Giovanni Pacini
(*
11. februar
1796
,
Catania
,
Taliansko
- †
6. december
1867
,
Pescia
) bol taliansky, preva?ne
operny
hudobny skladate?.
Narodil sa v Catanii ako syn operneho spevaka Luigiho Paciniho, ktory neskor ?asto u?inkoval v synovych operach. Rodina pochadzala z
Toskanska
. ?tudoval na konzervatoriu v
Bologni
spev (L. Marchesi) a
kontrapunkt
a v rokoch
1809
a?
1812
v
Benatkach
skladbu u B. Furlaneta.
Prvy ve?ky uspech sa dostavil v rokoch
1817
a?
1818
operami
Adelaide e Comingio
a
Il barone di Dolsheim
. Odi?iel do
Rima
a uzko spolupracoval s
Gioacchino Rossinim
. Je dokazate?ne, ?e skomponoval tri sceny do Rossiniho opery
Matilde di Shabran
. Pres?ahoval sa do
Luccy
a nasledovalo prve ve?ke tvorive obdobie. Jeho opery
Alessandro nell’Indie
,
Amazilia
a
L’ultimo giorno di Pompei
sa hrali s ve?kym uspechom v
Neapole
. V
Milane
sa mu dostalo uznania za operu
Gli arabi nelle Gallie
(
1827
). Predstavenia jeho opier vo
Viedni
a v
Pari?i
prijalo obecenstvo chladne a po neuspechu opery
Carlo di Borgogna
vyvrcholila Paciniho tvoriva kriza.
Vratil sa do
Viareggia
a isty ?as sa venoval iba pedagogickej ?innosti na
Liceo musicale
, ktore sam zalo?il. V roku
1837
sa stal maestro di cappella v Lucce a riadite?om noveho hudobneho in?titutu
Istituto musicale
.
K opernej tvorbe sa vratil a? v roku
1840
a to s obrovskym uspechom. Vtedy vznikli jeho najslavnej?ie opery
Saffo
a
Medea
. Pokra?oval v pedagogickej praci v Lucce a vo
Florencii
. V roku
1855
sa usadil v
Pescii
, kde stravil zvy?ok ?ivota. Posledny ve?ky uspech sa dostavil s operou
Il saltimbanco
v roku
1855
. Potom sa venoval viac muzikovednym ?tudiam a kompozicii in?trumentalnej a chramovej hudby.
Zomrel v Pescii 6. decembra 1867. Posmrtne vy?li jeho
Pamati
, ktore su dole?itym dokumentom k ?tudiu my?lienkovych prudov hudobneho Talianska v tom ?ase.
Pod?a su?asnych hudobnych vedcov Pacini po?as svojho ?ivota skomponoval 74 opier, ?o je menej ne? sa predtym odhadovalo, preto?e cely rad titulov mal len alternativne nazvy tychto opier. Prvych cca 25 opier, je napisanych v Rossiniho ?tyle, ?o nie je prekvapujuce, ke??e Rossini ?il v tom ?ase e?te v Taliansku a ur?oval vkus obecenstva. Ke? Rossini odi?iel, za?ali okolo roku
1824
formova? taliansku operu Pacini a jeho su?asnici: (
Meyerbeer
,
Vaccai
,
Carafa
,
Coccia
,
Bellini
,
Donizetti
a
Mercadante)
)
Tato skupina skladate?ov vytvarala novy ?tyl opery
bel canto
. Spevaci, najma mu?ske hlasy, mali menej koloratur, in?trumentacia sa stala mohutnej?ou a pribudol lyricky patos. Romanticke party sa pride?ovali tenorom (na rozdiel od sopranov v Rossiniho ere), ulohy podliakov boli vyhradene pre basy a barytony a ve?ky doraz sa kladol na dramaticku zlo?ku predstaveni.
- Don Pomponio
(
1813
, nedokon?ena)
- Annetta e Lucindo
(
1813
Teatro S. Radegonda, Milano)
- La ballerina raggiratrice
(
1814
Teatro alla Pergola, Florencia)
- L'ambizione delusa
(1814 Teatro alla Pergola, Florencia)
- L'escavazione del tesoro
(
1814
, Pisa)
- Gli sponsali de' silfi
(1814 Teatro de' Filodrammatici, Milano)
- Bettina vedova
(Il seguito di Ser Mercantonio) (
1815
Teatro San Moise, Benatky)
- La Rosina
(1815 Teatro alla Pergola, Florencia)
- La Chiarina
(1815 Teatro San Moise, Benatky)
- L'ingenua
(
1816
Teatro S. Benedetto, Benatky)
- Il matrimonio per procura
(
1817
Teatro Re, Milano)
- Dalla beffa il disinganno, ossia La poetessa
(1816 Teatro Re, Milano - hrana aj ako
Il carnevale di Milano
)
- Piglia il mondo come viene
(
1817
Teatro Re, Milano)
- I virtuosi di teatro
(1817 Teatro Re, Milano)
- La bottega di caffe
(1817 Teatro Re, Milano)
- Adelaide e Comingio
(
1817
Teatro Re, Milano - [take
Isabella e Florange
,
Il comingio
,
Comingio pittore
)
- Atala
(
1818
Teatro Nuovo, Padova)
- Gl'illinesi
(1818, nedokon?ena)
- Il barone di Dolsheim
(
1818
Teatro alla Scala, Milano - aj ako
Federico II re di Prussia
,
Il barone di Felcheim
,
La colpa emendata dal valore
)
- La sposa fedele
(
1819
Teatro S. Benedetto, Benatky)
- Il falegname di Livonia
(
1819
Teatro alla Scala, Milano)
- Vallace, o L'eroe scozzese
(
1820
Teatro alla Scala, Milano - aj ako
Odoardo I re d'Inghilterra
)
- La sacerdotessa d'Irminsul
(
1820
Teatro Grande, Terst)
- La schiava in Bagdad, ossia Il papucciajo
(
1820
Teatro Carignano, Turin)
- La gioventu di Enrico V
(
1820
Teatro Valle, Rim - aj ako
La bella tavernara, ossia Le avventure d'una notte
]
- Cesare in Egitto
(
1821
Teatro Argentina, Rim)
- La vestale
(
1823
Teatro alla Scala, Milano)
- Temistocle
(
1823
Teatro Giglio, Lucca)
- Isabella ed Enrico
(
1824
Teatro alla Scala, Milano)
- Alessandro nelle Indie
(
1824
Teatro San Carlo, Neapol)
- Amazilia
(
1825
Teatro San Carlo, Neapol)
- L'ultimo giorno di Pompei
(
1825
Teatro San Carlo, Neapol)
- La gelosia corretta
(
1826
Teatro alla Scala, Milano)
- Niobe
(
1826
Teatro San Carlo, Neapol)
- Gli arabi nelle Gallie, ossia Il trionfo della fede
(
1827
Teatro alla Scala, Milano - ako
L'ultimo dei clodovei
(1855 Theatre Italien, Pari?)
