한국   대만   중국   일본 
Giovanni Pacini ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Giovanni Pacini

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Giovanni Pacini
taliansky hudobný skladateľ
taliansky hudobny skladate?
Narodenie 11. februar 1796
Catania , Sicilske kra?ovstvo
Umrtie 6. december 1867 (71 rokov)
Pescia , Talianske kra?ovstvo
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Giovanni Pacini

Giovanni Pacini (* 11. februar 1796 , Catania , Taliansko - † 6. december 1867 , Pescia ) bol taliansky, preva?ne operny hudobny skladate?.

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa v Catanii ako syn operneho spevaka Luigiho Paciniho, ktory neskor ?asto u?inkoval v synovych operach. Rodina pochadzala z Toskanska . ?tudoval na konzervatoriu v Bologni spev (L. Marchesi) a kontrapunkt a v rokoch 1809 a? 1812 v Benatkach skladbu u B. Furlaneta.

Prvy ve?ky uspech sa dostavil v rokoch 1817 a? 1818 operami Adelaide e Comingio a Il barone di Dolsheim . Odi?iel do Rima a uzko spolupracoval s Gioacchino Rossinim . Je dokazate?ne, ?e skomponoval tri sceny do Rossiniho opery Matilde di Shabran . Pres?ahoval sa do Luccy a nasledovalo prve ve?ke tvorive obdobie. Jeho opery Alessandro nell’Indie , Amazilia a L’ultimo giorno di Pompei sa hrali s ve?kym uspechom v Neapole . V Milane sa mu dostalo uznania za operu Gli arabi nelle Gallie ( 1827 ). Predstavenia jeho opier vo Viedni a v Pari?i prijalo obecenstvo chladne a po neuspechu opery Carlo di Borgogna vyvrcholila Paciniho tvoriva kriza.

Vratil sa do Viareggia a isty ?as sa venoval iba pedagogickej ?innosti na Liceo musicale , ktore sam zalo?il. V roku 1837 sa stal maestro di cappella v Lucce a riadite?om noveho hudobneho in?titutu Istituto musicale .

K opernej tvorbe sa vratil a? v roku 1840 a to s obrovskym uspechom. Vtedy vznikli jeho najslavnej?ie opery Saffo a Medea . Pokra?oval v pedagogickej praci v Lucce a vo Florencii . V roku 1855 sa usadil v Pescii , kde stravil zvy?ok ?ivota. Posledny ve?ky uspech sa dostavil s operou Il saltimbanco v roku 1855 . Potom sa venoval viac muzikovednym ?tudiam a kompozicii in?trumentalnej a chramovej hudby.

Zomrel v Pescii 6. decembra 1867. Posmrtne vy?li jeho Pamati , ktore su dole?itym dokumentom k ?tudiu my?lienkovych prudov hudobneho Talianska v tom ?ase.

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a su?asnych hudobnych vedcov Pacini po?as svojho ?ivota skomponoval 74 opier, ?o je menej ne? sa predtym odhadovalo, preto?e cely rad titulov mal len alternativne nazvy tychto opier. Prvych cca 25 opier, je napisanych v Rossiniho ?tyle, ?o nie je prekvapujuce, ke??e Rossini ?il v tom ?ase e?te v Taliansku a ur?oval vkus obecenstva. Ke? Rossini odi?iel, za?ali okolo roku 1824 formova? taliansku operu Pacini a jeho su?asnici: ( Meyerbeer , Vaccai , Carafa , Coccia , Bellini , Donizetti a Mercadante) )

Tato skupina skladate?ov vytvarala novy ?tyl opery bel canto . Spevaci, najma mu?ske hlasy, mali menej koloratur, in?trumentacia sa stala mohutnej?ou a pribudol lyricky patos. Romanticke party sa pride?ovali tenorom (na rozdiel od sopranov v Rossiniho ere), ulohy podliakov boli vyhradene pre basy a barytony a ve?ky doraz sa kladol na dramaticku zlo?ku predstaveni.

