Martin Heidegger

	Martin Heidegger
	Zapadna filozofia ; Filozofia 20. storo?ia
Biograficke udaje
Meno	Martin Heidegger
Narodenie	26. september 1889 , Meßkirch , Hohenzollernska provincia , Prusko
Umrtie	26. maj 1976 (86 rokov), Freiburg im Breisgau , Zapadne Nemecko
Dielo
?kola/tradicia	fenomenalizmus , existencializmus
Oblas? zaujmu	ontologia , metafyzika , umenie , grecka filozofia , technologia , jazyk , poezia , myslenie
Vyzna?ne my?lienky	Dasein
	Ovplyvneny Anaximandros · Parmenides · Herakleitos · Platon · Aristoteles · Duns Scotus · Kant · Holderlin · Schelling · Hegel · Kierkegaard · Nietzsche · Dilthey · Brentano · Husserl · Rilke · Trakl · Junger ;
	Ovplyvnil Strauss · Sartre · Kuki · Merleau-Ponty · Gadamer · Arendt · Marcuse · Foucault · Nancy · Ricoeur · Derrida · Agamben · Vattimo · Borgmann · Stiegler · Lacan · Dreyfus · Benoist ;
Podpis
Odkazy
	Martin Heidegger ; (multimedialne subory na commons)
	Biograficky portal

Martin Heidegger (* 26. september 1889 , Meßkirch , Hohenzollernska provincia , Prusko ? † 26. maj 1976 , Freiburg im Breisgau , Zapadne Nemecko ) bol nemecky filozof, basnik, ?iak a nasledovnik Edmunda Husserla , zakladate? fundamentalnej ontologie .

Spo?iatku sa chcel sta? katolickym k?azom. ?tudium teologie za?al vo Freiburgu. Tu sa v?ak za?al po ?ase prikla?a? k filozofii a tak zmenil ?tudijny odbor. Stal sa ?iakom Edmunda Husserla, od ktoreho fenomenologie sa odra?al aj vo svojom diele. Po ?tudiach posobil u Husserla ako asistent a nakoniec sa stal jeho univerzitnym nastupcom. Po nastupe nacionalneho socializmu posobil ako rektor a profesor na univerzite vo Freiburgu , napokon v?ak odstupil a utiahol sa do ustrania. Zo za?iatku sympatizoval s nacionalnym socializmom. Neskor svoj postoj sice prehodnotil, ale aj tak tym zostal stigmatizovany a stale je to pova?ovane za kontroverznu stranku jeho ?ivota. Po druhej svetovej vojne nesmel isty ?as predna?a?. Neskor sa k pedagogickej a verejnej praci vratil.

Diela [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jazyk jeho filozofie je osobitny, ba a? excentricky a to vyrazne s?a?uje pristup k jeho dielu. ?asto pracuje s povodom slov, patra po ich povodnych vyznamoch (to sposobilo ?a?kosti najma pri prekladoch). Jeho najvyznamnej?ie dielo je Bytie a ?as (1927). Nim sa stal slavnym a uznavanym. Vracia sa v ?om k otazke bytia ako k zakladnej otazke celej filozofie. Heideggera tu zaujima najma bytie samotneho sucna. K jeho ?al?im dielam patri ?o je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961). Od r. 1975 vychadza suborne vydanie jeho diel, predna?ok, neuverejnenych rukopisov, ktore zah??a 80 zvazkov.

V neskor?om obdobi sa sustre?uje najma na problematiku jazyka, resp. re?i ako prostredia, v ktorom sa nam ?vyjavuje" bytie.

Jadro Heideggerovej prace spo?iva vo vypracovani otazky o byti a o ?ase. U?i, ?e bytie ?loveka sa neda chapa? ako predmet, ako substancia, ale treba skuma? bytie ?loveka a na bytie ?loveka aj poukazova?. Bytie ?loveka Heidegger nazyva pobyt. Heidegger skuma zakladnu ?trukturu ?udskeho pobytu, aby mohol vobec polo?i? zaklady nauky o byti. Tato ?as? jeho u?enia je najznamej?ia. Pod?a Heideggera je zakladnou ?udskou skusenos?ou uzkos?. V uzkosti nejde vlastne o ni? ine ako o ?loveka. Uzkos? je uzkos?ou oh?adom bytia na svete ako takeho ? preto?e mo?nos? bytia v?dy implikuje aj mo?nos? vlastneho (?udskeho) nebytia. V uzkosti sa ?lovek stretava s vlastnou smr?ou.

Ine vyznamne my?lienky venoval vyvoju modernej vedy ( Veda a zamyslenie , ?as obrazu sveta ).

HEIDEGGER, M.: Byti a ?as. 2. vyd. P?el. I. Chvatik - P. Kouba - M. Pet?i?ek - J. N?mec. Praha: OIKOYMENH 2008.
HEIDEGGER, M.: Kant a problem metafyziky . P?el. J. Pechar. Praha: Filosofia 2004.
HEIDEGGER, M.: P?vod um?leckeho dila . P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2016.
HEIDEGGER, M.: Anaximandr?v vyrok. P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2012.
HEIDEGGER, M.: V?da, technika a zamy?leni. P?el. J. Michalek - J. Kru?ikova - I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2009.
HEIDEGGER, M.: V?k obrazu sv?ta . P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2013.
HEIDEGGER, M.: Co znamena myslet? P?el. P. Fischer - I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2014.
HEIDEGGER, M.: Co je metafyzika? P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: Basnicky bydli ?lov?k. P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: Konec filosofie a ukol my?leni . P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: O pravd? a Byti . P?el. J. N?mec. Praha: Mlada fronta 1993.
HEIDEGGER, M.: O humanismu . P?el. P. Kurka. Rychnov nad Kn??nou: Je?ek 2000.
HEIDEGGER, M.: Aristotelova Metafyzika IX, 1-3. P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2002.
HEIDEGGER, M.: Rozvrh fenomenologicke interpretace Aristotela . P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2008.
HEIDEGGER, M.: "U? jenom n?jaky b?h nas m??e zachranit." P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2013.
HEIDEGGER, M.: Fenomenologicka interpretace Kantovy Kritiky ?isteho rozumu . P?el. J. Kune?. Praha: OIKOYMENH 2004.
HEIDEGGER, M.: Rozhovory k osemdesatym narozeninam. P?el. I. Chvatik. Praha: OIKOYMENH 2013.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Martin Heidegger
Commons ponuka multimedialne subory na temu Martin Heidegger

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Informacie v infoboxe su s?asti alebo uplne prebrane z infoboxu ?lanku Martin Heidegger zverejneneho na anglickej Wikipedii.