Inflacia
(
lat.
nadutie, naduvanie
) ozna?uje v narodnom hospodarstve v?eobecny narast cien ekonomickych
statkov
, ?o ma za nasledok zni?enie kupnej sily
pe?azi
.
[1]
Inflacia v praxi je prejavom ekonomickej nerovnovahy a znamena, ?e napriklad za 1 euro sa pri zvy?enej inflacii da kupi? menej ako v minulosti, euro ma men?iu hodnotu ako predtym, jeho
kupna sila
sa zni?ila. Prisposobovanie vy?ky prijmov (dochodkov, miezd) vy?ke inflacie sa nazyva
valorizacia
. Opatreniami vo?i inflacii su sledovanie
stability cenovej urovne
a zria?ovanie centralnych bank, ako napriklad
Europska centralna banka
alebo systemov ako
Federal Reserve System
. Inflacia je predmetom vyskumu ekonomie, ?pecialne
makroekonomiky
. Podava dole?ite informacie o tom ako sa ekonomika vyvija.
Antonymom
pojmu inflacia je
deflacia
(zaporna inflacia), signifikantny (zna?ny) a trvacny pokles cien tovarov a slu?ieb.
[2]
Pojmom
dezinflacia
sa ozna?uje zni?ovanie miery inflacie.
Reflacia
ozna?uje stav, ktory nastane po deflacii, ke? sa ceny vracaju na povodnu urove?.
Hyperinflacia
je vysoka inflacia, ktora je sposobena hlavne stratou dovery v
menu
.
Vysoka inflacia meni prerozdelenie prijmov, zapri?i?uje neistotu a vedie k ekonomickym deformaciam. Ake zava?ne su jej u?inky a ?i je cie?om dosahova? nulovu mieru inflacie, je nevyjasnena otazka a predmetom mnohych sporov.
Inflacia nie je len nie?o zle. Tri vyhody inflacie su [1] prijmy ?tatu z tvorby pe?azi tzv.
razobne
, [2] mo?nos? pou?i? negativne realne urokove sadzby ako ekonomicko-politicky in?trument a [3] skuto?nos?, ?e inflacia a pe?a?na iluzia mo?u u?ah?i? proces valorizacie.
[3]
Sposob, akym sa mno?stvo pe?azi v obehu zvy?uje zale?i od ich formy.
Drahe kovy
sa musia najskor vy?a?i?, aby sa mno?stvo minci z draheho kovu mohlo zvy?i?, ?o predstavuje nakladny proces. Tomu sa v minulosti dalo vyhnu?, tym ?e sa drahy menovy kov nahradil nejakym lacnej?im. V minulosti sa
mena
znehodnocovala tymto sposobom. Mince sa s?ahovali z obehu a boli nahradzovane inymi, v ktorych bol zvy?eny obsah napriklad
medi
na ukor menoveho
zlata
alebo
striebra
. Tym sa dosiahol ?isty zisk, ktory zodpovedal mno?stvu kovu, o ktory boli nove mince chudobnej?ie. I?lo o takzvane
razobne
. Nako?ko nove mince boli v porovnani s povodnymi ?ah?ie, zau?ival sa aj pojem z?ah?ovanie minci. Pokia? maju peniaze formu papierovych bankoviek, daju sa vytla?i? jednoduch?ie a nepomerne lacnej?ie. Inflacia papierovych pe?azi oproti kovovemu menovemu ?tandardu priniesla so sebou dimenziu, ktora bola do tych ?ias neznama. Prikladom su francuzske
asignaty
, americke
greenbacky
alebo nemecka
ri?ska marka
po
prvej svetovej vojne
. V novodobom bankovom systeme ?iasto?nych rezerv vo va??ine pripadoch vytla?enie novych pe?azi u? nie je potrebne. Forme bankoviek zodpoveda iba mala ?as? celkoveho mno?stva pe?azi, pokym zvy?ok figuruje ako ?iselny zaznam na bankovych u?toch.
Inflacia sa vyskytovala aj v dobe pred
Starovekym Rimom
. V Rime ne?lo o hyperinflaciu, preto?e
metalicka menova sustava
takuto masivnu
devalvaciu
neumo??uje. Za vlady cisara
Augusta
v roku 27 sa pou?ivali mince bez primesi z ?isteho zlata a striebra, boli to takpovediac e?te prave zlate ?asy. So zamerom zaplati? rozsiahle projekty vystavby infra?truktury, cisar vo francuzskych a ?panielskych baniach prikazal 24 hodinovu ?a?bu drahych kovov. Tymto zvy?enim mno?stva pe?azi sa
ceny
v Starovekom Rime medzi rokmi 27 pred Kr. a? 6 po Kr. pribli?ne zdvojnasobili. Cisar Augustus rozpoznal tento vzajomny vz?ah a v rokoch 6 ? 14 distribuciu novych pe?azi obmedzil. Potom ako sa ri?a prestala zva??ova? a teda vypadli prirastky z vojenskych vybojov, nastal problem zasobovania Starovekeho Rima potravinami z vlastnych zdrojov. Preto v tom ?ase do?lo v hospodarstve k prudkej zmene a raznemu prechodu na
po?nohospodarstvo
a lesne hospodarstvo s naslednym vyrubom drevin v oblasti
Stredozemneho mora
. Vyrub drevin v danej oblasti je znamy problem, ktory z onych ?ias pretrval a? do dne?nej doby. Po?as vlady Augustovho nevlastneho syna
Tiberia
ostala ponuka pe?azi na?alej nizka. Toto obmedzene mno?stvo pe?azi viedlo k tomu, ?e pokladnica imperia sa plnila. Po Tiberiovom zavra?deni v roku 37 sa v nej nachadzalo 700 milionov
denarov
, pribli?ne 30-nasobne mno?stvo, ako zanechal cisar Augustus. ?al?i cisar
Caligula
kvoli svojim osobnym zamerom vyvlastnil bohate rodiny, so zamienkou, ?e proti nemu pripravuju komplot. Po ?om nasledoval cisar
Claudius
.
