z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Ilia Grigorievi? Erenburg
(
rus.
Илья Григорьевич Эренбург
; *
26. januar
1891
,
Kyjev
,
Ruske imperium
? †
31. august
1967
,
Moskva
,
ZSSR
) bol rusky spisovate?, basnik a publicista.
Narodil sa v
Kyjeve
26. januara
1891
v
?idovskej
rodine. Povodne mu dali rodi?ia krstne meno Eliahau. Podobne ako jeho otec v?ak
judaizmus
nevyznaval. Mal tri star?ie sestry
[1]
. V roku
1896
sa s rodi?mi pres?ahoval do
Moskvy
, kde jeho otec pracoval ako spravca pivovaru. Nav?tevoval zname gymnazium, kde sa spriatelil so svojim rovesnikom, neskor znamym spisovate?om
Nikolajom Bachurinom
. Od roku 1906 ?tudoval v Moskve, kde bol v roku
1908
pre u?as? v socialno-demokratickej organizacii vazneny
[2]
. Nasledne emigroval a v rokoch
1908
?
1917
?il v
Pari?i
, kde sa zoznamil s
V. I. Leninom
. ?ivil sa ako publicista, stykal sa s francuzskymi
avantgardnymi
umelcami. Po?as
prvej svetovej vojny
posobil na
francuzsko-nemeckom fronte
ako kore?pondent. V roku 1917 sa vratil do Ruska, odkia? v roku 1921 odi?iel ako kore?pondent sovietskej tla?e spa? do Francuzska, kde zostal a? do roku 1931. Po?as
ob?ianskej vojny v ?panielsku
a
druhej svetovej vojny
posobil ako dopisovate?. Jeho ?lanky pisane po?as bojov na
vychodnom fronte
boli zname ve?mi ostrou a? agresivnou nenavis?ou vo?i Nemcom. Boli zname aj na druhej strane frontu a nieko?kokrat sa dokonca stali predmetom nacistickej propagandy ako odstra?ujuci priklad toho, ?o bude nasledova? po obsadeni Nemecka Sovietmi. Po?as vojny bol ?lenom ?idovskeho protifa?istickeho vyboru. Prekladal tie? francuzsku a ?panielsku literaturu. Zomrel na rakovinu prostaty
31. augusta
1967
. Je pochovany na
Novodevi?iom cintorine
v Moskve. Portret na jeho nahrobku nama?oval jeho priate?
Pablo Picasso
.
Po?as svojej aktivnej literarnej ?innosti pre?iel zna?nym vyvojom
[2]
. Jeho literarnymi prvotinami boli basne, ?asto s katolickymi motivmi. Spo?iatku bol ovplyvneny
expresionizmom
, neskor
symbolizmom
. Inklinoval k socialistickej tvorbe a v jeho diele je vidite?ny odpor k bur?oazii. Za jeho najhodnotnej?ie diela su pova?ovane najma memoare
?udia, roky, ?ivot
, kde vyjadril svoj nazor na viacere osobnosti kultury svojej doby. Vo svojich umeleckych knihach ?asto sledoval osudy stretu sukromia postav s revoluciou.
Po?as druhej svetovej vojny sa Ilia Erenburg stal znamym najma v?aka svojim ?lankom, v ktorych neuprosne uto?il na Nemcov, bez rozdielu. Jeho ?lankom v novinach
Pravda
a
Krasnaja zvezda
sa hovorilo ?
ka?u?a
“, ?o bol znamy raketomet, ktoreho salvy sposobovali ve?ke ?kody. Pod?a niektorych nazorov boli mnohe krutosti, ktorych sa dopu??ala ?ervena armada pri dobyjani Nemecka, in?pirovane Erenburgovymi textami.
[
chyba zdroj
]
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Ilja Grigorjevi? Erenburg
na ?eskej Wikipedii.
