Hereza , kacirstvo alebo blud , ?i bludarstvo (z gr. αιρεσι? – hairesis v preklade svojvo?ny vyber ) ozna?uje v kres?anstve, najma v katolickej a ortodoxnej cirkvi, taky teologicky nazor, ktory sa nato?ko odchy?uje od u?enia danej cirkvi, ?e je nezlu?ite?ny so v?eobecnou vierou danej cirkvi, t. j. ortodoxiou . Pojem hereza vznikol u? v obdobi raneho kres?anstva a ozna?oval popieranie u?enie cirkevnych otcov a v?eobecnych koncilov. Termin kacir vznikol v stredoveku z pojmu katar (z greckeho καθαρ?? – katharos = rydzi, ?isty), ?o bol prislu?nik francuzskej (resp. akvitanskej) sekty, vyhladenej kri?ovymi vypravami za?iatkom 13. storo?ia. Zastanca herezy je touto cirkvou ozna?ovany ako heretik, kacir alebo bludar. ^{[1] [2]}

Medzi herezou a schizmou (rozkolnictvom) je rozdiel v tom, ?e hereza sa chape ako odchylka od viery vnutri cirkvi, schizma je naopak tomu roz?tiepenie cirkvi na dva nove subjekty v ramci zachovania ur?itej spolo?nej vierouky (napr. Vychodna schizma ). U?enie, ktore je odli?ne od v?eobecne prijateho alebo ortodoxneho nabo?enskeho u?enia, ale nie je herezou sa nazyva heterodoxia . ^{[1] [3]}

Hereza, ?i kacirstvo, vo v?eobecnosti ozna?uje aj zasadnu odchylku od akehoko?vek nazoru, ?i u?enia (napr. filozofickeho, politickeho,...), t. j. nazor ?i odli?ny poh?ad nezlu?ite?ny so v?eobecne uznavanym nazorom, s ortodoxiou . ^[1]

Kres?anske herezy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Herezy v Katolickej cirkvi

Katolicka cirkev predpoklada, ?e kacirstvo (odmietanie katolickej vierouky) je preka?kou spasy , a ?e pokia? Boh vo svojej nekone?nej milosti nerozhodne inak, bude kacir ve?ne zatrateny.

Formalnym heretikom v cirkvi je ka?dy pokrsteny, ktory tvrdo?ijne popiera nejaku dogmu alebo ju spochyb?uje. Materialnym heretikom je vtedy, ak si nie je vedomy protire?enia s dogmou. ^[1]

Hereza je v Katolickej cirkvi pod?a kanonickeho prava chapana ako jeden z trestnych ?inov proti nabo?enstvu a jednote cirkvi. Hereticke nazory boli v historii nasilim potla?ane, dnes vo vlastnom zmysle je hereza pri?inou ukon?enia aktivneho spolo?enstva viery s danou cirkvou, teda exkomunikacia . ^[4]

Iba katolicka cirkev ma organ zvla?? ur?eny pre skumanie a definovanie nabo?enskej nauky, ktory posudzuje, ?i ur?ity autor nie je s naukou cirkvi v rozpore. Ide o Kongregaciu pre nauku viery , predtym Svate oficium , v stredoveku plnila funkciu dozoru nad herezami inkvizicia. ^[1] Kongregacia nie ale jedina in?titucia, ktora mo?e ozna?i? nejake u?enie za herezu. Rovnaku (ale nadradenu) pravomoc ma z pozicie najvy??ieho u?ite?a Cirkvi i pape? a koncil , ktoremu predseda pape?.

Herezy v inych cirkvach

I ine cirkvi maju prostriedky, ako deklarova?, ?e je nejake u?enie hereticke. Napriklad anglikanska cirkev mo?e po?iada? parlament , aby nie?o prehlasil za hereticke. V pravoslavnej cirkvi ju posudzuje miestny alebo v?eobecny cirkevny snem. Va??ina protestantskych cirkvi povodne zastavala podobny nazor ako Katolicka cirkev. Pre rozvoj tolerancie a nabo?enskej slobody a sekularizaciu ?tatov v?ak boli postupne odstranene svetske tresty a inkvizicie vo?i heretikom protestantskej cirkvi a na odchylky v u?eni sa prestalo h?adie? ako na zlo?in, ktory treba postihova? cirkevnymi alebo svetskymi trestami. Problematika herez sa dnes v protestantskych cirkvach aplikuje len na cirkevnych hodnostarov. ^[1]

Historicke herezy [ upravi? | upravi? zdroj ]

