Guggenheimovo muzeum v Bilbao
Guggenheimovo muzeum v Bilbau
(doslova
Museo Guggenheim Bilbao
) je muzeum moderneho umenia v
?panielskom
meste
Bilbao
.
Stavba je charakteristicka zakrivenymi liniami a mno?stvom vzajomne prepojenych dielov, z ktorych niektore su pravouhle matne vapencove bloky, kym ostatne su leskle a z titanu. Priestor medzi jednotlivymi hmotami je vyplneny a uzatvoreny systemom transparentnych blokov. Z u?itkovej plochy 24 000 m
2
je 11 000m
2
ur?enych vystavnym plocham.
Predpokladom vzniku stavby bolo obdobie
osemdesiatych rokov 20. storo?ia
, kedy bola v Bilbau schvalena urbanisticka koncepcia, ktorej cie?om bolo zmeni? priemyselne pristavne mesto na turisticku destinaciu. Su?as?ou tohto planu bola i revitalizacia priestoru byvalych lodenic.
V tomto ?ase h?adala Nadacia
Solomon R. Guggenheim Foundation
vhodne miesto pre nove muzeum v Europe. Samosprava v Bilbau nadaciu presved?ila, aby sa stavba stala su?as?ou obnovy mesta. Verejnu su?a?, ktora bola vypisana v roku
1991
, vyhral navrh americkeho architekta
Franka Owen Gehryho
(autor stavby umeleckej ?koly v Tolede (1989) a navrhu
Disneyho koncertnej haly
v Los Angeles (1989)).
So stavbou muzea sa za?alo v roku
1993
, otvorene bolo v oktobri
1997
.
Muzeum s pri?ahlou odpo?inkovou parkovou zonou sa nachadza v byvalej obchodnej a skladiskovej ?tvrti pozd?? ju?neho brehu rieky
Nervion
. Je ?ahko dostupne z podnikate?skych a historickych ?asti mesta; nachadza sa v ?a?isku ?ir?ieho pomyselneho trojuholnika, ktoreho vrcholy predstavuju muzeum
Museo de Bellas Artes de Bilbao
, univerzita a Stara radnica.
Dizajn muzea je prisposobeny rozlohe a charakteru mesta. Pozitivne komunikuje s historickymi stavbami na nabre?i a ?im priznava oblasti jej historicku, hospodarsku a kulturnu tradiciu. Integralnou su?as?ou priestoru sa stala i nabre?na promenada, ktora plni funkciu spojnice mestskeho centra s budovou muzea, ke? sa pomocou stup?ovitej rampy napaja na vstupne juhozapadne namestie i na hlavny vstup pri centralnom atriu.
Povodnu formu budovy navrhoval Gehry intuitivne, v kontraste s racionalnym ur?ovanim tvarov, ktore dominovalo v zapadnej architekture dlhe storo?ia, ?im dal architekture novu dimenziu ? vo?nos? tvarov. Ako prvy architekt za?al vyu?iva? softver CATIA, vyvinuty francuzskym leteckym priemyslom, ktory vyrie?il technicku stranku vystavby. Na rozdiel od va??iny architektonickych softverov je CATIA zalo?eny skor na principe prace s povrchmi ne? s polygonmi. Po?ita?ovo vytypovane vonkaj?ie ?asti sa v realizacii premenili na povrchove plochy z kovu ?i skla. Na transformaciu takto vzniknuteho linearneho modelu na zrozumite?ny trojrozmerny po?ita?ovy model kon?truk?nej ocele sa pou?il novy softver BOCAD, vyvinuty na kon?trukciu mostov a ciest, ktory dovtedy pou?ili iba ?tyri firmy v Europe. V?aka softveru BOCAD bola zakladna kon?trukcia vyrobena tak presne, ?e potreba merania, rezania a zvarania v terene bola prakticky vylu?ena. Pou?itim kon?truk?nych pristupov leteckeho priemyslu dostal ka?dy stavebny prvok po?as vyroby ?iarovy kod, ktory odstranili a? priamo na mieste. Laserove sledovacie zariadenia prepojene so softverom CATIA umo?nili, aby bol ka?dy kon?truk?ny prvok na zaklade ?iaroveho kodu umiestneny presne na tych suradniciach, kam ho predur?il po?ita?ovy model. Predi?lo sa tak vzniku odchylok a chyb a zabezpe?ila sa tie? potrebna pevnos? nevyhnutna na realizaciu takejto komplikovanej geometrie.
Vystu?eny oce?ovy ram s trojmetrovymi sekciami je rovny, ako aj va??ina prvkov kon?trukcie. Plastickos? celej formy budovy sa dosahuje vylu?ne spojmi. Medzi fazetovym ramom hlavnej ocele a kontrolnymi povrchmi su dve vrstvy vonkaj?ej a vnutornej sekundarnej kon?trukcie, jedna smerom dnu, druha smerom von. Horizontalne rebriny z oce?ovych rurok, s priemerom 60 mm vytvaraju horizontalne zakrivenie. Rebriny maju podobu ramov deliacich kon?trukciu v trojmetrovych intervaloch a spojenych s ?ou univerzalnym spojom, ktory umo??uje prisposobovanie sa v?etkymi smermi. Vertikalne zaoblenie vytvara vnutorna a vonkaj?ia vrstva sekundarnej kon?trukcie, s vertikalnymi ?ahkymi oce?ovymi ?apmi vzdialenymi od seba 600 mm. V?etky rurky a ?apy su zakrivene v jednom alebo viacerych smeroch.
Po?ita?ovy model neodstranil uplne potrebu empirickych dat. Po?as vyvojovej fazy projektu zhotovili podrobne makety, ktore mali ur?i? rozsah, do akeho mohli by? kovove platne zakrivene bez deformacie. Softver CATIA potom pou?ili na racionalizaciu kovoveho povrchu budovy v zhode s parametrami stanovenymi na maketach. Zatia? ?o galvanizovana spodna plocha je uplne napnuta, na vonkaj?ej strane titanoveho obvodoveho pla??a bola umyselne rozmiestnena podu?kova ?as? na zmak?enie vzh?adu budovy. Pla?? budovy dodali v jednotlivych platoch a na 80% kovoveho povrchu boli treba iba ?tyri ?tandardne ve?kosti panelov. V kontraste s nim je v?etko sklo na tejto budove ploche, a ke??e nema schopnos? ohyba? sa, zlo?ite povrchy sa dosiahli triangulaciou panelov. A tak, na rozdiel od kovoveho pla??a, ma takmer 70% zasklenych povrchov jedine?nu ve?kos?.
Expozicie su zamerane na moderne umenie. Okrem trvalej expozicie vlastnych zbierok umeleckej tvorby od roku 1945, patri k stalym objektom vystava obrich skulptur z dielne americkeho umelca Richarda Serru s nazvom Hmota ?asu a in?talacia Ameri?anky
Jenny Holzer
prezentovana vo forme digitalnych pasov. Z prile?itostnych vystav su vyznamne podujatia prezentujuce prace su?asnych umelcov z Baskicka a ?al?ich ?asti ?panielska a zbierky Guggenheimovej nadacie rozmiestnene po celom svete. V exterierovej ?asti muzea sa nachadza socha v podobe ?tylizovaneho pavuka. Je dielom francuzskej socharky
Louise Bourgeois
, ktora mu dala meno Maman, ?o v preklade znamena mama. Symbolom a talizmanom muzea sa stal kvetinovy pes nad?udskej ve?kosti menom Puppy, ktoreho autorom je
Jeff Koons
.
Panorama
muzea