Hamadan (per. ?????)
hist. Ekbatana
mesto
Hamadan z hory Alvand
?tat	Iran
Provincia	Hamadan
?ahrestan	Hamadan
Nadmorska vy?ka	1 877  m n. m.
Suradnice	34°48′S 48°31′V  /  34,800°S 48,517°V  / 34.800; 48.517
Obyvate?stvo	554 000  ( 2016 )
Vznik	starovek
?asove pasmo	UTC +3:30
- letny ?as	UTC +4:30
Poloha mesta na mape Iranu
Wikimedia Commons: Hamadan
Webova stranka: http://www.hamedan.ir/
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Hamadan ^[1] (?al?ie nazvy pozri ni??ie) je sidlo v zapadnom Irane . Mesto je administrativnym strediskom rovnomennej provincie, obchodnym a kulturnym strediskom v zapadnej ?asti ?tatu. Nachadza sa v pohori Zagros v blizkosti hory Alvand (aj Elvand), pribli?ne 375 km od hlavneho mesta Teheranu , V roku 2016 v ?om ?ilo okolo 554 000 obyvate?ov. ^{[1] [2]}

V meste sidli textilny, drevarsky, ko?iarsky, kovoobrabaci, keramicky a tabakovy priemysel, ide o jedno z najva??ich remeselnych centier v krajine. V iranskom obchode s kobercami su koberce Hamadan na druhom mieste za kobercami Kerman . Hamadan je tie? vyznamnym cestnym uzlom, sidli v ?om medzinarodne letisko . V meste ?ije po?etna turecky hovoriaca men?ina. V lete sa mesto te?i dobremu podnebiu a slu?i ako letovisko, zimy su dlhe a krute. Vodu pre mesto poskytuje priehrada Ekbatan (predtym ?ahnaz). ^{[1] [2]}

Nazvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• v staroveku :
  • mo?no Bit Daiukki (Asyr?ania) ^[2]
  • Hangmatana ^{[3] [2]} , Hagmatana ^[4] alebo Hagmatana ^{[5] [6]} [mo?no zo staro-perzskeho ha ^m gmata / elamskeho ag-ma-da-na alebo akkadskeho a-ga-ma-ta-nu ^[7]  – tradi?ne prekladane ako ?miesto zhroma?denia“, ina hypoteza uva?uje o povode z elamskeho hal-mata-na  – v preklade mo?no zem Medov ^[8] ] (tak Medi)
  • Agbatana/Agbatana (tak Medi) ^{[2] [7]}
  • Ekbatana ^[1] ( starogr. Εκβ?τανα ) ^[3] , Ekbatan ^[7] alebo Egbatana ^[9] ( starogr. Εγβ?τανα ) ^[10] ?i Akbatana ( starogr. ?γβ?τανα ) ^{[3] [10]} ; niekedy aj Epifaneia ^[11] ?i Epifania (tak pre Greci)
  • lat. Ectabanis Partiorum ^[7]
  • Ahmatan alebo Hamatan (armenskych zdrojoch) ^{[8] [7]}
  • Achmeta ^[8] , Achmeta ^[6] , Achmetha ^[7] alebo Achmata ?i Achmatha ^[12] (?????????) ^[13] v biblickej knihe Ezdra? (v slovenskom preklade sa pou?iva nazov Ekbatana v katolickom a ekumenickom preklade, v Roha?kovom preklade sa pou?iva nazov Achmeta ^[14] )
  • Ahmadan ^[7]
  • pozn. Naj?astej?ie sa v literature pre starovek vyskytuje nazov Ekbatana
• dnes:
  • po perzsky  : ?????
  • v sloven?ine Hamadan ^[1]
  • v perzskej vyslovnosti aj Hamedan ^{[15] [16]}

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hamadan ma viac ako dvetisicro?nu historiu. Zalo?eny bol u? asi okolo roku 1100 pred Kristom Asyr?anmi , po?as vlady ich kra?a Tiglatpilesara I. S istotou je v?ak dolo?eny a? neskor. Pod?a greckeho historika Herodota bol Hamadan zalo?eny medskym kra?om Deiokom ^{[8] [5]} pribli?ne v rokoch 700 a? 559 pred Kristom. Mesto Medom slu?ilo ako hlavne mesto. Po dobyti ich ri?e Per?anmi v roku 550 pred Kristom ( Kyros II. ) ^[7] sa stalo jednym z letnych sidelnych miest achajmenovskej ri?e . V roku 330 pred Kristom Hamadan dobyl Alexander Ve?ky . Po jeho smrti sa stalo su?as?ou ri?e Seleukovcov ^[7] a neskor Partskej ri?e Arsakovcov . Staroveke obdobie dejin mesta dokladaju bohate nalezy. V roku 224 po Kristovi sa stalo su?as?ou sasanovskej Perzie. ^[1]