V prvych troch storo?iach existencie kres?anstva boli proti heretikom pou?ivane iba duchovne tresty. Situacia sa zmenila po tom, ?o bolo kres?anstvo v 4. storo?i spojene so svetskou mocou rimskych cisarov. Konanie heretikov bolo nasledne posudzovane ako ru?enie verejneho poriadku a zlo?in ura?ky majestatu. Podobne protispolo?enske chapanie pretrvalo aj v stredoveku. ^[5]

Za prveho popraveneho heretika mo?no pova?ova? ?panielskeho mnicha Priscilliana z Avily , ktoreho nechal na formalnu ?iados? dvoch biskupov popravi? cisar Magnus Maximus v roku 385 . ^[6] Aj v stredoveku, potom, ?o bola zriadena inkvizicia na vyh?adavanie kacirstva, boli tvrdohlavi alebo znovu spadnuti kaciri vydavani svetskej moci na potrestanie. Hereza bola toti? kodifikovana svetskou mocou ako zlo?in a zvy?ajne za neho bol stanoveny trest smrti upalenim. Pri vy?etrovani kacirstva boli obete niekedy nutene k priznaniu ne?udskym zaobchadzanim, vratane mu?enia.

Nasleduje neuplny zoznam kres?anskych herez:

Staroveke herezy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• adamiti  – sekty hlasajuce navrat k nevinnosti, v akej ?ili Adam a Eva v Raji, mimoine k slobodnemu pohlavnemu styku, ?i nudizmu, tvorili napr. aj prudy v ramci inych herez, napr. husitstva
• apollinarizmus  – u?enie Apollinaria z Laodiceje , ?e Je?i? Kristus ma ?udske iba telo, ale Bo?ieho ducha ?i rozum.
• arianizmus  – u?enie alexandrijskeho k?aza Areia (Aria), ?e Je?i? Kristus je oby?ajny ?lovek
• doketizmus  – u?enie popierajuce pravos? Kristovho vtelenia. Telo a teda aj utrpenie Je?i?a Krista bolo pod?a jeho nauky len zdanlive, nie realne.
• donatizmus  – povodne schizmaticke hnutie, ktore odmietalo teoriu o Cirkvi ako o spolo?enstve v?etkych veriacich a uznavalo iba svoju separatnu cirkev moralne ?istych osob, neuznavali taktie? u?innos? sviatosti vykonavanych pod?a nich nemoralnymi osobami, potla?ene po synode v Kartagu v roku 411
• gnosticizmus  – vplyvne intelektualne helenske synkreticke my?lienkove hnutie . ?iasto?ne absorbovalo aj kres?anstvo , ?o umo?nilo vyras? mnohym kres?anskym gnostickym sektam . Najva??i rozkvet dosiahol po roku 150 . Proti gnostikom sa postavili apologeti , ktori branili povodne u?enie.
• macedonianizmus  – u?enie odmietajuce plnos? bo?skosti a personalnosti Ducha svateho ^[7]
• miafyzitizmus (blizky monofyzitizmu )
• montanizmus  – apokalypticke u?enie hlasajuce blizky koniec sveta
• monarchianizmus  – u?enie stojace na prisnom monoteizme , ktore neuznava rozli?enie troch osob v Bohu (Trojica)
  • dynamicky monarchianizmus alebo adopcionizmus ? Je?i? bol iba prijaty za Bo?ieho syna
  • modalisticky monarchianizmus alebo modalizmus ?i patripassianizmus  – u?enie hlasajuce, ?e Boh sa iba zjavuje ako rozne osoby, ale zostava striktne iba jeden; ?al?ou podobou tejto herezy je sabellianizmus .
• monofyzitizmus  – u?enie hlasajuce, ?e Syn ma iba jednu prirodzenos? ? bo?sku. Bol odsudeny na Chalcedonskom koncile ( 451 ).
• nestorianstvo  – u?enie tvrdiace, ?e Kristus ma dve oddelene a navzajom nezavisle podstaty, jeho ?love?enstvo je puha pla?tenka pre bo?stvo. Panna Maria nie je Bo?ou Matkou (θεοτ?κο?, Theotokos ), Syn Bo?i je nestvoreny, prijal iba ?udske telo a v ?om prebyval. Ako Syn Bo?i ma bo?sku podstatu, ako syn Marie ?udsku. S touto herezou pri?iel carihradsky patriarcha Nestorius ( 428  – 431 ). Na teologickej urovni bol hlavnym kritikom nestorianstva alexandrijsky patriarcha svaty Cyril I. , ktory obhajoval jednotu Boho?loveka. V auguste 430 Nestoria odsudil aj pape? Celestin I. ( 422  – 432 ). I napriek odporu antiochijskeho patriarchu treti ekumenicky koncil v Efeze ( 431 ) nestorianstvo prehlasil za kacirstvo. Kres?ansky smer sa v?ak na?alej na vychode ?iril a dodnes ho uznava orientalna (a)syrska cirkev .
• novacianstvo  – smer obdobny donatizmu
• pelagianizmus  – u?enie zavrhujuce dedi?ny hriech vyzdvihujuce autonomnos? ?udskej vole

Stredovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

• albigenstvo (katari) – prve ve?ke stredoveke kacirske hnutie na Zapade, dualisticke hnutie zrejme ovplyvnene bogomilstvom, ve?ke centrum herezy sa nachadzalo v Akvitansku , bola proti nemu namierena aj kri?iacka vyprava
• amalrikani  – sekta tzv. slobodneho ducha, ?udove hnutie zalo?ene na u?eni Amalrika z Bene posobiace v 13. – 15. stor. vo Francuzsku. U?enie bolo zakazane na pari?skej synode v roku 1210. ^[8]
• bogomilstvo  – bulharska hereticka sekta ovplyvnena dualistickou paulikanskou herezou
• husitstvo  – bolo odsudene na Kostnickom koncile ( 1414  – 1418 ). V snahe potla?i? husitstvo bolo vedenych pa? kri?ovych vyprav , ktore v?ak boli husitmi odrazene. Bazilejsky koncil ( 1431  – 1449 ) potom dohodol s husitmi do?asny kompromis: kali?nictvo ( utrakvizmus ).
• konciliarizmus  – teza, hlasajuca nadradenos? koncilu nad pape?a.
• lollardi  – anglicke reformne hnutie nasledujuce tezy Jana Viklefa , ?iasto?ne in?pirovalo husitov
• monoenergizmus  – u?enie hlasajuce, ?e Kristus ma dve podstaty, ale iba jednu energiu
• monotheletizmus  – tvrdi, ?e Syn ma iba jednu, bo?sku vo?u. Bol odsudeny na tre?om kon?tantinopolskom koncile ( 680  ?  681 ), koncil z herezy obvinil aj pape?a Honoria I. ( 625  – 638 ).
• obrazoborectvo ( ikonoklazmus )  – bolo hnutie zamerane proti oslave ikon (ikonodulii), zavedene bolo za vlady cisara Leva III. Syrskeho ( 717  – 741 ). Malo dve fazy: 730  – 787 a 814  – 843 . Obnovenie uctievania obrazov v roku 843 je pravoslavnymi a greckymi katolikmi oslavovane ka?dy rok druhu nede?u po Turicach ako nede?a pravoslavia. V novoveku nachadzame ikonoklazmus pri kalvinizme , ikonoklazmus taktie? nie je fenomenom len kres?anstva.
• paulikanstvo  – povodne armenska hereticka, zrejme dualisticka sekta, na pokraji Byzantskej ri?e si zalo?ila vlastne autonomne panstvo z ktoreho nasledne a? do pora?ky konala najazdy do Byzancie
• valdenstvo  – Lyonski chudobni, hlasali nutnos? chudoby cirkvi, postupne svoje nazory e?te viac radikalizovali a presadzovali zna?ne protiklerikalnu politiku, za?ali odmieta? viacere katolicke dogmy ? o?istec, hierarchiu cirkvi, nadmerne uctievanie svatych,...

Novovek a moderne obdobie [ upravi? | upravi? zdroj ]

• jansenizmus  – preva?ne holandsko-francuzsky smer blizky protestantizmu
• modernizmus  – ?iroky prud potla?ajuci cirkevne u?enie, ?i dogmy ktore nie su v sulade s modernymi vedami, ?i naukami, medzi tzv. moderne doktriny (modernizmy) patrili napr. materializmus , monizmus , panteizmus , naturalizmus , nihilizmus , anarchizmus , nekres?ansky nacionalizmus , ?i ideologie socializmu a komunizmu medzinarodneho typu. ^[5]
• protestantizmus  – ?iroky smer povodne sa sna?iaci o reformu cirkvi, v ramci ktoreho nasledne vzniklo viacero novych cirkvi, bol odsudeny ako hereza Tridentskym koncilom ( 1545  – 1563 ).
• sedesvakantisti  – teorie hlasajuce, ?e po smrti Pia XII. zostal pape?sky stolec uprazdneny a v?etci nasledovni pape?i su nelegalni a nelegalne su aj vysledky druheho vatikanskeho koncilu