S nasledujucim cisarom
Nerom
za?al dlhotrvajuci pokles objemu zdrojov imperia. Cisar Nero ?tatnu pokladnicu prakticky vyprazdnil a popritom viedol enormny
deficit obchodnej bilancie
kvoli importom z kolonii, ?im menu totalne znehodnotil. Nasledne prikazal z?ah?i? vtedaj?iu menu
aureus
o 10 %, teda z jedneho
funtu
zlata sa malo po novom vyrobi? 45 aureov namiesto 41. Taktie? nechal zavies? novy
strieborny denar
, ktory sa mie?al s 10 % medi, ?im bol ?ah?i a zarove? jeho hodnota o 25 % ni??ia. Nasledkom tychto opatreni bola masivna inflacia. Bohati ob?ania sa ods?ahovali do vzdialenych provincii, aby sa vyhli rimskym da?ovym vymaha?om. Kvoli tomu sa Nerovi nepodarilo prerazi? v?etky stare mince na nove, ?o bolo jeho povodnym planom.
Od ?ias Nera sa a? dve vynimky pomer draheho kovu v minciach stale zni?oval. Po?as Nerovej vlady bol podiel striebra v striebornych minciach e?te 94 %. V roku 86 cisar
Vitellius
zni?il pomer striebra na 83 %. V roku 81 a 98 cisari
Domician
a
Trajan
zvy?ili pomer na 93 %. Odvtedy sa do roku 268, do vlady cisara
Claudia II.
, pomer dramaticky zni?il a? na 0,02% podiel. Staroveky Rim trpel mnohymi problemami. Stale pohrani?ne konflikty, vnutorne nepokoje, masivna zavislos? od importu, ktora viedla k zvy?ovaniu deficitu obchodnej bilancie, rebelie
otrokov
, ro?nicke povstania v provinciach, suboje o moc medzi bohatymi a chudobnymi provinciami a zle spravovanie ri?e boli problemy, ktore boli rie?ene obrovskymi mno?stvami pe?azi a ktore mali ?asto opa?ny efekt a viedli k ?al?im problemom. ?al?ie uvo??ovanie finan?nych prostriedkov viedlo k narastu inflacie, upadku rimskej spolo?nosti a hospodarstva, oslabeniu armady a v kone?nom dosledku a? k zaniku Starovekeho Rima. V piatom storo?i oslabeny a finan?ne vy?erpany Staroveky Rim vyplienili
Vandali
,
Zapadni
a
Vychodni Goti
.
?al?ou mincou, na ktorej sa da odsledova? zanik Starovekeho Rima, je mosadzny
sestercius
. Po?as zlatej ery cisara Augusta, okolo prelomu letopo?tu, obsahoval sestercius priemerne 22 %
zinku
. V antike vyroba ?isteho
zinku
nebola technicky mo?na. Preto sa k vyrobe mosadze mie?ala a tavila me? so
smithsonitom
. V Starovekom Rime bol dopyt po smithsonite vysoky. Kvoli jeho zriedkavemu vyskytu patril k najdrah?im nerastom
antiky
a garantoval hodnotu viacerych minci. Po?as vlady cisara
Diokleciana
bol smithsonit osemkrat drah?i ako
me?
a v Severnej Afrike sa za? platilo viac ako za striebro. Po vlade cisara Augusta obsah zinku v sesterciuse neustale ubudal. Po?as vlady cisara
Vespaziana
(69 ? 79 po Kr.) mal sestercius podiel zinku 17 %, po?as vlady cisara
Trajana
(98 ? 117 po Kr.) 15 % a po?as vlady cisara
Hadriana
12 %. Po?as vlady cisara
Marca Aurelia
(161 ? 180 po Kr.) klesol podiel zinku na 9 %. Za cisara
Commoda
(177 ? 192 po Kr.), ktory sa viac zaujimal o gladiatorske zapasy ako o spravu ri?e, mal sestercius podiel zinku u? iba okolo 3 %. Od tohto bodu sa jedna z najdole?itej?ich minci ri?e dramaticky znehodnocovala. Po?as nasledujucich cisarov sa obsah zinku v sesterciuse prakticky neda dokaza?. Mince z ?ias cisara
Gordiana III.
