Hlinkova slovenska ?udova strana ? Strana slovenskej narodnej jednoty

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
(Presmerovane z HS?S )
Hlinkova slovenska ?udova strana ? Strana slovenskej narodnej jednoty
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty
Zakladne informacie
Skratka HS?S?SSNJ
Zalo?enie 5. december 1905 (de facto, kridlo v SNS)
29. jul 1913 (de iure)
Rozpustenie maj 1945
Predseda Andrej Hlinka
Jozef Tiso
Najviac poslancov 23
Volebny vysledok 34,31 % (1925)
Ideologie Slovensky nacionalizmus
Autonomizmus
Korporativizmus
Klerofa?izmus
Nacizmus (men?ina)
Politicke spektrum Krajna pravica
Po?et ?lenov 36 000 (1936)
?al?ie informacie
Mlade?nicka organizacia Hlinkova mlade?
Polovojenska organizacia Hlinkova garda
Noviny Slovenske ?udove noviny
Slovenska pravda
Slovak
Gardista
Farby biela , modra , ?ervena
Vlajka strany
Vlajka Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty

Hlinkova slovenska ?udova strana ? Strana slovenskej narodnej jednoty (skratka HS?S-SSNJ ; do roku 1925: Slovenska ?udova strana , skratka S?S , do roku 1938 Hlinkova slovenska ?udova strana , skratka HS?S ) bola slovenska totalitna a krajne pravicova strana so silnou rimskokatolickou a nacionalistickou orientaciou, ktora posobila na uzemi Slovenska od roku 1906 do jej rozpustenia v roku 1945. Jej ?lenovia a privr?enci sa ozna?ovali ako ?udaci . [1] [2]

Nazvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • 1906 ? 1925: Slovenska ?udova strana
  • 1925 ? 1938: Hlinkova slovenska ?udova strana (HS?S)
  • 1938 ? 1945: Hlinkova slovenska ?udova strana ? Strana slovenskej narodnej jednoty (HS?S-SSNJ)

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rakusko-Uhorsko (1905 ? 1918) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zaklady HS?S boli polo?ene u? pred 1. svetovou vojnou , koncom 19. storo?ia. Slovenski katolicki politici sa spo?iatku za?ali zdru?ova? v ramci Katolickej ?udovej strany (K?S), ktora vznikla v roku 1894. I?lo v?ak o stranu etnicky dominantne ma?arsku. Rozbu?kou na osamostatnenie S?S od K?S sa stala kauza so zvolenym poslancom Uhorskeho snemu Franti?kom Sky?akom , ktoreho vedenie K?S ?iadalo o preru?enie vazieb na slovenskych narodovcov. Ten to v?ak odmietol a 5. decembra 1905 vydal v Katolickych novinach svoj prispevok, kde sa vyhranil proti ma?arskej K?S a vyjadril potrebu zalo?enia novej strany, ktora sa nespreneveri Slovakom. [3] Preto sa u? tento de? poklada za fakticke zalo?enie S?S. Okolo Sky?aka sa vytvorila skupina ?al?ich narodovcov ako Ferdinand Juriga , Andrej Hlinka , Franti?ek Jehli?ka , Julius Markovi? , Augustin Rath ?i Milan Hod?a . Strana sa naviazala na jedinu vtedy existujucu slovensku stranu v Uhorsku, SNS . V suvislosti s vo?bami do Uhorskeho snemu v roku 1906 pripravila S?S svoj prvy program, zverejneny v Katolickych novinach. [4] De facto v obdobi rokov 1906-1913 fungovala ako katolicke kridlo SNS. Vo vo?bach v aprili 1906 ziskalo mandat poslanca 6 kandidatov S?S (oproti 1 z SNS) ? Sky?ak, Martin Kollar , Jehli?ka, Pavol Blaho , Juriga a Hod?a. Pri ?al?ich vo?bach v roku 1910 sa za?ali zvyraz?ova? nazorove rozdiely v ramci SNS medzi vedenim strany a katolickym kridlom. SNS sa stavala pragmatickej?ie k dohodam s vladou Khuena-Hedervaryho , S?S trvalo na ?istych zasadach opozi?nej politiky. [5] Mandat obhajili Blaho, Juriga a Sky?ak. V priebehu roku 1912 sa predstavitelia S?S dohodli na opatovnej proklamacii samostatnej strany ako v decembri 1905. [6] Pripravy trvali od decembra 1912 do jula 1913. Nakoniec bola S?S ustanovena ako samostatna politicka strana na porade v ?iline 29. jula 1913. [7] Predsedom sa stal Hlinka, podpredsedom Sky?ak a tajomnikom Juriga. Ako organ strany boli vyhlasene Slovenske ?udove noviny . Strana sa ideologicky definovala ako konzervativna strana usilujuca sa rie?i? spolo?enske problemy v duchu pape?skych encyklik a katolickeho socialneho u?enia. [7] Po vypuknuti prvej svetovej vojny pre?la strana do ne?innosti, vychadzali len jej noviny.