Moslimske herezy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Moslimske trestne pravo ozna?uje heretika, ktoreho u?enie je nebezpe?ne a hodne zatratenia ako zandaka . ^{[1] [9]} Ako synonymum pou?ivaju termin zandik . Tento perzsky termin povodne ozna?oval manichejcov, dnes sa v?ak vo?ne pou?iva aj na ozna?enie akehoko?vek odpadlika, ?i neveriaceho. Ako synonyma existuju aj terminy mulhid ( ilhad ), murtad , ?i kafir . ^[10] Obvinenim z herezy, ?i odpadlictva pou?ivanym v minulosti moslimskymi zelotmi, ?i sektarmi bol takfir . ^[11] Nositelia radikalnych, ?i extremistickych nazorov tykajucich sa vykladu moslimskej nauky sa v islame nazyvali ghulat . ^[12] Inovacie, t. j. odli?nosti od povodneho u?enia proroka Mohameda sa v islame nazyvaju bid'a . Nemo?no ich v?ak automaticky spaja? s herezou, rozli?uje sa bid'a, ktora je dobra ( hasana ), ?i chvalyhodna ( mahmuda ) a bid'a ktora je vinna ( madhmuna ). Prikladom bid'a mo?e by? napr. zakaz pou?ivania tabaku, ?i kavy uznavany niektorymi moslimami. ^[13] Existuje viacero vetiev islamu. Ke??e v?ak chyba centralna autorita podobna kres?anskym koncilom, ?i pape?ovi, nie je u nich ozna?enie heretik zau?ivane a zavisi od jednotlivych skupin a veriacich, ako sa k ostatnym skupinam stavaju. V mnohych pripadoch je zase vhodnej?im pojmom schizma .

Judaisticke herezy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ke??e judaizmus nema oficialne formulacie dogiem, nie je mo?ne jednozna?ne ur?i?, ?o je judaisticka hereza a neexistuju ani oficialne postupy na jej posudenie a potrestanie. V talmudickej literature sa nachadzaju viacere pojmy ozna?ujuce heretikov: ^[1]

• min (vz?ahuje sa bu? na ebionitov , alebo tych, ktori odmietli rabinske autority, ?i neveria v prichod Mesia?a)
• apikoros (ten kto nere?pektuje normy Tory a rabinske autority)
• kofer (vo?nomy?lienkar, pod?a Maimonida osoba, ktora odmieta Bo?iu in?piraciu Tory, autoritu ustnej Tory, ?i rabinov, ktori ju u?ia)
• mumar (doslovne mo?no prelo?i? ako ten, kto sa zmeni, konvertuje)

V stredoveku tuto funkciu plnili jednotlivi va?eni rabini alebo ?idovske obce. Bolo zakazane man?elstvo s heretikom a ritualny pohreb heretika. Na u?ite?ov heretickych dogiem bola uvalena kliatba ( cherem ), ktora v?ak platila len v ramci komunity. Neexistovala oficialna cenzura podobna kres?anskej cenzure, existoval ale zvyk ?iada? si suhlas na vydanie knih, odporu?enie ( haskamot ). Hereticke knihy sa zakazovali, ba niektore boli prekliate. Heretik je stale ?idom, ?im vznikaju halachicke problemy tykajuce sa jeho vz?ahu k ?idovskej komunite. ^[1]

Za hereticke sekty boli ozna?eni v priebehu historie saduceji , ebioniti , karaiti a chasidi , ?i liberalne vetvy moderneho judaizmu, v ?ir?om zmysle potom aj nabo?enstvo Samaritanov. Medzi znamu hereticku knihu patril Sprievodca zbludilych. Znamymi heretikmi boli napriklad filozof Baruch Spinoza , Uriel da Costa , ?i rabin Zalman. ^[1]

Vyznamni heretici [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi kacirov prvych storo?i kres?anstva patrili napriklad: Origenes (niektore jeho spisy boli vyhlasene za hereticke), Areios , Apollinaris z Laodikeie , Nestorius , Donat .

Na zapade boli neskor katolickou cirkvou vyhlaseni za kacirov: Jan Hus (upaleny), Ulrich Zwingli , Martin Luther , Jan Kalvin . Niektore radikalne skupiny hlasiace sa k tradi?nemu katolicizmu (predov?etkym sedesvakantisti) pova?uju za kacirov rimskych pape?ov po?nuc Janom XXIII .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• inkvizicia
• heterodoxia
• schizma
• sekta