z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Ernst
Ingmar Bergman
(*
14. jul
1918
,
Uppsala
,
?vedsko
- †
30. jul
2007
, ostrov
Faro
,
?vedsko
) bol ?vedsky filmovy re?iser.
Vyslu?il si uznanie za prenikave analyzy ?udskych citov a stal sa vzorom pre nieko?ko generacii tvorcov na celom svete. Vo svojich dielach sa sustre?uje na vnutorne rozpory a krehkos? du?e. Debutoval filmom
Kris
(
Kriza
, 1945), ale prvym z tematicky a ?tylovo inovatorskych filmov, ktore su pre neho charakteristicke, pri?iel a? v roku 1949. Po nich nasledoval rad filmov, ktore dokladali Bergmanove umelecke vyzrievanie, napr.
Leto s Monikou
(
Sommaren med Monika
, 1953). Bergman neprestal skuma? nove narativne postupy a tematicke oblasti, o ?om sved?i stredoveka moralita
Prame? panny
(
Jungfrukallan
, 1959), film
Diablovo oko
(
Djavulen oga
, 1960) i znepokojujuce snimky
Ako v zrkadle
(
Sasom is spegel
, 1961) a
Ml?anie
(
Tystnaden
, 1963). V USA zaznamenal najva??i uspech s filmom
?epoty a vykriky
(
Viskningar och rop
, 1972).
V?eobecne uznanie ako jeden z najva??ich filmovych re?iserov svojej doby ziskal vo ?vedsku ako aj v zahrani?i filmom
Fanny a Alexander
, 1981), ktory nakrutil po navrate z dobrovo?neho exilu v Nemecku. Jeho filmy boli ve?a raz nominovane na Oscara, ktoreho mu udelili za
Prame? panny
,
Ako v zrkadle
a
Fanny a Alexander
. Najvy??ie ocenenia za svoje filmy ziskal Bergman aj na festivaloch v Berline a Cannes.
Ingmar Bergman napisal v 80. a 90. rokoch minuleho storo?ia viacero zvazkov svojich pamati, resp. pamati bergmanovskej rodiny (Laterna Magika, Dobra vo?a, Nedeliatko, Obrazy), z ktorych niektore prelo?il M. ?itny do sloven?iny.
O esejisticky vyklad Bergmanovej filmarskej osobnosti a niektorych jeho k?u?ovych filmov sa pokusil Julius Vanovi? v knihe
Za kulisy ?ivota
(Existencialy Ingmara Bergmana, 2011).
|
---|
1946 – 1949
| |
---|
1950 – 1959
| |
---|
1960 – 1969
| |
---|
1970 – 1979
| |
---|
1980 – 1989
| |
---|
1990 – 1999
| |
---|
2000 – 2009
| |
---|
2010 – 2019
| |
---|
2020 – 2029
| |
---|