Grof
Julius Andra?i star?i
, celym menom
Julius Andra?i zo Sancr?ieni a Krasnej Horky
(star?i pravopis:
Julius Andrassy
;
ma?.
Andrassy Gyula
; latinsko-ma?arsky pridomok:
ma?.
de Csikszentkiraly et Krasznahorka
; *
8. marec
1823
Vlachovo
,
Uhorsko
? †
18. februar
1890
Volosko
,
Uhorsko
, dnes
Opatija
v
Chorvatsku
) bol uhorsky
politik
a ve?kostatkar, v obdobi rokov 1867 ? 1871 bol prvym
uhorskym
ministerskym predsedom a v obdobi rokov 1871 ? 1879
rakusko-uhorskym
ministrom zahrani?nych veci.
Jeho otcom bol grof
Karol Andra?i
(1792 ? 1845) a matkou grofka
Etela Sapariova
(1798 ? 1876). Mal bratov
Emanuela
(1821 ? 1891) a
Aladara
(1827 ? 1903). Jeho man?elkou bola grofka Katarina (Katinka) Kendefiova, soba? bol 9. jula 1856 v
Pari?i
. Jeho synom bol
Julius Andra?i mlad?i
.
?tudoval na gymnaziu v
Novom Meste pod ?iatrom
(
Satoraljaujhely
), neskor pravo na univerzite v
Pe?ti
. Od septembra
1845
bol ?upnym sudcom v
Zemplinskej stolici
. V roku
1847
bol poslancom Zemplinskej stolice na
uhorskom sneme
, kde podporoval politicke aktivity
Lajosa Kossutha
. V aprili roku
1848
bol
palatinom
?tefanom Habsbursky vymenovany za zemplinskeho ?upana. Bol aktivnym u?astnikom
revolucie v rokoch 1848 ? 1849
, stal sa velite?om revolu?nej narodnej gardy a pobo?nikom generala
Artura Gorgeia
. Zu?astnil sa bitky pri Pakozde i vypravy na
Viede?
v oktobri 1848. Iste obdobie (maj?august 1849) bol vyslancom uhorskej revolu?nej vlady
Bertalana Szemereho
v
Istanbule
. Po pora?ke uhorskych vojsk v
revolucii
emigroval do zahrani?ia (?il preva?ne v
Pari?i
a v
Londyne
). Za u?as? v revolucii bol rakuskymi uradmi odsudeny na
trest smrti
a v nepritomnosti (
in effigie
) popraveny.
V roku
1858
bol amnestovany a vratil sa do
Uhorska
. V roku
1861
sa stal poslancom uhorskeho snemu, v roku 1865 bol jeho podpredsedom. Bol privr?encom a spolupracovnikom
Ferenca Deaka
a jeho
Deakovej strany
, ktorej hlavnym programom bola realizacia politickeho a ?tatneho vyrovnania sa s rakuskou ?as?ou
Habsburskej monarchie
. Spolu s Deakom sa najviac zaslu?il o uspe?ne
rakusko-uhorske vyrovnanie
. V novej dualistickej monarchii sa stal prvym uhorskym ministerskym predsedom (do roku
1871
). V roku
1868
podporil a pripravil aj
uhorsko-chorvatske vyrovnanie
, ale odmietal pokusy o vyrovnanie s ?eskymi krajinami alebo
Hali?ou
. V roku 1868 bol aj ?lenom narodnostneho vyboru uhorskeho snemu, ktory pripravil narodnostny zakon schvaleny v roku 1868.
V marci 1869 Andra?i delegacii
Novej ?koly slovenskej
s?ubil zriadi? slovenske ?koly a umo?ni? pristup
Slovakom
do vy??ich uradov. Jeho vlada tvrdo postupovala proti robotnickemu hnutiu a v roku 1871 rozpustila
V?eobecny robotnicky spolok
(jeho predstavitelia boli sudeni v tzv.
vlastizradnom
procese).
V zahrani?nej politike bol stupencom a realizatorom protiruskej orientacie, preto?e mal obavy z mo?nej podpory
Ruska
slovanskym narodom v monarchii a na Balkane. Neskor ako minister zahrani?nych veci presadzoval diplomaticku a vojensku orientaciu na
Nemecko
. Bol jednym z organizatorov diplomatickeho
Berlinskeho kongresu
v roku 1878, na ktorom bola rie?ena najma otazka usporiadania na
Balkanskom polostrove
po
rusko-tureckej vojne
v rokoch 1877 ? 1878. Na kongrese bola k
Rakusko-Uhorsku
pri?lenena
Bosna a Hercegovina
. Jej obsadenie ale prebiehalo vojenskou cestou, ?o Andra?imu jeho politicki odporcovia tvrdo vy?itali. Napokon v roku 1879 z postu ministra zahrani?nych veci rezignoval. Zomrel po?as lie?ebneho pobytu v chorvatskej
Opatiji
. Pochovany je spolu s man?elkou v rodinnom mauzoleu v
Trebi?ove
.
Bol nosite?om ve?kokri?a Radu sv. ?tefana, ?panielskym grandom I. triedy a rytierom
Radu zlateho runa
. Od roku 1871 bol ministrom pri osobe panovnika a neskor skuto?nym tajnym radcom. Od roku 1876 bol aj riadiacim ?lenom
Uhorskej akademie vied
, od roku 1888 bol jej ?estnym ?lenom.
Andra?i bol autorom po?etnych ?lankov v uhorskej, francuzskej, nemeckej a anglickej tla?i. Jeho prejavy boli suborne publikovane po jeho smrti.
-
Rodovy erb
-
Julius Andra?i (v strede v modrej uniforme) ako minister zahrani?nych veci Rakusko-Uhorska na Berlinskom kongrese d?a 13. jula 1878
-
Mauzoleum v Trebi?ove, miesto posledneho odpo?inku Juliusa Andra?iho, jeho man?elky Katariny Kendefiovej a ich syna Teodora Andra?iho (1857 ? 1905)
-
Julius Andra?i v roku
1848
-
- Slovensky biograficky slovnik I A – D
. Martin : Matica slovenska, 1986. 583 s. S. 59.
- LORIN?IKOVA, Silvia: Julius Andra?i : rakusko-uhorske vyrovnanie a jedna politicka kariera. In:
Historicka revue
, ro?. XXVIII, 2017, ?. 3, s. 38 ? 43.