Hriech je v nabo?enskych suvislostiach akt naru?ujuci nabo?enske prikazy alebo zakazy, alebo ?innos? v rozpore s moralnymi normami zavedenymi v danej spolo?nosti. Je to pojem naj?astej?ie pou?ivany v nabo?enskych suvislostiach (v kres?anstve , judaizme a islame ).

?Hriech je slobodne a vedome poru?enie Bo?ieho prikazu“. ^[1] Teda aby sa mohlo hovori? o ?a?kom hriechu, musia by? splnene tri podmienky: sloboda, vedomie a vedomos? o veci. Ak jedna z tychto podmienok chyba, hovori sa iba o materialnom hriechu, ktoreho pripo?itate?nos? byva obmedzena. ^[2]

Povod pojmu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Grecky vyraz hamartema (αμαρτημα), podobne ako hebrejske slovo chet (?????), znamenalo povodne zbludenie, omyl, chybu. V star?ich pohanskych spolo?nostiach sa hriechom rozumelo aj pochybenie vo vz?ahu k bo?stvam. Latinske peccatum (pecco od ped-cos, krivavy) zrejme znamenalo chybu pri obete, zviera s chybou; ?hre?i?“ v star?ej sloven?ine znamenalo klia?, preklina?. A? s postupnym rozvijanim ?udskej subjektivity, s posil?ovanim osobnej slobody a zodpovednosti a so vznikom monoteistickych nabo?enstiev sa za?al hriech chapa? ako osobne a vnutorne previnenie a nabo?enstvo sa za?alo spaja? s moralkou v na?om zmysle slova. Previnenie vo?i ?loveku sa za?alo chapa? aj ako hriech proti Bohu . Tuto premenu je mo?ne sledova? v Biblii . Vedoma reflexia hriechu sa rodila na prelome 3. a 2. tis. pred n. l. na Prednom vychode. V starom sumerskom nabo?enstve pravdepodobne pojem hriechu nebol prili? rozvinuty, av?ak zrejme odtia? pochadza. ^[3] V obdobi formulacie sumerskeho mytu o potope sveta zapisaneho klinovym pismom na hlinenych tabu?kach za?alo by? vedomie hriechu v?eobecne, ale tie? vedomie hriechu osobneho hlb?ie reflektovane. Ucelenu reflexiu hriechu nachadzame v mezopotamskej oblasti v obdobi medzi rokmi 1350 ? 1050 pred n. l., kedy vznika tzv. katalog hriechov nazvany ?urpu (slovensky spalenie). Hebrejska formulacia mravov, zakona a hriechu v Tanachu je o stovky rokov mlad?ia. Predpoklada sa, ?e sumerski myslitelia v 3. tis. pred n. l. vystavali zaklady kozmologie a teologie, z ktorej neskor ?erpal cely staroveky Predny vychod, najma v oblasti stvorenia, vz?ahu Boha/bohov k ?loveku a jeho naru?enia stvorenia hriechom. ^[3]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Sedem hlavnych hriechov

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Hriech
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Hriech

Tento ?lanok tykajuci sa nabo?enstva je zatia? ? vyhonok “. Pomo? Wikipedii tym, ?e ho doplni? a roz?iri?.

1. ↑ HALIK, Toma? . Vzdalenym nablizku . 1. vyd. Praha : Nakladatelstvi Lidove noviny, 2011. ISBN 978-80-7106-907-2 . S. 202.
2. ↑ TOMA?EK, Franti?ek. Katechismus katolickeho nabo?enstvi . Praha : D?dictvi Svatovaclavske, 2013. S. 130-133.
3. ↑ ^{a b} HAVELKA, Ond?ej . P?edovychodni zpravy o potop? sv?ta, trestajicich dingirech a v?domi h?ichu [online]. Dingir, [cit. 2022-09-29]. Dostupne online. (po ?esky)