1. ?eskoslovenska republika (1918 ? 1938) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vedenie strany v rokoch 1933 - 1936.
Predsednictvo strany v roku 1934.

Po?as prvej ?eskoslovenskej republiky bola strana na celo?tatnej urovni pre svoju politiku s vynimkou rokoch 1927-1929, kedy bola su?as?ou tzv. panskej koalicie, vylu?ne opozi?nou stranou. [8] Po vzniku ?SR sa ako S?S prvykrat zu?astnila volieb v roku 1920 vo volebnej koalicii s ?eskoslovenskou stranou ?udovou . Od za?iatku 20. rokov bola na ?ele slovenskeho autonomistickeho hnutia . Jej predsedom bol do roku 1938 Andrej Hlinka . Od roku 1923 a? do konca demokratickych volieb v ?SR v roku 1938 bola najsilnej?ou politickou stranou na Slovensku. Roku 1920 mala 11 953 ?lenov. Strana vydala prve vyhlasenie 25. januara 1922 , v roku 1927 vstupila do ?esko-slovenskej vlady. Po?as Panskej koalicie mala HS?S v tretej vlade Antonina ?vehlu dve kresla ? Jozef Tiso bol ministrom verejneho zdravotnictva a telesnej vychovy a Marko Ga?ik ministrom unifikacii. Vo februari 1929 vznikla nova vlada Franti?ka Udr?ala s toto?nymi stranami. Tiso a Ga?ik si zachovali svoje rezorty, Ga?ika vo februari 1929 nahradil ?udovit Labaj . Koniec koali?neho posobenia ?udakov pri?iel v suvislosti s tzv. Tukovou aferou . [9] Popredny politik HS?S Vojtech Tuka napisal ?lanok Vacuum iuris , v ktorom spochybnil ustavnos? trvania ?eskoslovenskej moci na uzemi Slovenska, za ?o bol odsudeny. HS?S na protest proti Tukovmu odsudeniu 8. oktobra 1929 opustila vladu. [9] 8. maja 1930 podala ?al?i navrh na uzakonenie autonomie Slovenska.

