Horu?ka

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
O romane Robina Cooka pozri Horu?ka (roman) .

Ako horu?ka sa ozna?uje zvy?enie teploty tela nad 38 °C. Pri?inou horu?ky mo?e by? ka?de ochorenie, spojene so zapalovou reakciou ?  infek?ne choroby , nadory , autoimunne choroby, endokrinne choroby. Horu?ka mo?e by? sposobena aj po?kodenim termoregula?neho centra centra v hypotalame , napriklad nasledkom urazu, cievnej mozgovej prihody alebo nadoru. Vo v?etkych tychto pripadoch je zvy?enie telesnej teploty nasledkom aktivity termoregula?neho centra. To je odli?ne od prehriatia organizmu zvonka, pri ktorom sa organizmus sna?i telesnu teplotu zni?ova?.

Telesna teplota pod 38 °C sa ozna?uje ako subfebrilia, nad 40 °C ako hyperpyrexia. V minulosti sa teplota ozna?ovala pod?a priebehu ako trvala, striedava, navratna, z tohto ozna?ovania sa be?ne pou?iva vyraz septicka horu?ka, charakterizovana vykyvmi o viac ako 2 °C; vzostup teploty byva nahly sprevadzany intenzivnou tria?kou (zimnicou) a je sposobeny nahlym vyplavenim bakterii do krvneho obehu.

Riadenie telesnej teploty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zvy?enie telesnej teploty zariadi termoregula?ne centrum v hypotalame na zaklade viacerych podnetov. Hlavnu ulohu maju latky produkovane niektorymi typmi buniek ?  cytokiny , napr.  IL-1, IL-6 a TNF-α (endogenne pyrogeny). Re?azec chemickych signalov kon?i na prostaglandine PGE2, ktory riadi syntezu cAMP ( cyklickeho adenozinmonofosfatu ) v glialnych bunkach hypotalamu a tento cAMP priamo nastavuje teplotu. (Tato synteza cAMP mo?e by? aktivovana aj ne?pecifickymi podnetmi ? tym sa napriklad vysvet?uje horu?ka pri urazoch mozgu.) V re?azci ?pecifickych bielkovin je zapojeny aj enzym COX2 ( cyklooxygenaza ), cez ktoreho inhibiciu funguju antipyretika a antiflogistika  ? lieky potla?ajuce horu?ku a zapalovu reakciu. Ve?mi u?inne ne?pecificke pyrogeny tvoria aj niektore bakterie ? u?inkuju u? v nanogramovych koncentraciach.

Mechanizmy, ktorymi sa zvy?uje telesna teplota, spo?ivaju jednak v obmedzeni vydaja tepla z organizmu, jednak v jeho zvy?enej produkcii, v ?om je naju?innej?ia svalova aktivita ? pohyb alebo tria?ka. K zni?eniu telesnej teploty slu?i hlavne zvy?eny vydaj tepla intenzivnej?ie prekrvenou poko?kou a potenim ? odparovanim potu z povrchu tela. Termoregula?ne centrum je u va??iny ?udi nastavene na teplotu 36,5 ? 37 °C. Od jeho nastavenia zale?i, aku teplotu jedinec vnima ako ?normalnu“ a pri akej citi nepohodu a zapaja regula?ne mechanizmy. Telesna teplota po?as d?a mierne koli?e ? rano je ni??ia asi o 1 °C, u zdravych ?udi sa pohybuje v rozmedzi 35 ? 37 °C. Zvy?enie telesnej teploty znamena vy??ie naroky na energiu ? spotreba energie sa u ?loveka zvy?uje radovo o desiatky percent. Prioritu v dodavke energie ziskava imunitny system: dochadza k rychlemu deleniu ?pecifickych buniek a obrovskemu zrychleniu tvorby protilatok a cytokinov . Medzi centralnym nervovym systemom a imunitnym systemom funguju vazby, z ktorych je zaujimavy vplyv cytokinov na spravanie cicavcov vratane ?loveka: pri horu?ke sa straca chu? do jedenia, zni?uje sa telesna aj spolo?enska aktivita ? dochadza k maximalnemu ?etreniu energiou a jej sustredeniu na boj s infekciou.