(238 ? 244 po Kr.) obsahuju iba okolo 0,3 % zinku. Drahy smithsonit (zinok) sa sprvu nahradzal lacnej?ou me?ou. Od ?ias vlady cisara
Titusa
(79 ? 81 po Kr.) sa do sestercia za?al dodato?ne primie?ava?
cin
a od ?ias vlady cisara
Antoninusa Piusa
e?te
olovo
. V polovici 3. storo?ia po Kr. sa v Rimskej ri?i zvy?il priemerny obsah cinu v sesteriuse na 5 a? 8 % a priemerny obsah olova na 10 a? 15 %. Pomerne lacne kovove zliatiny za?ali celkom vytla?a? drahy smithsonit. V porovnani s vladou cisara Augusta material sesterciusa u? nemal takmer ?iadnu hodnotu.
?panielsko-portugalska ri?a po?as vlady
Karola V.
a
Filipa II.
kontrolovala ?asti
Zapadnej Europy
, va??iu ?as? africkeho pobre?ia,
Filipiny
,
Indoneziu
,
Mexiko
a cely juhoamericky kontinent. I?lo naozaj o imperium, v ktorom slnko nikdy nezapada. Z dovodu vykoris?ovania predov?etkym juhoamerickych bani a dovozu tychto kovov po mori do Europy, nastala na jej uzemi masivna inflacia. Medzi rokom 1500 a 1600 sa ceny v Europe skoro zo?tvornasobili. Potom, ako po roku 1580 dovoz kovov poklesol, zasiahla ?panielsky polostrov ?a?ka ekonomicka depresia, ktora trvala skoro cele 17. storo?ie. ?al?ie dovody boli aj strata uzemi na vychode,
pirati
, povstania a vojny proti takmer v?etkym krajinam Europy vratane
Turecka
. ?panielska koruna v roku 1557 nedokazala plati? svoje dlhy. K ?al?im vypadkom platobnej schopnosti do?lo v rokoch 1575, 1596, 1607, 1627 a 1647.
Ve?ka hyperinflacia vypukla vo
Weimarskej republike
po prvej svetovej vojne. Peniaze po?as kratkej doby stracali na hodnote a v?etky uspory boli znehodnotene. Na vrchole inflacie sa jeden dolar rovnal 4,2 bilionom (v dosledku ?pekulacie v istej chvili a? 12 bilionom) weimarskych mariek. Existuje viacero nazorov, pre?o k tejto hyperinflacii do?lo. Pod?a britskeho historika
Nialla Fergussona
bola skuto?nou pri?inou vlada weimarskej republiky, ktora sa takymto sposobom politicky sna?ila vymani? z platenia vojnovych dlhov. Druha verzia h?ada vinu v plateni privysokych reparacii
Francuzsku
.
Pre mieru inflacie (mieru narastu cenovej hladiny) makroekonomicky spravidla pou?ivame dve meradla,
deflator HDP
a
index spotrebite?skych cien
. Porovnava sa pritom medzimesa?na inflacia (napr. mesiac november 2006 sa porovna s novembrom 2007) alebo sa utvori celoro?ny cenovy priemer. V priemyselne rozvinutych krajinach su be?ne hodnoty inflacie do 10 %. V tranzitnych krajinach, akymi su napriklad krajiny vychodneho bloku, mo?e dojs? k presiahnutiu tejto hranice bez toho, aby to indikovalo
ekonomicku krizu
. V
Loty?sku
boli v roku 2006 pri ekonomickom raste 11,9 % na druhej strane namerane hodnoty inflacie 13,9 %.
[4]
. Popri tychto metodach sa v ekonomike etabloval vypo?et pod?a
indexu nakladov ?ivotnej urovne
, COLI (
angl.
cost of living index
).
Mieru inflacie
(mieru narastu cenovej hladiny) ozna?ujeme ako:
[3]
Miera inflacie
, je miera, ktorou stupa cenova hladina:
- = deflator HDP; Index spotrebite?skych cien; cenova hladina v roku t
- = miera inflacie v roku t
Deflator hrubeho domaceho produktu
nazyvany aj implicitny cenovy deflator, je suhrnnym cenovym indexom, ktory odra?a vyvoj cenovej hladiny, tym ?e zoh?ad?uje zmeny cien v?etkych tovarov a slu?ieb v hospodarstve. Ak je miera inflacie namerana na deflatore HDP nizka, hovori sa o
cenovej stabilite
, ktora je jednou z uloh hospodarskej politiky a najdole?itej?im cie?om centralnej banky. Deflator hrubeho domaceho produktu vyjadruje mieru infla?neho znehodnotenia hrubeho domaceho produktu.
