Hainburg an der Donau

	Hainburg an der Donau
	mesto
	Erb
	Erb
?tat	Rakusko
Spolkova krajina	Dolne Rakusko
Okres	Bruck an der Leitha
Nadmorska vy?ka	161 m n. m.
Suradnice	48°08′52″S 16°56′31″V / 48,147777777778°S 16,941944444444°V
Rozloha	24,98 km² (2 498 ha )
Obyvate?stvo	6 837 ( 1. januar 2020 )
Hustota	273,7 obyv./ km²
?asove pasmo	SE? ( UTC +1)
- letny ?as	SEL? ( UTC +2)
PS?	2410
?UJ	3 07 10
	Poloha mesta v Rakusku
	Poloha obce Hainburg an der Donau v okrese Bruck an der Leitha (klikacia mapa) Poloha mesta v ramci okresu Bruck an der Leitha
	Wikimedia Commons: Hainburg an der Donau
	Webova stranka: www.hainburg.at
	OpenStreetMap: mapa
	Geograficky portal

Suradnice : 48°08′52″S 16°56′31″V / 48,147777777778°S 16,941944444444°V

Hainburg an der Donau je mesto v Rakusku v okrese Bruck an der Leitha v spolkovej krajine Dolne Rakusko . Je to najvychodnej?ie rakuske mesto s malebnymi uli?kami, mohutnymi stredovekymi branami a mestskymi hradbami .

Prva pisomna zmienka o meste sa nachadza u? v najstar?ej nemecky pisanej literarnej pamiatke z konca 12. storo?ia Niebelungenlied . Nad mestom sa vypina hrad , ktory za?ali budova? v 11. storo?i na prikaz cisara Henricha III . Symbolom mesta je najva??ia europska mestska brana zo stredoveku z 13. storo?ia . Ka?doro?ne v juni sa v meste konaju stredoveke historicke trhy a na hrade po?as leta Hradne hry Hainburg.

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto sa nachadza v spadovej oblasti hlavneho mesta Slovenska , Bratislavy , tie? le?i pri rieke Dunaj , pri?om centrum mesta je od Bratislavskeho hradu vzdu?nou ?iarou vzdialene asi 12 km zapadnym smerom, od Devinskeho hradu len 4 km juhozapadne.

45,87 % rozlohy mesta je zalesnenych, 54,13 % je vyu?ivanych na po?nohospodarske u?ely.

Vyvoj po?tu obyvate?ov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1050 na uzemi Hainburgu vznikol hrad . V 13. storo?i malo mesto dve brany , 15 ve?i a 2,5 km dlhy mur. V roku 1108 sa novym majite?om hradu stala dynastia Babenbergovcov . Od roku 1629 hrad patri mestu. V roku 1683 bolo mesto vyplienene Turkami , ktori obliehali Viede? . Zahynulo pritom 8 000 obyvate?ov. Svoje ?kolske roky 1738 - 1740 tu stravil vyznamny hudobny skladate? Joseph Haydn . Po skon?eni 1. svetovej vojny ziskal Hainburg privlastok najvychodnej?ieho mesta Rakuska . Dnes je mesto su?as?ou Narodneho parku Donau-Auen .

Pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mestske hradby a mur su stavebna pamiatka europskeho rozmeru (siahajuca do 1. polovice 13. storo?ia ); s mnohymi ve?ami a branami je najkompletnej?ou a najmonumentalnej?ou zachovanou mestskou hradbou tejto doby v strednej Europe. Mestsky mur je vysoky miestami a? 12 m a 2,2 m hruby, len v severozapadnej ?asti vo va??om rozsahu zburany, resp. prestavany, inak vo ve?kom rozsahu zachovaly.

Mestske brany
- Viedenska brana je najvyznamnej?ia rakuska mestska brana z 13. storo?ia ( 1230 - 1240 ). V oblasti brany su dve postavy rytierov . Na severozapadnej strane je kvadrovy vystupok s rozpravkovou bytos?ou. V hornom podla?i je regionalne muzeum , muzeum tabaku, predhistoricka zbierka a muzeum karpatskych Nemcov.
- Uhorska brana je mestska brana z 13. storo?ia . Na strane mesta, na fasade ve?e je kvadrovy vystupok s rozpravkovou postavou.
- Rybarska brana (Fischertor) je 4-poschodova branova ve?a z 2. polovice 13. storo?ia, stavebne zmeny v 15. a 16. storo?i .
Zrucanina hradu Hainburg je dominantna a z?aleka vidite?na, poloha a teren optimalne vyu?ita na komplex s preva?nou ?as?ou stredovekych stavebnin, ktore boli pravdepodobne v roku 1050 z Bad Deutsch-Altenburgu prelo?ene na vrch Schloßberg. V roku 1200 prvy vyznamny pobyt vojvodu Leopolda VI., v roku 1226 rezidencia vojvodkyne Theodory. V roku 1243 pobyt vojvodu Friedricha II., od roku 1248 sidlo Fridrichovej sestry Margarety . V roku 1252 sa tu konala jej svadba s P?emyslom Otakarom II. (hradna kaplnka sv. Pankraca).
Sakralne objekty: :
- Farsky kostol sv. Filipa a Jakuba ( 1236 , povodne kaplnka sv. Jakuba a Katariny, okolo roku 1400 zva??ena, prestavana okolo roku 1700 pod vedenim Matthiasa Gerla)
- Kaplnka sv. Ulricha (povodne kaplnka pri nemocnici, pochadza z roku 1383 ) pri Ulrichsheime
- Cintorinska kaplnka sv. Rochusa a Sebastiana (povodne morova kaplnka, z roku 1679 )
- Evanjelicky kostol Martina Luthera z roku 2011 od architektov COOP Himmelb(l)au ^[1]
- Romansky karner z 13. storo?ia
Na namesti je St?p svatej Marie (jeden z najkraj?ich rokokovych st?pov v Dolnom Rakusku, vytvoreny v roku 1749 Martinom Vogerlom), Haydnova stud?a a socha svateho Jana Nepomuckeho
Po?etne stare me?tiacke domy, st?py a male pamatniky
Ruina hradu Rothelstein (1170/80), asi 2 km vychodne od mesta na dominantnej vy?nievajucej vapencovej skale nad Dunajom.

Ekonomika a infra?truktura [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 2001 bolo v meste 242 obchodov, pri?om 29 malo po?nohospodarsky alebo lesnicky vyznam. Celkovo mesto zamestnava 2 512 osob. Nezamestnanych bolo 70 ?udi. Najvyznamnej?im zamestnavate?om bol v minulosti tabakovy priemysel.

Verejnu dopravu do obce zabezpe?uju linky integrovaneho dopravneho systemu VOR , pri?om nosnou linkou je tu vlakova linka S7 (Wien ? Wolfsthal).