Mesto sa spomina aj v Biblii ( Ezdra? 6: 1-3) a spajaju sa s nim staroveke ?idovske dejiny. ?idovska komunita v meste mala vzniknu? za vlady asyrskeho kra?a ?almanesera I. ^[8] Pod?a tradicie sa ma v meste nachadza? hrob biblickej Ester . V skuto?nosti ide zrejme o hrobku man?elky sasanovskeho kra?a Jazdkarta I. s menom ?u?andukt, matky Bahrama V. Pomahala v meste zalo?i? ?idovsku koloniu a sama vyznavala judaizmus . Jej hrob a udajny hrob Mardochea , stryka Ester, su vyznamne ?idovske putnicke miesta. ^[2]

Myticka pred-islamska historia mesta sa spomina vo viacerych arabskych zdrojoch. Pod?a Firdausiho mesto zalo?il myticky kra? D?am?id . ^[17] Po bitke pri Nahavande v roku 642 uzavrelo mesto s Arabmi mier, av?ak ten bol ?oskoro poru?eny. Okolo rokov 644/645 sa mesta zmocnili Arabi na ?ele D?arirom ibn Abd Allah al-Bad?alilom. ^[8]

Arabi z mesta urobili miestne provin?ne centrum. Pod arabskou nadvladou mesto prosperovalo a bolo domovom viacerych ve?kych myslite?ov a umelcov islamskeho sveta. Na za?iatku 10. storo?ia v ?om basnik Abu Tammam zlo?il svoj ?amasah . Znamy spisovate? al-Hamadani sa v meste narodil o generaciu neskor. Arabi mesto prestavali. V 10. storo?i malo is? o ve?ke opevnene sidlo so ?tyrmi branami a tromi bazarmi s rozsiahlym predmestim. Jeho vyznam bol v?ak skor ekonomicky ne? kulturny. V meste prekvitalo zlatnictvo a obchod s latkami, ekonomike dopomahala aj jeho poloha na Hodvabnej ceste . Rozvrat kalifatu Abbasovcov znamenal pre mesto prichod ?a?kych ?asov, po?as ktorych ?asto striedalo vlastnikov. V roku 931 mesto dobyli Zijarovci , pri?om zmasakrovali zna?nu ?as? obyvate?stva. V roku 956 Hamadan postihlo zemetrasenie a v roku 962 nabo?enske nepokoje. O par rokov neskor mesto ziskal Imaduddaula z rodu ?iitskych Bujovcov . V tomto obdobi sa v meste narodil perzsky basnik Baba ?ahir , ktoreho mauzoleum sa v meste dodnes nachadza. Za?iatkom 11. storo?ia sa stalo vlastnictvom Kakujovcov , no u? v roku 1030 ho ziskal Mahmud z Ghazny . ^[8] V roku 1037 v Hamadane zomrel lekar a filozof Avicenna . ^[2] V roku 1100 sa stalo su?as?ou Seld?uckej ri?e , ktorej hlavnym mestom sa Hamadan stalo na nasledovnych 50 rokov. Do tohto obdobia sa datuje vystavba viacerych historickych pamiatok. ^{[2] [8]}

V rokoch 1221 a 1224 Hamadan dvakrat napadli a dobyli Mongoli . Podobne ako mnoho ?al?ich perzskych miest aj Hamadan bol vypaleny, av?ak na jeho ruinach vyrastlo nove mesto a u? za vlady Ilchanovcov ziskalo spa? za?lu slavu. V roku 1282 v meste zomrel chan Abaka . Po rozpade chanatu mesto ziskali D?alajirovci . V roku 1386 Hamadan dobyl a vyplienil dobyvate? Timur . Vyznam mesta nasledne upadol. V 15. storo?i v meste vladol turkicky kme?ovy zvaz Ak Kojunlu , a? kym ho v roku 1503 neziskali Safijovci . Nasledne sa ?asto menili jeho vladcovia pre konflikty medzi iranskymi vladnucimi rodmi a Osmanmi . ?iasto?ne bolo mesto obnovene v 17. storo?i. Osmansku moc v meste definitivne zlomil Nadir ?ah , zakladate? dynastie Af?arovcov . V roku 1789 ho dobyl Agha Muhammad Chan , zakladate? dynastie Kad?arovcov . Pri tejto udalosti do?lo k zni?eniu citadely al-Musalla nad mestom. V modernej dobe jeho strategicka poloha sposobila ekonomicke o?ivenie. V roku 1820 malo ma? mesto pribli?ne 40 000 obyvate?ov. Za?iatkom 70. rokov 19. storo?ia mesto postihol dvojro?ny kruty hladomor a po?et obyvate?ov mesta klesol na 15 000. Na za?iatku 20. storo?ia sa stal Hamadan centrom kon?titu?nych snah. ^[8] V roku 1913 francuzska expedicia uskuto?nila men?i archeologicky vyskum Ekbatany. ^[5] Prva svetova vojna mestu opa? priniesla hladomor a vyrazny ekonomicky rast mesto za?ilo a? v 30. rokoch 20. storo?ia. ^[8] ?al?ie vyskumy Ekbatany sa uskuto?nili v 70. rokoch pod patronatom Britov. ^[7] Mesto bolo po?kodene po?as iransko-irackej vojny v rokoch 1980 – 1988. ^[2]

