Julova revolucia (1830)

Julova revolucia 1830 bola jedna z francuzskych revolucii, ktora nasledovala po Druhej Re?tauracii a nastolila Julovu monarchiu po?as troch dni 27. - 29. jula 1830 . Tuto historicku udalos? nazyvaju Francuzi aj ?Trois glorieuses“ . Po trojd?ovej revolte v Pari?i bol povolany na tron princ z rodu Orleans, ?udovit Filip a bol zosadeny potomok Bourbonovcov z hlavnej vetvy rodu Karol X. (Francuzsko) , ktory aj so svojou rodinou odi?iel do exilu. Hlavnou pri?inou jeho padu bola jeho neochota pristupi? k dodr?iavaniu ustavnych slobod a preto ho bur?oazne revolu?ne sily donutili abdikova? .

Pri?iny vzniku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od volieb v roku 1827 sa liberali stali va??inou v Narodnom zhroma?deni a Karol X. chcel menova? predsedu vlady, ktoreho politicka orientacia by bola mixturou strednej cesty nazorov novej komory. Povolal vikomta de Martignaca aby sformoval pololiberalnu a poloautoritarsku vladu. Kym v tomto smere pokra?oval, opozicia sa stavala silnej?ou a stabilnej?ou. V lete 1829 Karol X. kon?tatoval neuspech tejto svojej politiky kompromisov a vymenil premiera Martignaca za vikomta de Polignac, ktory pochadzal z tabora ultrarojalistov, ?im zosilnil odpor opozicie. Ultrarojalista vikomt de Polignac mal zle referencie z ?ias dvora ?udovita XVI. a obdobia exilu a pre liberalnu ??achtu aj bur?oaziu bol neprijate?ny.

Za?iatok udalosti, ktore iniciovali revolu?nu zmenu, bol Prejav 221 ( franc. Address de 221 ), 221 liberalnych poslancov Narodneho zhroma?denia Francuzska, ku kra?ovi Karolovi X. 18. marca 1830 . Jeho priamou pri?inou bola tronna re? kra?a v parlamente, v ktorej oznamil vojenske ?a?enie do Al?irska a v suvislosti s nim i zmenu sposobu vladnutia formou nariadeni a vyhla?ok. Toto sa va??inovym liberalom nepa?ilo a zachovali sa opozi?ne. Po ich zamietnuti v Prejave 221 nasledovala kra?ova reakcia, ktorou boli tzv. Nariadenia zo Saint-Cloud (alebo Julove nariadenia) z 25. jula 1829 .

Ich obsahom bolo:

rozpustenie komory poslancov,
zru?enie slobody tla?e - cenzura
zasah do volebneho zakona - voli?ov vyberaju prefekti (policia), ich zoznam zverej?uju pa? dni pred vo?bami
datum novych volieb stanoveny na 6. a 18. septembra

Tieto reakcionarske nariadenia vyprovokovali kone?nu otvorenu revoltu parlamentu a Pari?anov.

Tri slavne dni (trois glorieuses) [ upravi? | upravi? zdroj ]

27. jula 1830 publikovali ?tyri pari?ske denniky protest proti ?Nariadeniam zo Saint Cloud“. Z nich najdole?itej?iu ulohu mal dennik Le National so ?efredaktorom Adolphe Thiersom , ktory bol podporovany Talleyrandom . Re?trikcie royalistickej ?asti administrativy nasledovali hne?: vydali zatykacie rozkazy, ?o vyvolalo pouli?ny konflikt medzi policiou a pracovnikmi tla?iarni tychto novin. Tato skupina vzburencov sa stala jadrom revolu?nej akcie.

28.jula 1830 vypuklo otvorene ?udove povstanie. 10 000 povstalcov budovalo barikady a spievalo Marseillaisu . ?avicovi a liberalni historici sa v ur?eni socialnych vrstiev, z ktorych vzburenci pochadzali, rozchadzaju. ?avicovi historici tvrdia, ?e to boli robotnici, majitelia malych obchodov, ?udia bez minulosti a buducnosti a ?udia vylu?eni zo spolo?nosti.

V skuto?nosti aktivistami boli republikani a bonapartisti. Z republikanov boli vodcami nasledovni: Godefroy Cavaignac , Joseph Guinard, Armand Marrast, Louis-Adolphe Morhery, Francois-Vincent Raspail, Ulysse Trelat, Ferdinand Flocon, Auguste Blanqui . Bonapartisti sa grupovali z veteranov napoleonskych vojen, boli skor utajeni a organizovani v tajnom hnuti karbonarov (talianske hnutie za samostatnos?).

29. jula 1830 povstalci dobyli Pari? bojujuc o Palais des Tuileries , Louvre a cele centrum. Karol X. vyslal proti nim 10 000 vojakov pod velenim mar?ala A. Marmonta . Kra?ove vojska sa sustredili v Boulonskom lesiku aby chranili zamok v Saint-Cloud kde sa uchylil kra?. Kra? za?al prijima? ustupky a navrhy na zachranu. Jeho pozicia bola v?ak stratena. Nemohol sa vrati? do Pari?a, kde nechal tiec? krv revolucionarov.

Tieto prve tri dni revolucie sa nazyvaju ?Trois glorieuses“ - tri dni vi?azstva ?udu.

Julova monarchia [ upravi? | upravi? zdroj ]

30. a 31. jula nastupila na scenu bur?oazia , aby vyu?ila vysledky proletarskeho boja na barikadach v prospech svojich zaujmov. Za?ala propagandu strachu, ktora sposobila vahanie povstalcov-republikanov.

31. jula 1830 vstupil do politickeho boja ?udovit Filip Orleansky , ktory mal podporu liberalnych rojalistov aj ?asti republikanov. Jeho nastup k moci inicioval Charles-Maurice de Talleyrand-Perigord , ktory sa po?as celej revolucie zdr?iaval v Pari?i v Hotel de Saint-Florentin . S ?udovitom Filipom a rodom Orleanskych mal dlhoro?ne dobre vz?ahy. Ke? ?udovit Filip zistil, ?e Karol X. odchadza do Trianonu , chopil sa prile?itosti. K jeho uspechu prispel zna?nou mierou markiz de La Fayette , ktory bol ikonou republikanskej strany. D?a 31. jula sa verejne zbratal s vojvodom Orleanskym a tym priklonil politicku priaze? vzbureneho ?udu na jeho stranu. Bola etablovana Julova monarchia (1830-1848) ako pokra?ovanie moci Bourbonovcov z ved?aj?ej vetvy. Vojvoda Orleansky sa stal novym kra?om Francuzov a republikansky ideal prehral. Bola nastolena kon?titu?na monarchia s ?iasto?ne obmedzenymi ustavnymi slobodami.

Vplyv julovej revolucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Revolu?ne hnutie sa ?irilo z Francuzska do ?al?ich ?tatov. Hlavne v Belgicku in?pirovalo Belgicku revoluciu . ?al?imi ?tatmi zasiahnutymi revolu?nym vrenim boli Nemecko , Taliansko a vychodna Europa, hlavne Po?sko , ?echy a Uhorsko (tzv. Cholerove povstanie). Odozva revolucii zasiahla aj Al?irsko , kde malo Francuzsko kolonialny zaujem. Okrem Belgicka nemali tieto vzbury konkretny kon?titu?ny efekt, no polo?ili zaklad pre revolucie v roku 1848 .