Od polovice 30. rokov spolupracovala so Slovenskou narodnou stranou, s ukrajinskymi a po?skymi nacionalistami , neskor aj s ma?arskymi a nemeckymi separatistami . Postupne bola ovplyv?ovana najma talianskym a rakuskym fa?izmom , od konca 30. rokov sa presadzovalo kridlo ovplyvnene nemeckym narodnym socializmom. Od roku 1935 sa novy predseda vlady, prvy Slovak v urade, Milan Hod?a , poku?al vyrie?i? slovensku otazku tym, ?e prizve HS?S do vlady. [10] Bene?ove a Hod?ove rokovania s Tisom o "decentralizacii", ?o mal by? alternativny nazov pre de facto autonomiu, boli spo?iatku uspe?ne. Pro-?echoslovakisticka politika HS?S sa mala potvrdi? na o?akavanom zjazde strany v Pie??anoch v septembri 1936 . [10] Tu v?ak strana navzdory o?akavaniam prijala za vlastne totalitne usporiadanie spolo?nosti a vyhlasila heslo: jeden narod, jedna strana, jeden vodca. [11] Strana sa na svojom VII. zjazde v Pie??anoch 19.-20. septembra 1936 zaviazala k opozi?nej politike smerujucej vylu?ne ku ziskaniu autonomie Slovenska. Za predsedu bol bez mo?no postavi? protikandidata potvrdeny Andrej Hlinka, podpredsedom zostal Jozef Tiso, no radikalnemu kridlu okolo Sidora a Macha sa podarilo presved?i? Hlinku, aby pre?ital ich verziu zaverov zo zjazdu, nezodpovedajucu zmierlivym zaverom pripravenym predsednictvom. [10] Hlinka v prejave uto?il na ostatne strany posobiace v ?SR, nazval ich "?eskymi a ma?arskymi" a vyzval Slovakov, aby HS?S uznali ako jedinu stranu Slovakov. [10] V tej dobe mala strana 36 000 ?lenov. 27. februara 1938 rokoval Hlinka s K. H. Frankom zo Sudetonemeckej strany (SdP) o spolupraci; SdP nasledne poskytla hlinkovcom finan?nu podporu vo vy?ke pa? milionov korun. [12] Po Hlinkovej smrti v auguste 1938 sa vedenia strany ujal Jozef Tiso . Strana bola vedena na katolickom zaklade a zah??ala nieko?ko frakcii, ktore sa zhodovali na po?iadavke autonomie a fundamentalistickej katolickej viere. Radikalne kridlo viedol Karol Sidor , ktory v marci 1939 odmietol vyhlasi? "nemecku" nezavislos?. Patrili sem tie? Alexander Mach , Ferdinand ?ur?ansky a Anton Va?ek . Medzi lidrov umierneneho kridla patril Jozef Tiso, pro-pra?sky smer reprezentovali najma generalny tajomnik Martin Sokol a nitriansky kanonik Jozef Buday .

2. ?eskoslovenska republika (1938 ? 1939) a Slovenska republika (1938 ? 1945) [ upravi? | upravi? zdroj ]

19. septembra 1938 zverejnila HS?S rezoluciu, v ktorej ?iadala samospravne postavenie Slovenska pod?a Pittsburskej dohody . Vyznamnym medznikom v presadzovani tohto programu a pakou pre stranu sa stalo prijatie Mnichovskej dohody . ?tyri dni po prijati dohody dali ?udaci ustrednej vlade ultimatum 24 hodin na vyhlasenie autonomie Slovenska. [13] V ten de?, 4. oktobra 1938, sa v ?iline za?ali zhroma??ova? predstavitelia HS?S. 5. oktobra, za?al v ?iline zasada? aj vykonny vybor strany spolu so zastupcami ?al?ich slovenskych politickych stran. Pritomni zastupcovia politickych stran uzavreli 6. oktobra 1938 v Katolickom dome ?ilinsku dohodu , ktora vyhlasila autonomnu slovensku vladu, do ktorej ruk bola odovzdana zakonodarna aj vykonna moc nad Slovenskom, ?im sa tento dokument stal de facto vyhlasenim autonomie Slovenska. [13] V novembri 1938 sa nasledne s HS?S (podobne ako vtedy v ?esku) zlu?ila preva?na va??ina slovenskych stran a vznikla tak jedina oficialna politicka strana ? nosite?ka politickeho systemu (zosobnene pridanim nazvu Strana slovenskej narodnej jednoty do povodneho nazvu strany). Bola predstavite?kou re?imu vojnovej Slovenskej republiky . Ta sa opierala najma o katolicky klerus, ktory mal v tej dobe zna?nu vahu v spolo?nosti, taktie? o narodnu inteligenciu, a vrstvy drobnych podnikate?ov, ro?nikov a ostatnych pracujucich.

?oskoro zakazala ?innos? v?etkych nepohodlnych spolkov a organizacii. Jej odporcov nechala uvazni? alebo odvies? do pracovnych alebo koncentra?nych taborov .

