Arabska filozofia

	Su?as? serie ?lankov na temu
	Islam
	Dejiny islamu
	Viera a praktiky
	Jedinos? Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Post · Pu? · Almu?na · Me?ita
	Hlavne osobnosti
	Mohamed ; Abu Bakr as-Siddik ; Umar ibn al-Chattab ; Utman ibn Affan ; Ali ibn Abi Talib ; Mohamedovi su?asnici ; ?lenovia Mohamedovej domacnosti ; Proroci islamu
	Texty a zakony
	Koran • Sunna • ?aria ; Zakonodarstvo ; ?ivotopisy Mohameda
	Vetvy islamu
	Sunniti ( Hanifovska • Malikovska • ?afiovska • Hanbalovska • Zahirovska ) • ?iiti ( Isma'ilija ( Nizarija ( Asasini ) • Mustalija • druzovia ) • Isna a?arija ( D?a'farovska • Alaviti • Aleviti ) • Zajdija ) • Sufizmus ( Bekta?ija • ?i?tija • Mawlawija ) • Charid?a ( Ibadija )
	Sociopoliticke aspekty
	Umenie • Architektura ; Mesta • Kalendar ; Veda • Filozofia ; Nabo?enski vodcovia ; ?eny v islame • D?ihad ; Politicky islam • Liberalny islam ; Ahmadija • Wahhabizmus ;
	Pozri aj
	Slovni?ek islamskych pojmov ; Zoznam vyznamnych me?it ; Zoznam ?lankov o islame
	z ? d ? u

Arabska filozofia alebo islamska filozofia je jedna z najvyznamnej?ich a najbohat?ich narodnych filozofii vytvorena Arabmi a prislu?nikmi mnohych inych narodov pou?ivajucich arab?inu , ktora slu?ila ako medzinarodny jazyk, podobne ako latin?ina v stredovekej Europe.

Arabska filozofia tvori charakteristicky celok podobne ako zapadna filozofia , ?inska filozofia , indicka filozofia . Je vyraznou su?as?ou arabskej kultury .

Za?ina sa vyraznej?ie presadzova? od 9. storo?ia , a za dobu jej rozkvetu mo?no pova?ova? 12. storo?ie . Jej strediskami boli na islamskom vychode Bagdad , na zapade Cordoba .

Na islamsku filozofiu mala ve?ky vplyv grecka filozofia (hlavne Aristoteles a Platon ). Arabi sa s ?ou zoznamili prostrednictvom syrskych u?encov ( recepcia antickeho myslenia v Syrii ). ?alej ju ovplyvnilo indicke myslenie ( indicka filozofia ) a vychodna teozofia. Nijaky islamsky filozof nemohol zarove? nebra? do uvahy Koran .

Kon?tantinopol ako hlavne mesto Vychodorimskej ri?e sa od roku 330 stal na vy?e tisic rokov duchovnym centrom Vychodu. Tu sa stretlo grecke filozoficke myslenie, rimske chapanie ?tatu a kres?anska viera, aby sa navzajom ovplyv?ovali a vytvarali ur?itu syntezu. Bolo celkom prirodzene, ?e sa tu komentovala Aristotelova logika a Platonove dialogy.

Tieto komentare sa v arabskych krajinach (medzi ktore vtedy patrila Syria, Perzia, Turecko a Egypt) stali vychodiskom takeho rozkvetu vied a filozofie, aky vtedaj?i Zapad nepoznal.Plati to najma o obdobi rokov 800 a? 1200 . Bez zveli?enia mo?no poveda?, ?e arabski u?enci zachranili dedi?stvo greckej filozofie, predov?etkym Aristotelov filozoficky odkaz.

Arabsku filozofiu zvy?ajne delia na vychodnu s centrom v Bagdade a na zapadnu s centrom v Cordobe .

Najstar?i bagdadski filozofi boli zarove? lekarmi a prirodovedne orientovanymi u?encami: Al Kindi a Al Farabi . Obidvoch zrete?ne ovplyvnil novoplatonizmus , najma u?enie o emanacii (vy?arovani) v?etkych javov z jedneho ducha.

A? Avicenna potla?a vplyv novoplatonizmu v prospech Aristotela . Avicennovo hlavne dielo 'Kniha uzdravenia' je nieko?kozvazkovou encyklopediou filozofie a ostatnych vied (logiky, fyziky, matematiky, metafyziky).

V 9. storo?i vznikol v ?panielskej Cordobe, na uzemi, ktore ovladali Arabi, kalifat . Toto panstvo sa roku 756 oddelilo od Bagdadu. Tu dochadza k arabskemu osvojovaniu si Aristotelovho u?enia. Najvyznamnej?im predstavite?om je Averroes .

Islamsku filozofiu tvoria tri ve?ke prudy:

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.