- = deflator HDP ? pomer nominalneho HDP a realneho HDP v roku t
- = nominalny HDP
- = realny HDP
V zakladnom roku zodpoveda realny HDP pod?a definicie nominalnemu HDP. V zakladnom roku sa nasledne cenova hladina postavi na urove? 1 (alebo 100), pri?om toto indexove ?islo nema hlb?i ekonomicky vyznam. Jeho miera narastu je ale jasny ekonomicky vyraz, ktory ozna?uje akou mierou v?eobecna cenova hladina za nejake ur?ite obdobie rastie.
Vyhodou definicie cenovej hladiny pomocou deflatora HDP spo?iva v ziskani jednoducheho vz?ahu medzi nominalnym HDP, realnym HDP a deflatorom HDP. Nominalny HDP sa rovna realnemu HDP vynasobenym s deflatorom HDP. Miera narastu cenovej hladiny nominalneho HDP tak zodpoveda sume z realnej miery narastu a inflacie.
- = miera rastu HDP
- = miera rastu produkcie za ur?ite obdobie t
- = miera inflacie za ur?ite obdobie t
Presnej?ie:
- = miera rastu HDP
- = miera rastu produkcie za ur?ite obdobie t
- = miera inflacie za ur?ite obdobie t
Pokia? su
a
nizke je ich su?in zanedbate?ny a preto sa mo?e vynecha?.
Deflator HDP je miera priemernej ceny produkcie a tym meria vyvoj cien v?etkych vyprodukovanych statkov. Spotrebitelia sa zaujimaju o priemernu cenu spotrebnych statkov, teda v?etkych statkov ktore spotrebuvaju. Mno?stvo vyrobenych statkov sa od mno?stva spotrebovanych statkov odli?uje z dvoch dovodov. Niektore z vyprodukovanych statkov, nie su predane spotrebite?om ale podnikom (
investi?ne statky
),
?tatu
alebo do
zahrani?ia
. Niektore statky, ktore spotrebitelia kupuju nie su vyrobene doma, ale sa dova?aju.
Pre meranie priemernych cien v?etkych spotrebnych statkov sa v makroekonomii preto pou?iva iny index, takzvany
index spotrebite?skych cien
. Tento sa vypo?itava pomocou tzv.
spotrebneho ko?a
[5]
, ktory v jednom ur?itom roku (zakladny rok) reprezentativne zachytava naklady spotreby priemernej domacnosti a percentualny vysledok sa porovna s nakladmi domacnosti nasledujuceho/nasledujucich rokov. Index spotrebite?skych cien tovarov a slu?ieb vyjadruje priemernu mieru zmeny cien tovarov a slu?ieb kupovanych s cie?om spotrebova? v preva?nej va??ine domacnosti na Slovensku. Spotrebite?ske ceny jednotlivych reprezentantov sa zis?uju na uzemi Slovenska celoplo?ne vo vybranej sieti predajni a prevadzok slu?ieb, kde obyvatelia zvy?ajne nakupuju. Ceny sa zis?uju po?as prvych 20 dni sledovaneho mesiaca. Za cenove reprezentanty boli vybrane vyrobky a slu?by, ktore svojim rozsahom reprezentuju celu sferu spotreby.
[6]
Spotrebny ko? zoh?ad?uje predmety be?nej kratkodobej spotreby (napr. potraviny, noviny, benzin), predmety dlhodobej spotreby (napr. oble?enie, automobily, elektrospotrebi?e) a slu?by (najomne, kadernicke alebo kozmeticke slu?by a ine).
[7]
Na Slovensku takuto ?tatistiku vykonava a zverej?uje
?tatisticky urad Slovenskej republiky
,
[8]
v zahrani?i, napriklad v Rakusku je to urad
Statistik Austria
(STAT)
[9]
a v Nemecku spolkovy ?tatisticky urad
Statistisches Bundesamt
.
[10]
Mieru inflacie v celej
eurozone
vypo?itava
Eurostat
pomocou
harmonizovaneho indexu spotrebite?skych cien
. Problemy tejto ?tatistickej metody vychadzaju so zvy?ujuceho sa odstupu k zakladnemu roku a tym k strate reprezentativnosti daneho spotrebneho ko?a, nako?ko sa spravanie
spotrebite?ov
permanentne meni. Z toho dovodu su napriklad inovacie v spotrebnom ko?i zoh?adnene iba ?iasto?ne. Okrem toho taktie? nie je zoh?adneny fakt, ?e zdra?ene produkty spotrebitelia rychlo nahradia lacnej?imi (
cenova elasticita dopytu
). Takisto tato hodnota agreguje v?etkych spotrebite?ov bez oh?adu na ich prijem, tak?e nevedno do akej miery su inflaciou zasiahnute rozne prijmove skupiny. Okrem toho sa nezoh?ad?uju dole?ite oblasti hospodarstva ako trh s nehnute?nos?ami a obchod s pe?a?nymi produktami. Preto bol v rokoch 2002 ? 2007 v dolarovom a eurovom obchodnom priestore zaznamenany vyrazny narast mno?stva pe?azi, ?o by pod?a
rovnice vymeny
malo vies? k zvy?eniu cien. Tento narast sa uskuto?nil v oblastiach, ktore
index spotrebite?skych cien
nezaznamenava, teda v oblasti trhu s finan?nymi produktami ako
hedgeovy fond
ako aj na trhu s nehnute?nos?ami. Pokia? tento narast mno?stva pe?azi na druhej strane nevyva?i zvy?enie cien realnych produktov, zvy?i sa cenova urove? bez toho, aby to z indexu spotrebite?skych cien bolo zrejme.