Hospodarske pomery na Slovensku ?iasto?ne stabilizovala, aj v?aka tomu, ?e Slovensko sa stalo vyrobnou zaklad?ou pre nacisticke Nemecko a jeho spojencov. Po prechode SNP do hor spolupracovala HS?S s nacistickymi okupa?nymi silami pri prenasledovani a likvidacii povstalcov, partizanov a ich sympatizantov. Jozef Tiso v Banskej Bystrici verejne vyznamenal nacistickych vojakov podie?ajucich sa na likvidacii povstania.

Pre spolupracu HS?S s nacistickym Nemeckom a zrejme nepriate?stvo k povstalcom bola tzv. Slovenskou narodnou radou z 1. septembra 1944 na povstaleckom uzemi zakazana. Po vojne, v roku 1945 , bola zakazana a va??ina jej veducich predstavite?ov odsudenych, predseda a podpredseda na trest smrti. Mnohi jej ?lenovia pokra?ovali v rokoch 1946 ? 1948 v politickej ?innosti v Demokratickej strane . ?as? jej ?lenov emigrovala na Zapad.

Tla?ovym organom strany boli Slovenske ?udove noviny (1910 ? 1930) a Slovak (1919 ? 1945). ?al?im vydavanym periodikom s vazbou na HS?S bol ty?dennik Tatransky Slovak .

Poslanci zvoleni za S?S vo vo?bach v roku 1920 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poslanecka snemov?a: Arnold Bobok (po jeho smrti Jozef Sivak ), Jozef Buday , Marek Ga?ik , Ignac Greba? Orlov , Anton Hancko , Andrej Hlinka , Ferdinand Juriga , Karol Kme?ko (po jeho vymenovani za biskupa Robert Kubi? ), ?udovit Labaj , ?tefan Ondre?o , Florian Tomanek , Michal Tomik a Jozef Vrabec (neskor zo strany i klubu vystupil) [14]

Senat : Juraj ?ur?ansky , Julius Klimko , Jan Kovalik , Jan Mudro? , Franti?ek Richard Osvald (po jeho odstupeni Jozef Barinka ) a Theodor Wallo [15]

Vedenie strany [16] [ upravi? | upravi? zdroj ]

Veduci predstavitelia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Politici Hlinkovej slovenskej ?udovej strany [ upravi? | upravi? zdroj ]

?lanky o politikoch Hlinkovej slovenskej ?udovej strany su uvedene v kategorii Politici HS?S .

Kandidatka HS?S pre vo?by do Narodneho zhroma?denia v roku 1920

Kandidatka HS?S pre vo?by do Narodneho zhroma?denia v roku 1925

Kandidatka HS?S pre vo?by do Krajinskeho zastupite?stva v roku 1928

Kandidatka HS?S pre vo?by do Narodneho zhroma?denia v roku 1929

Kandidatka HS?S pre vo?by do Narodneho zhroma?denia v roku 1935

Kandidatka HS?S pre vo?by do Krajinskeho zastupite?stva v roku 1935

Volebne vysledky na Slovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vo?by Po?et hlasov Po?et hlasov % Po?et mandatov Umiestnenie Poznamka
Parlamentne vo?by 1920 235 389 17,55 %
12 / 56

6 / 28
3. miesto koalicia s ?eskoslovenskou stranou lidovou , zisk 12 z 57 slovenskych poslancov a 6 z 28 senatorov [17] [18]
Obecne vo?by 1923 341 000 ? ? 2. miesto oficialne vysledky neboli zverejnene
?upne vo?by 1923 401 tisic 30,03%
67 / 193
1. miesto zisk 67 z 193 ?upnych mandatov [19] [20]
Parlamentne vo?by 1925 474 017 34,31 %
23 / 57

12 / 28
1. miesto kandidatura samostatne ako HS?S na odli?enie sa od ?SL, zisk 23 z 57 slovenskych poslancov a 12 z 28 senatorov [21]
Obecne vo?by 1927 182 726 22,82 ?
  1. miesto
Krajinske vo?by 1928 325 830 24,82 %
9 / 36
1. miesto zisk 9 z 36 volenych poslancov krajinskeho zastupite?stva + 6 poslancov (nominantov strany) menovanych ustrednou vladou na navrh krajinskeho prezidenta [22]
Okresne vo?by 1928 ? 29,10 305/1048
  1. miesto
zisk 305 mandatov spomedzi 1048 mandatov rozdelenych v 77 okresoch
Parlamentne vo?by 1929 425 051 28,26 %
18 / 54

