Jan XII.
131. rimsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikat
16. december 955  – 14. maj 964
Agapet II. Benedikt V.
Biograficke udaje
Rodne meno	Oktavian
Narodenie	asi 937 Rim , Pape?sky ?tat
Umrtie	14. maj 964 Rim , Pape?sky ?tat
Svatenia
Cirkev	rimskokatolicka
Pape?
Vo?ba	16. december 955
Odkazy
Jan XII. na catholic-hierarchy.org angl. Jan XII.
Kompletny zoznam pape?ov
Vatikansky portal   Historicky portal   Biograficky portal

Jan XII. ( lat. Ioannes Duodecimus ), vl. menom Oktavian ( Octavianus ) (* asi 937 , Rim  ? † 14. maj 964 , Rim ) bol 131. rimsky pape? (v obdobi rokov 955 ? 964).

Charakteristika obdobia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dejiny pape?stva 10. storo?ia patria bezpochyby k najsmutnej?im kapitolam cirkevnej historie. U? na samom po?iatku storo?ia pape?stvo vstupilo do obdobia, ktore viaceri historici pova?uju za ?asy najhlb?ieho poni?enia, ake dosia? pape?ske dejiny poznali. V kratkom ?ase ?es?desiatich ?iestich rokov sa na pape?skom trone vystriedalo najmenej osemnas? pape?ov. Nie o v?etkych pontifikoch sa da hovori? ako o ?zlych pape?och“, ale v?etci boli vystaveni natlaku ??achtickych stran (najma spoletskej a tuskulanskej ), ktore na Petrov stolec dosadzovali ?svojich“ ?udi, ?o im umo??ovalo ziskava? moc nad Rimom i cirkevnym ?tatom (jednym z najznamej?ich rimskych vladcov bol Theofylakt I. so svojou man?elkou Theodorou a s jej dcerami Maroziou a Theodorou mlad?ou. Tieto mocichtive ?eny v nasledujucich desa?ro?iach svojvo?ne dosadzovali a zosadzovali pape?ov, neohliadajuc sa pri tom na ich mravne hodnoty). V obdobi rokov 932 ? 955 bol vladcom Rima senator Alberich II . Jeho syn Oktavian, iba osemnas?ro?ny mladik, sa po smrti pape?a Agapeta II . stal jeho nastupcom.

Alberich e?te pred svojou smr?ou († 955) zaviazal rimsku honoraciu prisahou, aby po Agapetovej smrti zvolili na pape?sky stolec jeho syna, ktory mal po ?om nastupi? aj ako knie?a. Hoci sa tymto poru?ovalo nariadenie, zakazujuce dohody po?as ?ivota pape?a o jeho nastupcovi, predsa sa po Agapetovej smrti Alberichov syn stal pape?om ako Jan XII.

Na pape?skom stolci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Biograficke udaje o Oktavianovom mladom ?ivote chybaju, do historie sa zapisal skor svojimi mravnymi danos?ami. Jana XII. historicke zaznamy opisuju ako ?loveka nemoralneho a frivolneho, ktory svatopetersky stolec po?kvrnil viac ne? ktoryko?vek pape? pred nim. O veci duchovne nejavil zaujem, mal sklony k roztopa?nemu a? zhyralemu ?ivotu. Traduju sa orgie , ktore s po?etnymi konkubinami usporaduval. Uvadza sa, ?e s ob?ubou predaval k?azske hodnosti. Znama je legenda o premene Lateranskeho palaca na verejny dom.

Ako mnoho pape?ov pred nim aj po ?om, ani Jan XII. sa nevyhol zasahovaniu svetskej moci do svojho uradu. V jeho pripade to v?ak prinieslo vyznamne zmeny v dejinach pape?stva a bolo pri?inou dovtedy najva??ieho poni?enia, ake vrcholny predstavite? kres?anskej cirkvi musel podstupi?.

Jan XII. a Oto I. [ upravi? | upravi? zdroj ]

Situaciu v pape?skom ?tate okrem mravneho upadku komplikovali sily, tu?iace po nezavislosti na pape?skej moci, ktorych reprezentantom boli predov?etkym predstavitelia vplyvnej rimskej aristokracie a duchovenstva. V ohrozeni bola aj materialna zaklad?a pape?skej kurie.

Opakovane zlyhavali Janove pokusy o zva??enie uzemnej rozlohy pape?skeho ?tatu. V roku 959 sa Jan XII. dostal dokonca do otvoreneho konfliktu s talianskym kra?om Berengarom II. , ktory plienil severne uzemia pape?skeho ?tatu.

V tejto situacii si pape? uvedomil, ?e pape?sky ?tat nemo?e existova? bez ochrany mocneho svetskeho panovnika. Preto sa s prosbou o pomoc a podporu obratil na nemeckeho kra?a Ota I. Koncom roka 960 vyslal ku kra?ovi poslov. Ti okrem ?iadosti o pomoc niesli Otovi ponuku na cisarsku korunu.

