Gustav Kazimir Zechenter-Laskomersky
(vl. menom
Gustav Karol Zechenter
, pseudonymy
?uro Pinka
,
Laskomersky
,
?tefan Pinka virkli kapral
,
Dr. Lesebuch
/tento pseudonym pou?ivali viaceri autori/) (*
4. marec
1824
,
Banska Bystrica
? †
20. august
1908
,
Kremnica
) bol
slovensky
prozaik
a
publicista
.
Rodina
- otec Ignac Zechenter
- matka Katarina rod. Aschnerova
?ivotopis
?udovu ?kolu nav?tevoval v Ponickej Hute, ?tudoval na katolickom gymnaziu v Banskej Bystrici (
1832
?
1840
), filozofiu na akademii vo Vacove a na filozofickej fak. univerzity v Budape?ti,
1842
prestupil na medicinu, poslucha? lekarskej fak. univerzity v Budape?ti (
1842
?
1846
), vo Viedni (
1846
?
1850
),
1850
Med.D.R.. V roku
1850
?
1853
c.k. stoli?ny lekar v Banskej Bystrici,
1853
?
1868
bansko-lesny lekar v Brezne, od
1868
v Kremnici. Popredny ?inite? nar. emancipa?neho pohybu najma v memorandovom a mati?nom obdobi. U?astnik revolucie
1848
?
1849
. Spoluzakladate? a ?len vyboru MS, spoluorganizator MSS. Stupenec ?s. vzajomnosti, osobitny vyznam pre kult. a literarne zbli?enie oboch narodov malo jeho priate?stvo s Bo?enou N?mcovou. Autor kratkych foriem humoristickej prozy, ktore publikoval v novinach, ?asopisoch a kalendaroch. ?al?i ?anrovo-tematicky okruh v jeho spisovate?skom diele tvorili cestopisne ?rty a rozsiahle beletrizovane cestopisy. Putavo spracovany Vlastny ?ivotopis pod nazvom Pa?desiat rokov slovenskeho ?ivota, zachytil v ?om udalosti v slov. emancipa?nom hnuti 30.-80. rokoch 19.stor. Ako absolvent v?eobecneho praktickeho lekarstva sa venoval viacerym medicinskom odborom. Zameriaval sa najma na o?ne lekarstvo; bol jednym zo zakladate?ov pracovneho lekarstva, zaoberal sa ?tudiom hygieny ?ivota lesnych robotnikov a ich chorob. Zaujimal sa o geologiu, mineralogiu, kry?talografiu, speleologiu a botaniku. Vysledky svojich vyskumov a pozorovani, ako aj odborno-populariza?ne prispevky a vedecke ?tudie z rozli?nych odborov uverej?oval v domacej i zahrani?nej tla?i. Udr?iaval osobne kontakty a kore?pondoval s poprednymi prirodovedcami a umelcami. Za?ubu v ma?ovani vyu?ival pri ilustrovani vlastnych literarnych diel; portrety rodinnych prislu?nikov a priate?ov, kresby, menej olejoma?by zati?i a vyjavov zo ?ivota maju predov?etkym dokumentarnu hodnotu. Od
1860
?len lekarskej sekcie Bratislavskeho prirodovedneho spolku,
1863
?
1875
?len vyboru MS a od
1867
?len kore?pondent Ri?skeho geologickeho ustavu.
Tvorba
Svojou tvorbou sa zara?uje do obdobia medzi
romantizmom
a
realizmom
. Za?inal pisanim satirickych ?lankov pre periodika (
?ernok?a?nik
a
Narodnie noviny
), no i neskor prispieval do roznych periodik (
Slovenske poh?ady
,
Obzor
,
Sokol
,
Orol
,
Slovensky obrazkovy kalendar
,
Narodnie noviny
). Jeho dielo sa sklada najma z humoresiek, satirickej publicistiky, cestopisov, no okrem toho pisal i poviedky a vlastny ?ivotopis. Vo svojich dielach vyu?iva slovnu i situa?nu komiku, no neochudob?uje ich ani o dej. Do mnohych diel vklada i vlastne pribehy a skusenosti z rozli?nych obdobi svojho ?ivota, tak?e sa stavaju ?iasto?ne autobiografickymi. Vo svojich cestopisnych dielach sa venuje nielen svojim za?itkom, skusenostiam a prihodam, ale tie? vykladu o umeleckych pamiatkach a preh?adu dejin jednotlivych miest.
Dielo
- 1861
?
Cestovanie na vakacie
- 1862
?
Komedia bez za?ubenia
, divadelna jednoaktovka
- 1862
?
Stary za?ubenec
, divadelna jednoaktovka
- 1864
?
Zo Slovenska do Carihradu
, cestopis
- 1865
?
Zo Slovenska do Rima
, cestopis
- 1870
?
Radvansky jarmok
- 1870
?
?tudentsky majales
- 1870
?
Po?ova?ka na medve?ov
- 1870
?
Lipovianska ma?a. Rozpravka zo ?ivota ?udu slovenskeho
, poviedka, ktorej rukopis sa stratil a autor ju musel napisa? nanovo, tak?e vy?la pod?a noveho rukopisu a? v roku
1874
- 1871
?
Vianoc
- 1872
?
Ve?kono?na kupa?ka
- 1872
?
Prakticky lekar
- 1873
?
Svet
, fejton
- 1873
?
Vylet do Tatier
, cestopisna ?rta
- 1874
?
Maly omyl
- 1875
?
Pokrok umelectva
, zazrak vedy, fejton
- 1876
?
Ozvena
- 1877
?
Zozbierane ?arty a rozmary
- 1877
?
Z Tur?ianskych Teplic do Tren?ianska
, cestopisna ?rta
- 1878
?
Zo Slovenska do Italie
, cestopis
- 1879
?
?reb
- 1897
?
Rozpomienky na ?tefana Moysesa
, (
Narodnie noviny
)
- 1911
/
1915
?
Vlastny ?ivotopis
, vychadzalo na pokra?ovanie v
Slovenskych poh?adoch
, monumentalne memoarove dielo, kni?ne vy?lo a? v roku
1956
pod nazvom
Pa?desiat rokov slovenskeho ?ivota
Ine projekty
Externe odkazy