Ivan IV.
car a samovladca v?etkej Rusi
Forenzna rekon?trukcia tvare Ivana IV. od Michaila Gerasimova
Panovanie
Dynastia	Rurikovci
Panovanie	16. januar 1547 ? 18. jul. / 28. marec greg. 1584
Korunovacia	16. januar 1547
Predchodca	Vasilij III.
Nastupca	Fiodor I.
Biograficke udaje
Povodne meno	Ivan Vasilievi?
Narodenie	25. august 1530 Kolomenskoje , Moskovske ve?koknie?atstvo (dne?ne Rusko )
Umrtie	18. jul. / 28. marec greg. 1584 (53 rokov) Moskva , Ruske carstvo (dne?ne Rusko)
Pochovanie	Archanjelsky chram , Moskovsky kreme?
Vierovyznanie	ruska pravoslavna cirkev
Rodina
Man?elka	Anastasija Romanovna (1547?1560) Marija Temriukovna (1561?1569) Marfa Sobakinova (1571?1571) Anna Koltovska (1572?1572) Anna Vasil?ikova (1575?1576) Marija Nagaja (od 1580)
Potomstvo	Dmitrij Ivanovi? Ivan Ivanovi? Fiodor I. Dmitrij Ivanovi?
Otec	Vasilij III.
Matka	Jelena Glinska
Odkazy
	Ivan IV. (multimedialne subory na commons)
Historicky portal   Biograficky portal

Ivan IV. Vasilievi? , celym menom Ivan Vasilievi? z rodu Rurikovcov , znamy aj ako Ivan Hrozny (* 25. august 1530 , Kolomenskoje , Moskovske ve?koknie?atstvo ? † 18. ^jul. / 28. marec ^greg. 1584 , Moskva , Ruske carstvo ^[1] ), bol od roku 1533 ve?koknie?a?om Moskovskeho knie?atstva a roku 1547 ako prvy Rus si osvojil titul car . Za jeho vlady do?lo k rozvoju ruskeho absolutizmu .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ivan IV. Vasilievi? formalne za?al vladnu? u? vo svojich troch rokoch, ale skuto?nu vladu vykonavala jeho matka Jelena Glinska . Po matkinej smrti roku 1538 sa vlady zmocnila vysoka ruska ??achta ( bojari ), vedena urodzenym rodom ?ujskych. V roku 1547 , ke? mal sedemnas? rokov, vyhlasil sa za svateho cara a samovladcu Rusi .

Za?iatok jeho skuto?nej vlady sa niesol v znameni reforiem vz?ahujucich sa na ?tatnu spravu a presadzovanie centralnej absolutistickej moci cara na ukor bojarov. Prave proti nim bolo namierene Ivanovo rozhodnutie z roku 1564 , ke? nechal sformova? opri?ninu , ruske uzemie podriadene priamo carovej vlade, danej v leno opri?nikom . Tento takzvany pomestnyj system mal carovi zaisti? poslu?nos? opri?nikov, ktorych planoval pou?i? v ozbrojenom boji proti bojarom, ktori sa prie?ili jeho absolutistickej moci.

Za Ivanovej vlady sa do Ruska po prvykrat dostala knihtla? . Ivan zabezpe?il odbyti?tia ruskeho tovaru zalo?enim obchodnej stanice v pristave Archange?sk , kde sa rozvinul ?uly obchodny styk, najma s anglickymi kupcami.

Na juhovychode zlikvidoval Ivan IV. vladu Tatarov a pripojil Kazansky a Astrachansky chanat k Moskovskej Rusi. S uzemnou expanziou pokra?oval vychodnym smerom a po prvykrat umo?nil Rusom kolonizova? ?as? zapadnej Sibiri . Zarove? zaviedol niektore zakony obmedzujuce slobodny pohyb ro?nikov.

U??i kontakt s Europou ziskal Ivan IV. po?as livonskych vojen . Tento dlhoro?ny konflikt, pri ktorom Ivan bojoval so ?vedskom , Po?skom a Litvou , nakoniec Moskovsku Rus zna?ne vy?erpal a rusky pristup k Baltu nezabezpe?il. Tieto problematicke dosledky ?a?ko dopadli na Ivanovu osobnos? s po?iato?nymi hlbokymi psychickymi problemami. Jeho krajna podozrievavos? a strach o seba sameho sa prejavovala v krutosti nielen vo?i svojim otvorenym nepriate?om (bojari), ale postupne sa obracala aj proti najbli??iemu okoliu. Roku 1581 napriklad surovo zbil tehotnu man?elku syna Ivana, ktora potom potratila. Pri konflikte udrel do hlavy aj Ivana (nastupnika tronu), ktory par dni po incidente zomrel.

Takisto sa Ivanovi vymkla z ruk kontrola nad opri?nikmi, ktori rozputavali otvoreny teror medzi ro?nikmi aj bohatou ??achtou. Opri?nici na Ivanov rozkaz zavra?dili nieko?ko stoviek novgorodskych me??anov.

Politicky chaos a nasledovna hlboka kriza ?a?ko zasiahli do ruskych pomerov. V roku 1584 Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastupil bezdetny a mentalne postihnuty Fiodor Ivanovi? . Skuto?nej vlady sa ujal Boris Fiodorovi? Godunov , ?o v?ak krajine pokoj nezabezpe?ilo a cele obdobie v ruskej historiografii dostalo ozna?enie smutnoje vremja (smutna doba; v skratenej podobe smuta ).

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• LICHA?EV, D. S.; LURJE, J. S. (eds.). Listy Ivana Hrozneho . 1. vyd. Praha : SNKLHU, 1957. 337 s. (po ?esky) [Edicia ?iva dila minulosti , zv. 15.; preklad a vysvetlivky Hana Skalova; obsahuje dvadsa? listov z rozsiahlej kore?pondencie ruskeho cara Ivana IV., ktore su adresovane jednak europskym panovnikom (anglickej kra?ovnej Al?bete I., po?skym kra?om ?igmundovi II. Augustovi a ?tefanovi Bathorymu) a inym vyznamnym historickym osobnostiam (napr. carovmu politickemu protivnikovi knie?a?u Andrejovi Kurbskemu)].
• MADARIAGA, Isabel de. Ivan the Terrible : first tsar of Russia . 1. vyd. New Haven : Yale University Press, 2005. xxi + 484 s. ISBN 0-300-09757-3 . (po anglicky)
• PAYNE, Robert; ROMANOFF, Nikita. Ivan Hrozny . 1. vyd. Praha - Plze? : Beta-Dobrovsky - ?ev?ik, 2008. 365 s. ISBN 978-80-7306-337-5 . (po ?esky)
• SERCZYK, Władysław Andrzej. Ivan IV. Hrozny : car v?i Rusi a stvo?itel samod?r?avi . 1. vyd. Praha : Nakladatelstvi Lidove noviny, 2004. 223 s. ISBN 80-7106-577-3 . (po ?esky)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Alexej Fiodorovi? Ada?ev

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Ivan IV.