Index cien vyrobcov
, ktory meria cenovu hladinu na urovni
ve?koobchodu
, resp. vyroby sa nesmie myli? so spotrebite?skym indexom cien. Index cien vyrobcov je tvoreny mno?stvom odvetvovych indexov, ktore sa skladaju podobne ako index spotrebite?skych cien. Zlo?enie spotrebneho ko?a vyrobkov a slu?ieb sa li?i. Index cien vyrobcov plni ulohu predstihoveho ukazovate?a, preto?e zmeny v tomto indexe sa nasledne premietnu do indexu spotrebite?skych cien.
Miera inflacie na Slovensku od roku 2000 ? 2012 pod?a harmonizovaneho indexu spotrebite?skych cien Europskej unie, pod?a Eurostatu:
[11]
|
2000
|
2001
|
2002
|
2003
|
2004
|
2005
|
2006
|
2007
|
2008
|
2009
|
2010
|
2011
|
Inflacia (%)
|
12,2
|
7,2
|
3,5
|
8,4
|
7,5
|
2,8
|
4,3
|
1,9
|
3,9
|
0,9
|
0,7
|
4,1
|
Niektore ?taty
USA
(od 1998),
Australia
,
Novy Zeland
,
Spojene kra?ovstvo
a
Nemecko
(od zavedenia euromeny v roku 2002) vypo?itavaju mieru inflacie (exkurz: a ekonomicky rast)
hedonistickou metodou
, ktorou sa dosahuju ni??ie infla?ne ?isla. Ide o pokus kvantifikacie kvality produktov. V Spojenych ?tatoch podporoval zavedenie hedonistickej metody vtedaj?i ?ef americkej centralnej banky
Alan Greenspan
. Ke??e sa inflacia ovplyv?uje prostrednictvom
zakladnej urokovej sadzby
a mno?stvom pe?azi, pri ni??ej inflacii sa zakladna urokova sadzbu mo?e zni?i? a mno?stvo pe?azi centralnou bankou zvy?i?. Narast mno?stva pe?azi sa orientuje popri inflacii aj na zvy?enom ekonomickom raste. K tomu sa v Spojenych ?tatoch socialne davky aj platova politika ?asto prisposobuju miere inflacie.
Pridavne meno hedonisticky je sice odvodene od pojmu
hedonizmus
, usilia dosiahnu? zmyselnos? a po?itok, ale tato interpretacia ma s tymto vypo?tom do?inenia len malo. Je tym myslene, ?e v ?tatistickom zazname ma by? zoh?adnene narastajuce pote?enie, ktore kra?a paralelne s kvalitativnym vylep?eniami a nasledne odratane od nameraneho zvy?enia cien. Pri hedonistickej metode sa jeden ekonomicky produkt subjektivne rozlo?i na viacero kvalitativnych vlastnosti a nasledne pomocou takzvanej
regresivnej analyzy
sa vypo?ita vplyv tychto kvalitativnych charakteristickych znakov na cenu. Pomocou toho su zmeny cien, ktore su zalo?ene iba na zmene kvalitativnych vlastnosti, oddelene a eliminovane od ?isteho zvy?enia cien.
Priklad hedonistickej ?tatistickej metody:
Rychlos? centralneho procesora v po?ita?och sa v roku 2005 v?aka zlep?enym technologiam zvy?ila z 2 000
MHz
na 3 000
MHz
. V priemere roka v?ak ceny za
CPU
zostali kon?tantne. Zvy?enie taktovej frekvencie z 2 000
MHz
na 3 000
MHz
pri procesoroch vyjadruje kvalitativne zlep?enie o 50 %. Tak?e ceny za CPU pri zoh?adneni kvalitativneho zlep?enia v priebehu roka 2005 v spotrebite?skej ?tatistike vlastne klesli o tretinu (zni?enie inflacie). Podobne sa pomocou ?al?ich po?ita?ovych komponentov vypo?ita celkova cena po?ita?a. Pri novych funkciach, ako napriklad pri modernizacii obrazoviek, sa po?ita pomocou kvantifikacie kvality (ako napriklad ostros? obrazovky) a zale?i na subjektivnom posudeni ?tatistika, ?i k takemuto zlep?eniu do?lo.
Problemy tejto metody su v subjektivnych rozhodnutiach ?tatistikov, ?i pri danom produkte vobec do?lo ku kvalitativnemu zlep?eniu. Ak by sa tato metoda pou?ila s prisnym meradlom, museli by do ?tatistiky by? zahrnute aj zhor?enia kvality, pri?om prakticky k tomu nedochadza. Napriklad ?aste me?kania v ?elezni?nej doprave alebo vyroba potravin s lacnej?imi surovinami, sa ako zhor?enie kvality danych tovarov alebo slu?ieb a infla?ne zvy?ujucimi u?inkom nikde nezaznamenavaju. Takisto paralelne k zvy?ovaniu vykonnosti tato metoda nezoh?ad?uje dobu pou?ite?nosti konzumnych vyrobkov, ktore maju ?im ?alej krat?iu ?ivotnos?.
