Hannibalova busta najdena v meste Capua (autenticita je predmetom sporu)
Hannibal Barkas
(*
247 pred Kr.
? † c.
183 pred Kr.
) bol kartaginsky politik a ?tatnik, ktoremu sa dostalo uznanie ako jednemu z najlep?ich vojenskych strategov a velite?ov.
Narodil sa pravdepodobne v Kartagu. Bol synom vojvodcu
Hamilkara Barkasa
a brat
Hasdrubala Barkasa
. Ako deva?ro?ny prisahal pred oltarmi bohov, ?e sa nikdy nestane priate?om Rima. Bol najlep?i medzi jazdcami aj pe?iakmi a ako prvy ?iel do boja a posledny odchadzal po bitke.
Druha punska vojna sa za?ala dobytim mesta Saguntum v Hispanii. Rimania nechceli bojova? na domacej pode a Hannibal to urobil prave naopak. Preniesol vojnu a? k branam Rima. Uskuto?nil vypravu, ktora mu priniesla viac slavy ako v?etky vi?azne bitky. Bol to pochod s takmer 80-tisic pe?iakmi, 12-tisic jazdcami a s 37 bojovymi slonmi, s ktorymi pre?iel z
Pyrenejskeho polostrova
cez
Pyreneje
a
Alpy
a? do severneho Talianska. Za 33 dni stratil 33 000 mu?ov. Ke? chcel prinuti? slony prejs? cez rieku, poranil najdiv?ieho slona a v?etky ostatne ho nasledovali. Rimania zostali prekvapeni, preto?e Alpy pova?ovali za bezpe?nu hranicu svojej ri?e. Koncom roku 218 pred Kr. sa brat konzula Publia Cornelia Scipia Gnaeus sna?il Hannibalovu armadu zastavi? na rieke Ticine. Utrpel pora?ku, ale znovu napadol Hannibala spolu s legiami konzula Tiberia Sempronia Longa na rieke Trebii a opa? bol porazeny. Na to sa Hannibal pustil na pochod zo severu na juh. ?ikovne sa vyhol rimskym vojenskym taborom cez mo?ariste udolie rieky Arny. Po?as ?tvord?oveho pochodu stratil viac vojakov ako v oboch doteraj?ich bitkach s Rimanmi. Sam pri?iel kvoli infekcii o oko, zostal mu len jeden bojovy slon s menom Cyper?an.
Bitka pri Ticine bola prvou bitkou, ktoru zviedli v roku 218 pred Kr. Hannibalovi vojaci a rimske vojsko na pode Italie po?as druhej punskej vojny.
Ke? Hannibal prekro?il rieku Rhonu (lat. Rhodanus) a prekonal Alpy, jeho vojsko vstupilo na podu Italie. Rimsky konzul a vojvodca Publius Cornelius Scipio nestihol zabrani? Hannibalovmu postupu a a? pri rieke Ticine, ktora sa vlieva do rieky Pad, dostihol kartaginske vojsko. Aby sa Rimania dostali k nepriate?ovi na dosah, museli vybudova? cez rie?ku Ticino dreveny most, chraneny obrannou ve?ou. Hannibal medzitym ziskaval do svojho vojska prislu?nikov domorodych kme?ov, ktorym s?uboval udelenie ob?ianskych prav v Kartagu, inym s?uboval peniaze, otrokom slobodu.
K boju do?lo viacmenej nahodou, ke? Hannibal aj Scipio sprevadzani jazdeckymi oddielmi, narazili na seba pri prieskume okolitej krajiny. Scipio postavil dopredu vrha?ov kopiji a gallskych jazdcov, Hannibal v strede umiestnil hispansku jazdu a na kridlach rozmiestnil numidske oddiely. Bitku za?ali vrha?i kopiji, ktori znepokojovali jazdecke jednotky. Potom sa zapojili do boja jazdecke a pe?ie jednotky. Napokon Hannibal vrhol do utoku svoju zalohu numidskych bojovnikov.
Rimania nahle za?ali ustupova?, preto?e ich velite?, konzul P. Cornelius Scipio bol zraneny a obavali sa o jeho osud. Zachranil ho jeho syn, buduci vi?az nad Hannibalom. Spolu s jazdcami, ktori velite?a chranili vlastnymi telami, ustupili z bojiska a stiahli sa do svojho tabora.
Bitka pri Trebii bola druhou zra?kou medzi Hannibalovym vojskom a Rimanmi na pode Italie v ?ase druhej punskej vojny (odohrala sa v roku 218 pred Kr.).
Ke? Hannibal zvi?azil v bitke pri Ticine a Rimania sa zachranili vo svojom tabore, rimsky velite? a konzul Publius Cornelius Scipio v noci prikazal, aby sa v?etci vojaci stiahli po drevenom moste cez rieku Pad na druhy breh a utaborili sa v meste Placentia.
Hannibal sa neskoro dozvedel o rimskom ustupe. Musel h?ada? vhodny brod cez Pad, aby prepravil v?etky svoje oddiely na druhy breh. Udajne zo slonov vytvoril v rieke akusi hradzu, tak?e ostatne jednotky bez problemov prekro?ili rieku. Ine jednotky sa vraj prepravili cez rieku na nafukanych mechoch. O nieko?ko dni pritiahlo aj jeho vojsko k Placentii.