Vyznam horu?ky pre organizmus [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nie je jednozna?ne preukazane, akym sposobom pomaha zvy?enie telesnej teploty pri potla?eni infekcie. K potla?eniu a? zastaveniu rastu mikroorganizmov va??inou dochadza a? pri teplotach okolo 45 °C, ?o je pre ?loveka u? teplota nezlu?ite?na so ?ivotom. ?al?im predpokladanym mechanizmom je zvy?enie aktivity enzymov a zrychlenie tvorby mediatorov a protilatok. Su aj situacie, kedy horu?ka ohrozuje ?ivot choreho ? chori na malariu mo?u umrie? po?as zachvatu zimnice podobne ako stari pacienti s chorobami srdca pri septickom vystupe teploty pri akejko?vek va?nej infekcii. Male deti su ohrozene febrilnymi k??mi.

V?eobecne plati, ?e deti reaguju vysokou teplotou aj na menej zava?ne infekcie a naopak, stari ?udia mo?u prekonava? aj ?a?ku infekciu s teplotou nie?o malo nad 37 °C. Oslabeny organizmus stareho ?loveka dokonca mo?e pod?ahnu? zava?nej infekcii bez toho, aby zareagoval zvy?enou teplotou.

Pri?iny horu?ky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Horu?ka spravidla sprevadza zapalovu reakciu organizmu, ale nebyva v?dy len prejavom infekcie. Ob?as je nasledkom zhubnej choroby - nadoru, leukemie, alebo autoimunnej choroby (ke? organizmus nespravne rozpoznava vlastne tkanivo ako cudzie a brani sa proti jeho pritomnosti). Zapalom organizmus reaguje aj na po?kodene vlastne tkanivo, napriklad pri infarkte myokardu. Zvy?enie telesnej teploty sprevadza zvy?enu ?innos? ?titnej ??azy. Nie ve?mi zriedkave su horu?ky sposobene liekmi (dokonca aj antibiotikami). Mo?u sa vyskytnu? aj pri po?kodeni termoregula?neho centra, napriklad po uraze hlavy alebo cievnej mozgovej prihode.

Meranie telesnej teploty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Teplomer
Klasicke ortu?ove lekarske teplomery su nahradzovane elektronickymi.

Zlatym ?tandardom pri merani telesnej teploty je meranie pomocou termo?lanku v p?ucnej tepne . Tymto meranim sa da zisti? najsmerodatnej?ia hodnota ? teplota jadra ?udskeho tela. Pou?iva sa v?ak len u kriticky chorych pacientov. Be?ne sa meria teplota na roznych miestach tela, pri?om pre ka?de miesto merania su hranice normalnej teploty trochu odli?ne: horna hranica normalnej teploty v podpazu?i je znamych 37,0 °C, na u?nom bubienku 37,4 °C, v ustach 37,6 °C, v kone?niku 37,8 °C (a horna hranica teploty jadra ?udskeho tela sa udava na 37,9 °C), k tomu e?te ka?dy pristroj ma svoju vlastnu chybu merania. Tato v?ak byva oproti chybe merania, ktora vznika nespravnym postupom merania, vcelku zanedbate?na. Naj?astej?ie zdroje chyb su meranie teploty zvukovodu namiesto u?neho bubienka, meranie na nespravnom mieste ust (alebo po vypiti chladneho alebo naopak horuceho napoja), vypadnuty teplomer z podpazu?ia, prili? kratke meranie. To v?etko mo?e znamena? odchylku aj o cely stupe?, a nespravne meranie ko?nej teploty e?te va??iu (aj ke? chyba pristroja je tu minimalna).

Lie?ba horu?ky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Lekársky teplomer
Moderny lekarsky teplomer

Spravnym postupom je zistenie a vylie?enie pri?iny horu?ky, toto v?ak nie je mo?ne okam?ite. (Ani samotne podanie antibiotika pri infekcii priamo nevedie k okam?itemu zni?eniu telesnej teploty.) Ke??e v?ak horu?ka sposobuje pacientovi nepohodlie, pripadne ho mo?e aj ohrozi?, pou?ivaju sa lieky na jej zni?enie. Lie?ba horu?ky va??inou nie je bezpodmiene?ne nutna, ale pre va??inu pacientov prina?a u?avu. Ke??e v?ak nejde o lie?bu kauzalnu, teda lie?bu pri?iny choroby, ale len o lie?bu symptomaticku, teda s u?elom zmierni? priznaky, mala by by? podavana len v potrebnej miere. Ustup ?a?kosti dosiahnuty lie?bou by nemal by? zneu?ity na neprimeranu fyzicku za?a? ? nasledky v podobe zhor?enia alebo pred??enia choroby su pravdepodobne.