Model jadrovej inflacie na cenovom indexe bez zoh?adnenia potravin a energii ako prvy popisal ekonom
Robert J. Gordon
v roku 1975.
[12]
. Ide o naj?astej?iu definiciu jadrovej inflacie. U nas tato definicia zodpoveda definicii (slovenskej)
?istej inflacie
. Vo ?vaj?iarsku pou?iva
?vaj?iarska narodna banka
jadrovu inflaciu ako vypo?et inflacie bez potravin, napojov,
tabaku
, sezonnych produktov, energii a pohonnych hmot.
[13]
Definicia jadrovej inflacie na Slovensku zodpoveda definicii ?istej inflacie v ?esku; ?eska ?ista inflacia (
?es.
?ista inflace
) = slovenska jadrova inflacia.
Eurostat
vypo?itava jadrovu inflaciu ako
harmonizovany index spotrebite?skych cien
, HICP (
angl.
harmonised Index of consumer prices
) o?isteny o energeticke a potravinove komponenty.
Europska centralna banka
pou?iva vysledok ako indikator na zavedenie menovo-politickych opatreni.
Kritika konceptu jadrovej inflacie vy?ita, ?e vykyvy cien potravin a energii nemusia v?dy podlieha? iba kratkodobym cenovym ?okom alebo sezonnemu kolisaniu, ale hlavne v poslednych rokoch podliehaju dlhotrvajucemu narastajucemu trendu. Jadrova inflacia tento efekt nezoh?ad?uje, aj napriek tomu, ?e percentualna hodnota vydavkov ob?anov za energie a potraviny z celkoveho objemu vydavkov je vysoka.
Jadrova a ?ista inflacia na Slovensku
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Jadrova inflacia pod?a definicie na Slovensku je celkova inflacia ? (regulovane ceny + vplyvy zmien nepriamych dani a dotacii). Je to narodohospodarsky koncept, definovany ako kvantifikacia miery rastu cenovej hladiny na neuplnom spotrebnom ko?i, ktory je o?isteny od vplyvu regulovanych cien, zmien
nepriamych dani
a
dotacii
. Tato nova metodika merania inflacie vychadza z potreby ?tandardizacie jej vykazovania s krajinami
Europskej unie
, ako aj z potreby presnej?ich informacii o vyvoji cien bez jednorazovych a netrhovych opatreni, ktore nie su ovplyvnite?ne menovou politikou
Narodnej banky Slovenska
.
?ista inflacia je pojem z oblasti merania inflacie pou?ivany na Slovensku (od r. 2000), v ?esku a v
Po?sku
. Zah??a ?as? inflacie, pri?om definicie ?istej inflacie sa v jednotlivostiach roznia. Na Slovensku je ?ista inflacia definovana ako prispevok sektora obchodovate?nych tovarov bez potravin a sektora trhovych slu?ieb k celkovej miere inflacie. ?ista inflacia = celkova inflacia ? (ceny potravin + regulovane ceny). Vo svojej definicii teda zodpoveda v?eobecnej definicii jadrovej inflacie pod?a
Robert J. Gordona
.
Vzorec na vypo?et jadrovej inflacie na Slovensku:
- = vplyv polo?iek s trhovymi (neregulovanymi) cenami na celkovu inflaciu v percentualnych bodoch
- = celkovy indexu spotrebite?skych cien v %
- = absolutny rozdiel prepo?itanych vah polo?iek s trhovymi cenami k sledovanemu obdobiu
- = absolutny rozdiel prepo?itanych vah za cely spotrebny ko? k sledovanemu obdobiu
Dovody vyu?ivania jadrovej inflacie
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Pri vybere spotrebneho ko?a pre vypo?et inflacie ide vo v?eobecnosti o pokus zadefinovania spotrebneho ko?a, ktory by popisal u?inky inflacie ?o najlep?ie. V Europe sa na to pou?iva
harmonizovany index spotrebite?skych cien
. Jednotlive aspekty inflacie sa s indexom takehoto druhu nedaju primerane zobrazi?. Ide pritom o kolisanie cien po?as ro?nych obdobi a kolisanie cien energii.
Ista ?as? cien produktov po?as ro?nych obdobi koli?e. Vz?ahuje sa to predov?etkym na potraviny. Tento efekt ro?nych obdobi prekryva skuto?nu mieru inflacie (
angl.
headline inflation
). Pre eliminaciu tohto efektu existuju dve mo?nosti. Vyhladenie pomocou priemerov alebo odstranenia potravin zo spotrebneho ko?a (koncept jadrovej inflacie). Pod?a ?tudie americkej banky
Federal Reserve Bank of New York
je koncept jadrovej inflacie vhodnej?i ako pou?itie priemerov.