Oto ?iadosti vyhovel, ?o malo pre ?al?ie dejiny pape?stva zasadny vyznam. S ve?kym vojskom vtiahol do Talianska, porazil Berengara a 2. februara 960 bol Janom XII. v Rime korunovany za cisara. Stal sa prvym vladcom Rimskonemeckej ri?e , utvaru, ktory pretrval a? do za?iatku 19. storo?ia (do roku 1806). Oto sa pred korunovaciou slavnostne zaviazal ochranou pape?skeho stolca a jeho prav. Pravne tento s?ub spe?atil v listine, tzv. Pactum Ottonianum , ktoru slavnostne pre?ital v svatopeterskej bazilike . Tymto dokumentom vratil pape?skemu ?tatu v?etky jeho dovtedaj?ie stredotalianske d??avy a uznal pape?ske naroky na niektore miesta v ju?nej Italii a na sicilske patrimonium.

Su?asne v?ak Oto pamatal aj na svoje vlastne zaujmy. Nariadil, ?e pape? smie by? uvedeny do uradu iba po predchadzajucom cisarovom zvoleni, kedy cisarom vyslani zastupcovia potvrdia, ?e pape?ska vo?ba prebehla pod?a prava; okrem toho tito zastupcovia smu vykonava? doh?ad nad pape?skou spravou v Rime a podava? o tom spravy cisarovi. Tym si rimsky cisar v podstate zaistil podstatny vplyv na rimsky ?ud, ktoremu spolu s klerom patrilo pravo vo?by novej hlavy cirkvi. Cisar uznal pape?a za najvy??iu hlavu kres?anstva a pape? potvrdil cisara za ochrancu pape?skeho stolca. Pape? sa stal poslu?nym nastrojom v Otovych rukach.

?oskoro sa v?ak situacia za?ala meni?. Dokia? bol pape?sky stolec v ohrozeni, bola jeho ochrana zo strany svetskej moci ve?mi prospe?na. Ke? v?ak u? potreba ochrany pominula a ke? cisari z prava ochrany pape?ov za?ali odvodzova? pravo nad nimi vladnu?, cisarska moc sa v o?iach cirkvi za?ala javi? ako nebezpe?na a pre zachovanie nezavislosti pape?stva ne?iaduca. Dovtedy obojstranne vyhodny vz?ah za?inal ma? trhliny.

Po stabilizovani situacie Oto Rim opustil. Vzapati Jan XII. za?al proti nemu kon?pirova? a spojil sa so svojim niekdaj?im nepriate?om, kra?om Berengarom II. V novembri 963 sa Oto vratil a Jan v obave o svoj ?ivot utiekol z Rima do Tivoli . Oto ho na narychlo zvolanej rimskej synode, na ktorej duchovenstvo obvinilo pape?a z nemravneho ?ivota, zbavil uradu. Zarove? prinutil klerus nezvoli? pape?a bez predchadzajuceho cisarovho suhlasu.

Jan so svojim odvolanim nesuhlasil a v?etkym, ktori sa na ?om podie?ali, otvorene hrozil exkomunikaciou. 4. decembra bol v?ak oficialne zosadeny a s Otovym suhlasom synoda zvolila jeho nastupcu. Stal sa nim lateransky uradnik a hlavny pape?sky notar Leo, ktory sa 4. decembra ujal uradu ako Lev VIII.

Niet pochyb, ?e v osobe Jana XII. za?ilo pape?stvo stav najva??ieho upadku, no jeho zosadenim Oto poru?il nariadenie, ?e Svatu stolicu a jej predstavite?a nemo?e sudi? nijaka svetska moc. Preto po cisarovom odchode vypuklo v meste krvave povstanie, ktore Jan vyu?il a v?aka svojim intrigam si rimsky ?ud ziskal na svoju stranu. Lev VIII. utiekol a vo februari 964 Jan opa? zasadol na pape?sky stolec. Na synode 26. februara zru?il v?etky Otove nariadenia, Leva VIII. ako uzurpatora stolca zbavil uradu a jeho rozhodnutia vyhlasil za neplatne.

Jeho triumf v?ak netrval dlho. Oto treti raz pritiahol k Rimu. Zdeseny Jan sa pokusil s cisarom vyjednava?, no ?oskoro si uvedomil, ?e k ?iadnej dohode nedojde. V aprili nenapadne opustil mesto. O nieko?ko ty?d?ov, raneny m?tvicou, zomrel.

Janovym skonom v?ak ?aste striedanie pape?ov v rychlom slede ani z?aleka neskon?ilo. Iba v priebehu nasledujuceho roka sa na pape?skom stolci vystriedali traja.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Jan XII. (pape?)

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• R. ?i?an, A. Molnar, 12 stoleti cirkevnich d?jin , Kalich, Praha, 1989
• Jan XII. In: KELLY, J. N. D. Pape?i dvoch tisicro?i : od sv. Petra po Jana Pavla II . Preklad Otto Havrila; ilustracie Monika ?ulenova. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9 . S. 102 – 103.
• J. Kadlec, D?jiny katolicke cirkve , Univerzita Palackeho, Olomouc, 1993, ISBN 80-7067-285-4
• S. G. Lozinskij, D?jiny pape?stvi , Horizont, Praha, 1989, ISBN 80-7012-000-2

Predchodca: Agapet II.

Pape? Jan XII. (pape?) ( zoznam )

Nastupca: Benedikt V.