Opery [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Don Pomponio ( 1813 , nedokon?ena)
  • Annetta e Lucindo ( 1813 Teatro S. Radegonda, Milano)
  • La ballerina raggiratrice ( 1814 Teatro alla Pergola, Florencia)
  • L'ambizione delusa (1814 Teatro alla Pergola, Florencia)
  • L'escavazione del tesoro ( 1814 , Pisa)
  • Gli sponsali de' silfi (1814 Teatro de' Filodrammatici, Milano)
  • Bettina vedova (Il seguito di Ser Mercantonio) ( 1815 Teatro San Moise, Benatky)
  • La Rosina (1815 Teatro alla Pergola, Florencia)
  • La Chiarina (1815 Teatro San Moise, Benatky)
  • L'ingenua ( 1816 Teatro S. Benedetto, Benatky)
  • Il matrimonio per procura ( 1817 Teatro Re, Milano)
  • Dalla beffa il disinganno, ossia La poetessa (1816 Teatro Re, Milano - hrana aj ako Il carnevale di Milano )
  • Piglia il mondo come viene ( 1817 Teatro Re, Milano)
  • I virtuosi di teatro (1817 Teatro Re, Milano)
  • La bottega di caffe (1817 Teatro Re, Milano)
  • Adelaide e Comingio ( 1817 Teatro Re, Milano - [take Isabella e Florange , Il comingio , Comingio pittore )
  • Atala ( 1818 Teatro Nuovo, Padova)
  • Gl'illinesi (1818, nedokon?ena)
  • Il barone di Dolsheim ( 1818 Teatro alla Scala, Milano - aj ako Federico II re di Prussia , Il barone di Felcheim , La colpa emendata dal valore )
  • La sposa fedele ( 1819 Teatro S. Benedetto, Benatky)
  • Il falegname di Livonia ( 1819 Teatro alla Scala, Milano)
  • Vallace, o L'eroe scozzese ( 1820 Teatro alla Scala, Milano - aj ako Odoardo I re d'Inghilterra )
  • La sacerdotessa d'Irminsul ( 1820 Teatro Grande, Terst)
  • La schiava in Bagdad, ossia Il papucciajo ( 1820 Teatro Carignano, Turin)
  • La gioventu di Enrico V ( 1820 Teatro Valle, Rim - aj ako La bella tavernara, ossia Le avventure d'una notte ]
  • Cesare in Egitto ( 1821 Teatro Argentina, Rim)
  • La vestale ( 1823 Teatro alla Scala, Milano)
  • Temistocle ( 1823 Teatro Giglio, Lucca)
  • Isabella ed Enrico ( 1824 Teatro alla Scala, Milano)
  • Alessandro nelle Indie ( 1824 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Amazilia ( 1825 Teatro San Carlo, Neapol)
  • L'ultimo giorno di Pompei ( 1825 Teatro San Carlo, Neapol)
  • La gelosia corretta ( 1826 Teatro alla Scala, Milano)
  • Niobe ( 1826 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Gli arabi nelle Gallie, ossia Il trionfo della fede ( 1827 Teatro alla Scala, Milano - ako L'ultimo dei clodovei (1855 Theatre Italien, Pari?)
  • Margherita regina d'Inghilterra ( 1827 Teatro San Carlo, Neapol - aj ako Margherita d'Anjou )
  • I cavalieri di Valenza ( 1828 Teatro alla Scala, Milano)
  • I crociati a Tolemaide, ossia Malek-Adel ( 1828 Teatro Grande, Terst - aj ako La morte di Malek-Adel )
  • Il talismano, ovvero La terza crociata in Palestina ( 1829 Teatro alla Scala, Milano)
  • I fidanzati, ossia Il contestabile di Chester ( 1829 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Giovanna d'Arco ( 1830 Teatro alla Scala, Milano)
  • Il corsaro ( 1831 Teatro Apollo, Rim)
  • Ivanhoe ( 1832 Teatro La Fenice, Benatky)
  • Don Giovanni Tenorio, o Il convitato di pietra ( 1832 Casa Belluomini, Viareggio)
  • Gli elvezi, ovvero Corrado di Tochemburgo ( 1833 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Fernando duca di Valenza ( 1833 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Irene, o L'assedio di Messina ( 1833 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Carlo di Borgogna ( 1835 Teatro La Fenice, Benatky)
  • Furio Camillo ( 1839 Teatro Apollo, Rim)
  • Saffo ( 1840 Teatro San Carlo, Neapol)
  • L'uomo del mistero ( 1841 Teatro Nuovo, Neapol)
  • Il duca d'Alba ( 1842 Teatro La Fenice, Benatky - aj ako Adolfo di Werbel )
  • La fidanzata corsa ( 1842 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Maria, regina d'Inghilterra ( 1843 Teatro Carolino, Palermo)
  • Medea ( 1843 Teatro Carolino, Palermo)
  • Luisella, ossia La cantatrice del molo di Napoli ( 1843 Teatro Nuovo, Neapol)
  • L'ebrea ( 1844 Teatro alla Scala, Milano)
  • Lorenzino de' Medici ( 1845 Teatro La Fenice, Benatky - aj ako Rolandino di Torresmondo , Elisa Valasco )
  • Bondelmonte ( 1845 Teatro alla Pergola, Florence aj ako Buondelmonte )
  • Stella di Napoli ( 1845 Teatro San Carlo, Neapol)
  • La regina di Cipro ( 1846 Teatro Regio, Turin)
  • Merope ( 1847 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Ester d'Engaddi ( 1848 Teatro Regio, Turin)
  • Allan Cameron ( 1848 Teatro La Fenice, Benatky)
  • Zaffira, o La riconciliazione ( 1851 Teatro Nuovo, Neapol)
  • Malvina di Scozia ( 1851 Teatro San Carlo, Neapol)
  • L'assedio di Leida (Elnava) ( 1852 , nedokon?ena)
  • Rodrigo di Valenza (1852, nerealizovana)
  • Il Cid ( 1853 Teatro alla Scala, Milano)
  • Romilda di Provenza ( 1853 Teatro San Carlo, Neapol)
  • La donna delle isole ( 1854 , nerealizovana)
  • La punizione ( 1854 Teatro La Fenice, Benatky - aj ako Lidia di Brabante , Lidia di Bruxelles , Niccolo de' Lapi )
  • Margherita Pusterla ( 1856 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Il saltimbanco ( 1858 Teatro Argentina, Rim)
  • Gianni di Nisida ( 1860 Teatro Argentina, Rim)
  • Il mulattiere di Toledo ( 1861 Teatro Apollo, Rim)
  • Belfagor ( 1861 Teatro alla Pergola, Florencia)
  • Carmelita ( 1863 , nerealizovana)
  • Don Diego di Mendoza ( 1867 Teatro La Fenice, Benatky)
  • Berta di Varnol ( 1867 Teatro San Carlo, Neapol)

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]