9 / 31
1. miesto strana kandidovala samostatne ako HS?S, ziskala 18 z 54 poslancov za Slovensko (za HS?S sa stal poslancom aj A. ?u?ik , ktory za ?u kandidoval na uzemi Moravskej krajiny) [23] a 9 z 31 [24] senatorov
Parlamentne vo?by 1935 489 631 30,12 %
20 / 58

10 / 31
1. miesto koalicia Autonomisticky blok (spolu s SNS na Slovensku, Po?skou stranou v ?eskoslovensku a s podkarpatskym Autonomnym po?nohospodarskym zvazom (AZS) - koalicia spolu ziskala 22 poslaneckych kresiel, z toho 20 na Slovensku (19 za HS?S a 1 za SNS) z 58 poslaneckych mandatov zo Slovenska). [25] a 11 kresiel v senate (z toho 10 na Slovensku a 1 na Podkarpatskej Rusi) [26] Spolu v ?SR ziskala 564 273 hlasov.
Krajinske vo?by 1935 430 880 28,52 % 11/36 1. miesto zisk 11 z 36 volenych poslancov krajinskeho zastupite?stva + 5 poslancov (nominantov strany) menovanych ustrednou vladou na navrh krajinskeho prezidenta [27]
Obecne vo?by 1938 ? 26,90 % ? ? celkove vysledky neboli publikovane, vo?by sa nekonali v obciach, kde kandidatku predlo?il len jeden politicky subjekt (napr. v pripade HS?S i?lo o pribli?ne 700 takychto obci na uzemi Slovenska) [25] , z obci, kde sa vo?by konali, ziskala HS?S pod?a I. Derera 26,90 % [28]
Snemove vo?by 1938 1 263 678 97,50 %
63 / 63
1. miesto hlasova? sa mohlo len za jednu kandidatnu listinu HS?S - SSNJ, kde boli zastupeni aj niektori politici byvalych ?eskoslovenskych stran (republikanskej, lidovej, narodnosocialistickej, ?ivnostenskej alebo aj SNS) - zo 63 zvolenych poslancov bolo 47 (takmer 75 %) povodnych ?lenov HS?S, 4 z RSPM? a po 1 a? 2 z ?al?ich stran nutene zlu?enych s HS?S. [29]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ IGOR, Baka. Politicky system a re?im Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1940 . [s.l.] : Vojensky Historicky Ustav, 2010.
  2. ↑ LETZ, Robert. Slovenska ?udova strana v dejinach 1905 ? 1945 . Martin : Matica slovenska, 2006. 720 s. ISBN 80-7090-827-0 . Kapitola Hlinkova slovenska ?udova strana (Pokus o synteticky poh?ad).
  3. ↑ Letz, R.: Hlinkova Slovenska ?udova strana (pokus o synteticky poh?ad). In: Slovenska ?udova strana v dejinach 1905-1945. Ed.: Robert Letz a kol. Matica slovenska, Martin, 2006, s. 20.
  4. ↑ Rolkova, N.: Smerovanie Slovenskej ?udovej strany v rokoch 1905-1939 na podklade jej programovych dokumentov. In: Slovenska ?udova strana v dejinach 1905-1945. Ed.: Robert Letz a kol. Matica slovenska, Martin, 2006, s. 163-164.
  5. ↑ Letz, R.: Hlinkova Slovenska ?udova strana (pokus o synteticky poh?ad). In: Slovenska ?udova strana v dejinach 1905-1945. Ed.: Robert Letz a kol. Matica slovenska, Martin, 2006, s. 22-23.
  6. ↑ Podrimavsky, M.: Slovenska ?udova strana. In: Politicke strany na Slovensku 1860-1989. Ed.: ?ubomir Liptak. Archa, Bratislava, 1992, s. 95.
  7. ↑ a b Rolkova, N.: Smerovanie Slovenskej ?udovej strany v rokoch 1905-1939 na podklade jej programovych dokumentov. In: Slovenska ?udova strana v dejinach 1905-1945. Ed.: Robert Letz a kol. Matica slovenska, Martin, 2006, s. 167.