Pamiatky v meste [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi stavebne pamiatky v meste patri kolosalna socha leva , ktoru nechal v 4. storo?i pred Kristom postavi? Alexander III. Ve?ky ako pamatnik svojmu zosnulemu priate?ovi Hefaistionovi . Z 11. storo?ia pochadzaju mauzoleum islamskeho u?enca Avicennu a hrobka perzskeho mystickeho basnika Babu Tahira Urjana . Z 13. storo?ia pochadza mauzoleum biblickej Ester , man?elky perzskeho kra?a Xerxa I. ^[1]

Osobnosti mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Abu Tammam (* 804/806 – † 29. august 846) ^[18] , arabsky basnik posobiaci v meste ^[2]
• Avicenna (* asi 980 – † 18. jun 1037), perzsky filozof a lekar, ?il a zomrel v Hamadane ^[2]
• Baba Tahir Urjan (* asi 1000 – † asi 1056), perzsky mysticky basnik, narodil sa a zomrel v meste ^{[2] [19]}
• Ajn al-Kuzat Hamadani (* 1098 – † 1131), perzsky mystik a filozof, narodil sa v meste ^[20]
• Ra?id ad-Din Hamadani (* 1247 – † 1318), perzsky historik, lekar a politik ?idovskeho povodu, narodil sa v meste ^[21]
• al-Hamadani (* 22. oktober 1314 – † 18. januar 1385), perzsky teolog a dervi?, narodil sa v meste ^[22] (meno nieslo viacero osob)
• Fazlollah Zahedi (* 1897 – † 2. september 1963), iransky vojensky velite? a politik, premier Iranu v rokoch 1953 – 1955 ^[23]
• Ehsan Jar?ater (* 3. april 1920 – † 1. september 2018), iransky lingvista, historik a iranistik , zakladate? Encyclopaedia Iranica ^[24]
• Samuel Rahbar (* 12. maj 1929 – † 10. november 2012), iransky vedec, objavite? glykovaneho hemoglobinu , narodil sa v meste ^[25]
• Abu al-Hasan Bani Sadr (* 22. marec 1933), prvy prezident Iranu, narodil sa v meste ^[26]
• ?irin Ebadi (* 21. jun 1947), iranska pravni?ka a spisovate?ka, dr?ite?ka Nobelovej ceny za mier , narodila sa v meste ^[27]
• Wojtek (1942 – 1963), ?len po?skej armady generala Władysława Andersa po?as druhej svetovej vojny ^[28]

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 
  Grecka socha leva, pamatnik Alexandra Ve?keho Hefaistionovi
• 
  Obchody v Hamadane
• 
  Mauzoleum Babu Tahera
• 
  Mauzoleum Ester a Mordechaja
• 
  Avicenovo mauzoleum
• 
  Avicenovo mauzoleum
• 
  Mauzoleum Gonbade Alavijjan
• 
  Mauzoleum Gonbade Alavijjan
• 
  Gand? Name , staroveka epigraficka pamiatka na skalnej stene hory Alvand 5 km juhozapadne od Hamadanu
• 
  Jasky?a Ali Sadr
• 
  Namestie ajatollaha Chomejniho
• 
  Ve?a Burd?e Kurban slu?i ako mauzoleum
• 
  Turisticky komplex v Hamadane
• 
  D?ami masd?id (Piatkova me?ita) v Hamadane
• 
  Gol?ansky karavanseraj
• 
  Vysoka ?kola imama Chomejniho
• 
  Kostol svatych ?tefana a Gregora Osvietite?a
• 
  Muzeum vojny v Hamadane

No?na panorama mesta

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Hamadan

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Dejiny Hamadanu na Encyclopaedia Iranica (po anglicky)