- Margherita regina d'Inghilterra
(
1827
Teatro San Carlo, Neapol - aj ako
Margherita d'Anjou
)
- I cavalieri di Valenza
(
1828
Teatro alla Scala, Milano)
- I crociati a Tolemaide, ossia Malek-Adel
(
1828
Teatro Grande, Terst - aj ako
La morte di Malek-Adel
)
- Il talismano, ovvero La terza crociata in Palestina
(
1829
Teatro alla Scala, Milano)
- I fidanzati, ossia Il contestabile di Chester
(
1829
Teatro San Carlo, Neapol)
- Giovanna d'Arco
(
1830
Teatro alla Scala, Milano)
- Il corsaro
(
1831
Teatro Apollo, Rim)
- Ivanhoe
(
1832
Teatro La Fenice, Benatky)
- Don Giovanni Tenorio, o Il convitato di pietra
(
1832
Casa Belluomini, Viareggio)
- Gli elvezi, ovvero Corrado di Tochemburgo
(
1833
Teatro San Carlo, Neapol)
- Fernando duca di Valenza
(
1833
Teatro San Carlo, Neapol)
- Irene, o L'assedio di Messina
(
1833
Teatro San Carlo, Neapol)
- Carlo di Borgogna
(
1835
Teatro La Fenice, Benatky)
- Furio Camillo
(
1839
Teatro Apollo, Rim)
- Saffo
(
1840
Teatro San Carlo, Neapol)
- L'uomo del mistero
(
1841
Teatro Nuovo, Neapol)
- Il duca d'Alba
(
1842
Teatro La Fenice, Benatky - aj ako
Adolfo di Werbel
)
- La fidanzata corsa
(
1842
Teatro San Carlo, Neapol)
- Maria, regina d'Inghilterra
(
1843
Teatro Carolino, Palermo)
- Medea
(
1843
Teatro Carolino, Palermo)
- Luisella, ossia La cantatrice del molo di Napoli
(
1843
Teatro Nuovo, Neapol)
- L'ebrea
(
1844
Teatro alla Scala, Milano)
- Lorenzino de' Medici
(
1845
Teatro La Fenice, Benatky - aj ako
Rolandino di Torresmondo
,
Elisa Valasco
)
- Bondelmonte
(
1845
Teatro alla Pergola, Florence aj ako
Buondelmonte
)
- Stella di Napoli
(
1845
Teatro San Carlo, Neapol)
- La regina di Cipro
(
1846
Teatro Regio, Turin)
- Merope
(
1847
Teatro San Carlo, Neapol)
- Ester d'Engaddi
(
1848
Teatro Regio, Turin)
- Allan Cameron
(
1848
Teatro La Fenice, Benatky)
- Zaffira, o La riconciliazione
(
1851
Teatro Nuovo, Neapol)
- Malvina di Scozia
(
1851
Teatro San Carlo, Neapol)
- L'assedio di Leida
(Elnava) (
1852
, nedokon?ena)
- Rodrigo di Valenza
(1852, nerealizovana)
- Il Cid
(
1853
Teatro alla Scala, Milano)
- Romilda di Provenza
(
1853
Teatro San Carlo, Neapol)
- La donna delle isole
(
1854
, nerealizovana)
- La punizione
(
1854
Teatro La Fenice, Benatky - aj ako
Lidia di Brabante
,
Lidia di Bruxelles
,
Niccolo de' Lapi
)
- Margherita Pusterla
(
1856
Teatro San Carlo, Neapol)
- Il saltimbanco
(
1858
Teatro Argentina, Rim)
- Gianni di Nisida
(
1860
Teatro Argentina, Rim)
- Il mulattiere di Toledo
(
1861
Teatro Apollo, Rim)
- Belfagor
(
1861
Teatro alla Pergola, Florencia)
- Carmelita
(
1863
, nerealizovana)
- Don Diego di Mendoza
(
1867
Teatro La Fenice, Benatky)
- Berta di Varnol
(
1867
Teatro San Carlo, Neapol)