[14]
.
Ceny (zva??a importovanych)
fosilnych paliv
(hlavne ropa, zemny plyn a uhlie) tie? ?ahko podliehaju vykyvom. K tomu je potrebne zoh?adni?, ?e tieto ceny v priebehu nieko?kych ?tvr?rokov prostrednictvom produk?nej re?aze ovplyv?uju ceny ?al?ich produktov. Aj tento efekt sa da najlep?ie korigova? nezoh?adnenim cien energii v spotrebnom ko?i. Takymto opatrenim je mo?ne ?ah?ie popisa? u?inky vonkaj?ich vplyvov akymi su napriklad cenove ?oky po?as
ropnej krizy
.
Vy?ka inflacie je spotrebite?mi vnimana rozne. Jednym z dovodov rozdielu medzi vnimanou inflaciou a ?tatisticky nameranou inflaciou je skuto?nos?, ?e v spotrebnom ko?i, ktory je pou?ivany na vypo?itanie miery inflacie, sa nenachadzaju iba produkty dennej potreby, ale aj produkty s dlh?ou ?ivotnos?ou ako napr. automobily a tento vyber alebo mno?stvo produktov sa nezhoduje so spotrebou ka?deho jednotlivca alebo so skupinou spotrebite?ov. Vnimanie zmien cien je pre tovar dennej spotreby senzibilnej?ie ako pre produkty s dlh?ou ?ivotnos?ou. Pokia? sa ceny tovarov dennej spotreby zvy?uju rychlej?ie ako ceny za produkty s dlhodobou ?ivotnos?ou, le?i vnimana inflacia vy??ie. Pokia? stupaju ceny produktov s dlhodobou ?ivotnos?ou rychlej?ie ako tovar dennej spotreby vznika opa?ny dojem a vnimana inflacia je ni??ia.
[4]
Fenomen vnimanej inflacie sa po zavedeni euromeny stal na Slovensku predmetom spolo?enskeho di?kurzu.
Ekonomicke ?koly maju rozli?ne poh?ady na pri?iny inflacie. Jednotlive teorie inflacie ale nie su obmedzene len na jednotlive ekonomicke ?koly. Tri zjednodu?ene priklady pristupu k inflacii troch ekonomickych ?kol:
Neokeynesovska a novokeynesovska teoria
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Pod?a neokeynesovskej teorie existuju dva hlavne druhy inflacie:
- Dopytova inflacia
, ktora je sposobena zvy?enym dopytom po tovaroch (vratane zvy?enia mno?stva pe?azi v obehu).
- Nakladova inflacia
, ktora je sposobena zvy?enim nakladov (miezd alebo materialu) alebo zni?enim vyrabaneho mno?stva.
Americky ekonom
Roger Gordon
zaviedol treti faktor, tzv. zabudovanu inflaciu; infla?nu inerciu (tzv. trojuholnikovy model).
Phillipsova krivka zobrazuje vz?ah medzi rastom miezd alebo inflaciou a
nezamestnanos?ou
. Povodna (neokeynesovska) Phillipsova krivka ukazovala nepriamu umernos? medzi inflaciou a nezamestnanos?ou. Ista urove? inflacie bola po?adovana preto, aby klesala nezamestnanos?. Phillipsova krivka dokazala dobre opisa? vyvoj v Spojenych ?tatoch v 60. rokoch 20. storo?ia, ale stagflacia v 70. rokoch 20. storo?ia, si vy?iadala rozne upravy tejto krivky. Jednou z mnohych mo?nosti, je nana?anie zmeny inflacie na jednu z osi grafu.
Povodne vysvetlenie Phillipsovej krivky znie tak, ?e zvy?eny dopyt po tovaroch zvy?i dopyt po praci (zni?i nezamestnanos?), dopyt po praci naopak zvy?i mzdy a vy??ie mzdy zvy?uju naklady, ?im zvy?uju ceny podnikov.
Monetaristi
tvrdili, ?e inflacia je sposobena (takmer iba) rychlej?im tempom rastu ponuky pe?azi, ne? ekonomickym rastom. V praxi je mo?ne toto porovnanie realizova? pomocou podielu
deflatoru
HDP
so zmenou v ponuke pe?azi.
Pri?inou je nerovnovaha v ekonomike sposobena:
- Emisiou prebyto?neho mno?stva pe?azi,
- zaostavanim vyroby tovarov za rastom
kupyschopneho
dopytu
,
- prilevu tovaru bez odbytu na trhu.
Emisia prebyto?neho mno?stva pe?azi
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Jednou z pri?in inflacie je rast fyzickeho
objemu pe?azi v ekonomike
. Inak povedane, ?im viac pe?azi je do ekonomiky vpustenych, tym viac je ich potrebne, aby mali rovnaku
realnu hodnotu
(teda aby sme si za ne mohli kupi? veci rovnakej hodnoty). Mno?stvo pe?azi v ekonomike reguluje prostrednictvom menovej politiky
centralna banka
ka?deho ?tatu. Vyrazne ho mo?e ovplyvni? aj vlada svojou spotrebou.