Pri horu?ke je zvy?enie telesnej teploty dane nastavenim termoregula?neho centra v mozgu. Organizmus si udr?uje zvy?enu teplotu pod?a neho a proti ochladzovaniu bojuje (na rozdiel od hypertermie, prehriatiu zvonka, kedy ochladzovanie vnima ako priaznive). Je teda potrebne v prvom rade liekmi zmeni? nastavenie termoregula?neho centra (?o pri prehriati nefunguje, preto?e termoregula?ne centrum samo od seba proti zvy?enej telesnej teplote bojuje). Potom pomaha chladenie organizmu ? ochladzovanie chladnym vzduchom, vla?nou vodou (sprchou) a podobne. Bez ovplyvnenia termoregula?neho centra sa pacient chladu brani a pokusy o ochladenie poci?uje ako neprijemne (naopak, chori s horu?kou poci?uju ako prijemne podavanie horucich napojov, ktore im trochu pomo?u dosiahnu? vy??iu telesnu teplotu a zbavi? sa ob?a?ujucej tria?ky). Potenie, ?udovo pova?ovane za sposob zbavenia sa horu?ky, je v skuto?nosti sposobom, ako sa organizmus zbavuje prebyto?neho tepla po zmene nastavenia termoregula?neho centra liekmi, alebo odstranenim pyrogenov z krvi.

Lieky, zni?ujuce telesnu teplotu pri horu?ke sa nazyvaju antipyretika . Pou?iva sa kyselina acetylsalicylova, paracetamol alebo ibuprofen (ale teplotu zni?uju aj v?etky protizapalove lieky, napr. aj diklofenak). ?o sa tyka ne?iaducich u?inkov, su to v?etko pomerne bezpe?ne lieky, preto su dostupne aj bez lekarskeho predpisu. Acetylsalicylova kyselina o nie?o zni?uje zra?anlivos? krvi, preto sa pou?iva aj na prevenciu kardiovaskularnych chorob. Tento u?inok sa prejavuje sotva rozpoznate?nym pred??enim krvacania po be?nych drobnych poraneniach. Va?nej?i mo?e by? sklon k vzniku vredov ?aludka a dvanastnika u nachylnych ?udi, pre ktorych su ur?ene zvla?tne preparaty. U deti sa posledne desa?ro?ia u?ivanie acetylsalicylovej kyseliny neodporu?a pre mo?nos? vzniku (ve?mi vzacneho)  Reyeho syndromu , ktory mo?e by? ojedinele smrte?ny (riziko je v?ak nepatrne). Trochu paradoxne, ako liek prvej vo?by, sa zvykne odporu?a? paracetamol, ktory mo?e u malych deti vyvola? krvne ochorenia ?  methemoglobinemiu , ?i hemolyticku anemiu. Pri zava?nych poruchach funkcie pe?ene a pri predavkovani mo?e sposobi? aj smrte?nu otravu (toto sa tyka predavkovania jednorazovym po?itim viac ako jedneho balenia paracetamolu alebo ?udi s inou ?a?kou chorobou pe?ene). Ne?iaduce u?inky ibuprofenu sa pri kratkodobom podavani vyskytuju minimalne (po?kodenie sliznice ?aludka a dvanastnika).

Osobitny problem je horu?ka u malych deti a zvla?? kojencov. U ve?mi malych deti nebyva teplota do 38 °C zava?na a netreba ju lie?i?. Ale ?ah?ie, ne? u ve?kych deti mo?e stupnu? a? nad 40 °C, kedy u? die?atku hrozia k??e z teploty. Chladenie sprchou alebo studenymi zabalmi (ich spravna teplota je 25 °C) je die?a?u ur?ite neprijemne a nemusi posta?ova?. K takemuto opatreniu sa treba uchyli?, a? ke? teplota stupne nad 39 °C. Dovtedy mu treba dava? ve?a pi?, dobre ho poprikryva? a skusi? lieky proti horu?ke. Paracetamol sa smie be?ne podava? die?a?u a? od 6 mesiacov, pod?a niektorych informacii u? od 3 mesiacov, ibuprofen od 3 mesiacov veku. ?al?ia lie?ba patri do ruk lekara.

Dlho a vcelku bezvysledne sa diskutuje o tom, ?i lie?ba horu?ky neovplyv?uje obrannu reakciu organizmu a nepredl?uje priebeh ochorenia. Nebolo v?ak presved?ivo dokazane ani urychlenie, ani oddialenie uzdravenia pacientov.

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Horu?ka
  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Horu?ka
Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Horu?ka&oldid=7619495 “