70. rokov kriminalna policia pri?la na to, ?e sa mal podie?a? na krade?i vykurovacieho oleja. Ke??e ?lo o byvaleho prislu?nika ?tB, musela to na ?tB hlasi?. Sv?chota podpisal zavazok o spolupraci. Stal sa z neho oby?ajny spolupracovnik ?tB (agent, krycie meno Technik, registra?ne ?islo 19508).
Po politickych a spolo?enskych zmenach v krajine sa o slovo a novu prile?itos? prihlasili aj byvali prislu?nici ?tB, ktori boli vyhodeni po?as normaliza?nych ?istiek. Sv?chota bol medzi nimi. Bol opatovne prijaty do slu?obneho pomeru a vo februari 1990 sa dokonca stal na?elnikom XII. Spravy kontrarozviedky v Bratislave. ?lo o zlo?ku ?tB, ktora mala na Slovensku na starosti problematiku a objekty federalneho vyznamu. V tomto obdobi stihol Sv?chota predseda? aj rehabilita?nej komisii.
?tB bola rozpustena a s ?ou skon?ila pominula aj XII. Sprava. Na civilnej baze ju nahradili
Urad pre zahrani?ne styky a informacie (UZSI)
a
Urad pre ochranu ustavy a demokracie (UOUD)
. 14. augusta 1990 sa Sv?chota stal namestnikom UOUD pre Slovensko a kratko na to aj namestnikom slovenskeho ministra vnutra. Funkciu ?efa slovenskej pobo?ky UOUD si v?ak dlho neu?il. Prvy namestnik federalneho ministra vnutra
Jan Ruml
ho kvoli podozreniam z manipulacie so zvazkami rozpustenej ?tB odvolal. Po?as tychto manipulacii mali zmiznu? niektore zvazky ?tB, napr. zvazok Vladimira Me?iara
[2]
. Zo Sv?chotu sa opa? stal pravnik.
Namestnik Slovenskej informa?nej slu?by
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Na jese? 1994 vyhralo
HZDS
pred?asne vo?by. Jeho predseda
Vladimir Me?iar
zostavil vladnu koaliciu. Za riadite?a Slovenskej informa?nej slu?by (SIS) bol vymenovany
Ivan Lexa
a za riadite?a jej druhej sekcie (kontrarozviedka) bol menovany Jaroslav Sv?chota. Ten sa vzapati stal aj namestnikom Ivana Lexu.
Jednym z prvych krokov, ktore Sv?chota po svojom menovani do funkcie urobil, bolo zriadenie Odboru ?pecialnych operacii so skratkou O?O. ?lo o ?pecialne komando ur?ene k vykonavaniu tzv. ne?tandardnych operacii, ktore boli nad ramec uloh, ktore mala vykonava? SIS. Toto O?O bolo priamo zainteresovane na zavle?eni syna prezidenta Michala Kova?a do Rakuska. Ale ke??e samotna akcia zavle?enia bola zbabrana, na ?om mal podiel Sv?chota, a existencia O?O prezradena, cely tento odbor musel by? rozpusteny. Na jeho zaklade vzniklo 52. oddelenie SIS. ?lo o podobny utvar, ktory v?ak okrem ?pecialnych operacii vykonaval aj operacie spravodajske. No jeho ?innos? sa takmer v?dy odvijala sulade s potrebami HZDS a jeho predsedu
Vladimira Me?iara
. Prislu?nici 52. oddelenia monitorovali a zastra?ovali v?etky re?imu Vladimira Me?iara nepohodlne osoby ?i organizacie: opozi?nych politikov, novinarov, mimovladne organizacie, cirkevnych predstavite?ov a pod. Jeho prislu?nici maju na svedomi napriklad fyzicky utok na byvaleho poslanca KDH
Franti?ka Miklo?ka
, ?i podpalenie auta vtedaj?ieho novinara dennika SME Petra Totha.
Jaroslav Sv?chota zatiahol SIS do spoluprace s podsvetim. Udr?iaval ?ule kontakty s mafianskymi bosmi, ktorych vyu?ival na svoje vlastne ciele ale aj ich ?tval proti sebe. SIS si mala napriklad v podsveti objedna? sledovanie
Roberta Remia?a
, ktory bol spojkou svedka zavle?enia prezidentovho syna
Oskara Fegyveresa
. Mal to by? prave Sv?chota, kto vylakal mafianskeho bosa Miroslava Sykoru na stretnutie, na ktorom ho jeho nepriatelia zabili.
Za?iatkom roka 1998 prevzal Vladimir Me?iar a jeho vlada prezidentske pravomoci a vyhlasili amnestiu na skutky
zavle?enia prezidentovho syna
. Na jese? 1998 sa konali parlamentne vo?by. HZDS ich sice vyhralo av?ak vladu zostavila opozicia. Novy premier
Mikula? Dzurinda
vydal ?al?iu amnestiu, ktora mala odblokova? vy?etrovanie a zavle?enia prezidentovho syna a vra?dy
Roberta Remia?a
. Sv?chota bol zadr?any. List premierovi Dzurindovi, v ktorom ponukal novej vladnej garniture svoje slu?by, nezabral. Bol ob?alovany z nieko?kych trestnych ?inov, okrem zavle?enia aj z podvodu, zneu?itia pravomoci verejneho ?inite?a. Obvineny bol aj v
kauze Triptich, Kla?anie sa troch kra?ov
, ?i v
kauze Legalizanti
. Jednym z jeho poslednych po?inov bolo podanie na ustavny sud, v ktorom namietal poru?enie svojich prav. Senat US Tibora ?afarika vydal bezprecedentne rozhodnutie, na zaklade ktoreho bol na slobodu prepusteny Lexa, Sv?chota a ?al?ie osoby stihane vo veci zavle?enia prezidentovho syna. Zo v?etkych kauz a trestnych ?inov, s ktorymi bolo spojene jeho meno, bola uzavreta len kauza podvodu. Sv?chota bol v juni 2004 odsudeny za spreneveru 11 milionov
Slovenskych korun
na dva roky s podmiene?nym odkladom na pa? rokov. Sv?chota sa vo?i rozsudku odvolal, av?ak ku odvolaciemu konaniu u? nedo?lo.
8. november
2004
Sv?chota zomrel na nasledky embolie v nemocnici na Kramaroch.
- ↑
Absolventi
[online]. Bratislava: Univerzita Komenskeho, [cit. 2023-12-09].
Dostupne online.
- ↑
Vladimir Palko: Boj o moc a tajna slu?ba. Vydavate?stvo Vaclava Va?ka, Pre?ov, 2004. Str. 21 a nasl.