V noci pomocne galske oddiely napadli rimske stra?e, otvorili si brany mesta a prebehli k Hannibalovi. Scipio sa obaval, ?e by mohli napadnu? cele jeho vojsko, preto nadranom odtiahol z Placentie, prekro?il rie?ku Trebiu a usadil sa s vojskom v novom tabore na jej brehu. Kym Hannibal prepravil v?etko svoje vojsko cez Pad a pritiahol k Scipionovmu taboru, zo Sicilie pri?iel na pomoc druhy konzul Tiberius Sempronius, ktoremu u? predtym rimsky senat prikazal plavi? sa pozd?? vychodneho brehu Italie. Scipio vahal s bojom, preto?e sam bol raneny. Nahodou v?ak jeden men?i oddiel prekvapil potulujuci sa oddiel numidskych bojovnikov a rozohnal ich, ?o Scipio pokladal za dobre znamenie.
Medzitym Hannibal pripravil so svojim bratom Magonom pre Rimanov pascu. ?as? numidskych bojovnikov vyprovokovala rimskych vojakov, ktori ich prenasledovali cez rieku na druhy breh. Rimski vojaci sa unavili, boli premo?eni, preto?e a? po prsia sa brodili studenou vodou rieky.
Hannibal v pokoji rozmiestnil svojich vojakov: v strede postavil balearskych prakovnikov a kopijnikov, na kridlach jazdu a uplne na kraji boli rozmiestnene vojenske slony. Rimska jazda, ktora uto?ila stredom, sa ?oskoro dostala do problemov. Jazdcov zra?ali kopije, ktore hadzali Balear?ania, kone sa pla?ili, preto?e citili neznamy pach slonov. Boj pe?ich jednotiek bol spo?iatku vyrovnany, ale postupne ziskavali Puni prevahu.
Po?as boja pr?alo a padal sneh, rimski vojaci boli po celono?nom pochode a prechode cez Trebiu zmrznuti a unaveni. Napriek tomu sa im podarilo spla?i? bojove slony, tak?e Hannibal ich musel presunu? proti gallskym spojencom Rimanov, kde im sposobili ve?ke straty. Rimska jazda sa horko ?a?ko prebila cez stred kartaginskej zostavy a stiahla sa do Placentie, postupne ich nasledovali aj pe?iaci, pri?om mnohi zahynuli vo vodach rieky Trebie.
Hannibal dosiahol u? druhe vi?azstvo nad Rimom v druhej punskej vojne na uzemi Italie.
Bitka pri Trasimenskom jazere bola jednou z vyznamnych bitiek medzi Hannibalom a Rimom po?as druhej punskej vojny.
Trasimenske jazero (tal. Lago di Trasimeno) le?i v strednej Etrurii asi 16 km zapadne od Perugie (anticka Perusia). Na jar roku 217 pred Kr. Hannibal opustil svoj zimny tabor a podarilo sa mu prejs? mo?aristym udolim rieky Arno (lat. Arnus). V ?a?kych podmienkach previedol Hannibal svoje vojsko na suchu zem, ale pritom oslepol na jedno oko. Stratil ve?a vojakov, z bojovych slonov mu zostal len jeden.
Rimske vojsko, rozmiestnene v Ariminiu (dn. Rimini) a v Arretiu (dn. Arrezzo) mu nedokazalo v prechode zabrani?. Naopak, ke? pod velenim konzula Gaia Flaminia postupovalo pozd?? severneho brehu Trasimenskeho jazera, Hannibal obsadil okolite kopce Cortonskeho pohoria, ktore sa takmer pribli?ilo k brehom jazera. ?as? vojska umiestnil na brehu jazera, ?as? jazdy tajne ukryl, tak?e mohla zauto?i? od chrbta na Rimanov alebo zo svahov okolitych v??kov.
Rimania sa chystali rozvinu? svoje ?iky, ke? na nich Hannibalovi vojaci zauto?ili. Rimske vojsko malo nevyhodu aj v tom, ?e rano sa z Trasimenskeho jazera zdvihla hmla, tak?e Hannibalovym utokom bolo uplne prekvapene a dezorientovane.
Napriek tomu sa Rimania udatne branili viac ako tri hodiny. Potom v boji zahynul konzul Gaius Flaminius a zvy?ok rimskeho vojska sa dal na ustup, dokonca na utek. Niektori vojaci sa sna?ili zachrani? vo vodach jazera, ale pod vahou ?a?kej vyzbroje sa utopili.
Asi 6000 vojakov sa zachranilo, ale potom sa vzdalo punskemu vodcovi Maharbalovi, ktory ich uvrhol do put.
V boji padlo 15 000 Rimanov, 15 000 ich padlo do zajatia. Asi 10 000 ?al?ich vojakov sa jednotlivo alebo v malych skupinkach dostalo z obk?u?enia a postupne sa vratili do Rima. Kartaginci stratili asi 25 000 mu?ov, ?al?i zahynuli v dosledku ?a?kych ran.
Po vi?azstve pri Trasimenskom jazere zamieril Hannibal na juhovychod Italie do Umbrie, kde porazil asi 4000 jazdcov, ktorym velil propretor Gaius Centenius. V Rime prepukala panika, preto senat nariadil, aby bol menovany diktator Quintus Fabius Maximus a velite? jazdy (lat. magister equitum) Marcus Minucius Rufus.
Schy?ovalo sa k naj?a??ej bitke v druhej punskej vojne, k bitke pri Kannach