Rakuska ?kola
ekonomov z terminologickeho h?adiska svojho ?asu definovala (a niekedy aj dnes definuje) slovo inflacia ako zvy?enie ponuky pe?azi (nesprevadzane rastom dopytu po peniazoch). Rozli?uje medzi rastom cien sposobenych zvy?enim ponuky pe?azi (len tento rast nazyva tradi?ne inflacia) a prirodzenymi zmenami cien, napriklad z dovodu vy??ieho dopytu (taketo zmeny tato teoria tradi?ne neozna?uje ako inflaciu). Preto, z poh?adu ekonomov Rakuskej ?koly, je jednoduche zastavi? inflaciu definovanu ako rast mno?stva pe?azi ? sta?i presta? vytvara? nove peniaze.
Pod?a ekonomov Rakuskej ?koly, ak sa nezmenia ?al?ie ekonomicke faktory, inflacia sposobi rast cien, ale ur?i? presne, ktore ceny budu ovplyvnene a v akej miere zavisi od toho, ako boli novo vytvorene peniaze zavedene do systemu.
Z kvantitativneho h?adiska (pod?a tempa rastu cien):
Z h?adiska pri?in vzniku:
Z h?adiska o?akavania ekonomickych subjektov:
Z h?adiska zjavnosti:
Z h?adiska vybilancovanosti:
- Proporcionalna inflacia ? v?etky ceny rastu pribli?ne rovnako rychlo. Absolutna cenova hladina rastie, ale pomery cien sa navzajom nemenia.
- Neproporcionalna inflacia ? absolutna cenova hladina rastie, pomery cien sa menia
Okrem tohto rozdelenia, rozoznavame aj ?al?ie druhy inflacie:
- Stagflacia
(slovo zlo?ene zo slov
stagnacia
a
inflacia
) ? stav, ke? ekonomika vykazuje zarove? stagnaciu a inflaciu. Vyjadruje obdobie s vysokou inflaciou a zarove? narodny produkt bu? klesa alebo sa prinajmen?om nezvy?uje.
- Slumpflacia
? (
angl.
slumpflation
) ? zriedkave ozna?enie pre stav, kedy vladne
inflacia
aj
recesia
(pokles
HDP
).
- ↑
Europska centralna banka: ?o je inflacia?
[online]. [Cit. 2013-09-09].
Dostupne online.
- ↑
Vyro?na sprava Narodnej banky Slovenska z roku 2008
[online]. [Cit. 2013-09-09].
Dostupne online.
Archivovane 2013-10-29 z
originalu.
- ↑
a
b
c
BLANCHARD, Oliver
.
Makrokonomie
. Munchen : Pearson Studium, 2006.
ISBN
978-3-8273-7209-3
. (po nemecky)
- ↑
a
b
Werner Rothengatter, Axel Schaffer:
Makro kompakt: Grundzuge der Makrookonomik
, Druhe vydanie. 2008,
ISBN 3-7908-2007-5
, strana 141,
online
(po nemecky)
- ↑
Spotrebny ko? v Slovenskej republike v roku 2013
[online]. Bratislava:
?tatisticky urad Slovenskej republiky
, [cit. 2013-11-07].
Dostupne online.
Archivovane 2013-11-13 z
originalu.
- ↑
Indexy spotrebite?skych cien v Slovenskej republike
[online]. Bratislava:
?tatisticky urad Slovenskej republiky
, 2013-09-01, [cit. 2013-10-23].
Dostupne online.
Archivovane 2013-10-29 z
originalu.
(po slovensky, po anglicky)
- ↑
Financie.sk: Meranie inflacie
[online]. [Cit. 2013-09-13].
Dostupne online.
Archivovane 2013-10-23 z
originalu.
- ↑
Webova stranka ?tatistickeho uradu SR
[online]. [Cit. 2013-10-10].
Dostupne online.
Archivovane 2013-10-20 z
originalu.
- ↑
Statistik AT
[online]. [Cit. 2013-09-12].
Dostupne online.
(nemecky)
- ↑
DEstatis
[online]. [Cit. 2013-09-12].
Dostupne online.
(nemecky)
- ↑
Preh?ad miery inflacie v Slovenskej republike, tabu?ka
[online]. [Cit. 2013-11-07].
Dostupne online.
Archivovane 2013-11-11 z
originalu.
- ↑
Gordon, Robert J., ?Alternative Responses of Policy to External Supply Shocks“ in:
Brookings Papers on Economic Activity
, ?islo 6/1975, strana 183 ? 206
- ↑
?tatisticky mesa?nik ?vaj?iarskej narodnej banky, oktober 2013 / Monthly Statistical Bulletin October 2013
[online]. 15. september 2013, [cit. 2013-11-07].
Dostupne online.
Archivovane 2011-01-01 z
originalu.
(po nemecky, po anglicky)
- ↑
Robert Rich, Charles Steindel: ?
A Review of Core Inflation and an Evaluation of Its Measures
“, Staff Report, Federal Reserve Bank of New York (2005)