  8. ↑ ROHA?EK, Peter. Uplat?ovanie vodcovskeho modelu vo vojnovej Slovenskej republike [online]. pravnenoviny.sk, [cit. 2020-02-03]. Dostupne online.
  9. ↑ a b Karnik, Z.: ?eske zem? v e?e Prvni republiky, Dil 1. Vznik, budovani a zlata leta republiky (1918-1929) . Praha : Libri, 2000. ISBN 80-7277-027-6 . S. 550-553. (?esky)
  10. ↑ a b c d ARPA?, Robert. Pie??ansky zjazd ako medznik na ceste HS?S k totalite [online]. UKF Nitra: clovekaspolocnost.sk, 2004, [cit. 2020-02-03]. Dostupne online.
  11. ↑ POLAKOVI?, ?.. K zakladom Slovenskeho ?tatu . Martin : Matica slovenska, 1998. S. 6.
  12. ↑ PACNER, Karel . Osudove okam?iky ?eskoslovenska . Praha : Nakladatelstvi BRANA, 2012. 720 s. ISBN 978-80-7243-597-5 . S. 139-146.
  13. ↑ a b cho, ast. Autonomiou ziskali Slovaci vykonnu moc, zakratko nastal system vlady jednej strany. Hospodarske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupne online [cit. 2020-02-03]. ISSN   1336-1996 .
  14. ↑ Poslanecka sn?movna (1920 - 1925) [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-08-03]. Dostupne online.
  15. ↑ index [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-08-03]. Dostupne online.
  16. ↑ Vedenie strany a jej najvyznamnej?ia ?innos?. Slovak (Bratislava: Slovak), 18.12. 1943, ro?. XXV., ?is. 290, s. 6.
  17. ↑ Volby do Narodniho shroma?d?ni - 1920 a? 1935 [online]. www.czso.cz, [cit. 2019-01-23]. Dostupne online.
  18. ↑ Digitalna kni?nica - NS, volebne obdobie 1920 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupne online.
  19. ↑ KOVA?, Du?an. Kronika Slovenska . 1.. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9 . S. 607.
  20. ↑ ?URICA, Milan S.. Dejiny Slovenska a Slovakov . 2.. vyd. Bratislava : Slovenske pedagogicke nakladate?stvo, 1996. ISBN 80-08-01427-X . S. 274.
  21. ↑ Digitalna kni?nica - NS, volebne obdobie 1925 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupne online.
  22. ↑ ?URICA, Milan S.. Dejiny Slovenska a Slovakov . 2.. vyd. Bratislava : Slovenske pedagogicke nakladate?stvo, 1996. ISBN 80-88980-08-9 . S. 274.
  23. ↑ VNUK, Franti?ek. Andrej Hlinka . 1.. vyd. Bratislava : LU?, vydavate?ske dru?stvo Bratislava, 2008. ISBN 978-80-7114-682-7 . S. 1032.
  24. ↑ Digitalna kni?nica - NS, volebne obdobie 1929 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupne online.
  25. ↑ a b VNUK, Franti?ek. Andrej Hlinka . Prve. vyd. Bratislava : LU?, vydavate?ske dru?stvo Bratislava, 2008. ISBN 978-80-7114-682-7 . S. 1032.
  26. ↑ Digitalna kni?nica - NS, volebne obdobie 1935 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2019-01-23]. Dostupne online.
  27. ↑ KOVA?, Du?an. Kronika Slovenska . Prve. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9 . S. 607.
  28. ↑ KOVA?, Du?an. Dejiny Slovenska . Prve. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9 . S. 607.
  29. ↑ ?UR?ANSKY, Ferdinand. Biela kniha I. diel . Brartislava : [s.n.], 1991.
Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlinkova_slovenska_?udova_strana_?_Strana_slovenskej_narodnej_jednoty&oldid=7761366 “