George Smith Patton ml.
(*
11. november
1885
,
San Gabriel
,
Kalifornia
,
USA
? †
21. december
1945
,
Heidelberg
,
Nemecko
) bol americky general po?as
druhej svetovej vojny
. Po?as svojej 36-ro?nej armadnej kariery presadzoval aktivne nasadenie obrnenych jednotiek. Velil vojskam v
Severnej Afrike
, na
Sicilii
a na europskom bojisku. Jeho 3. armada oslobodila juhozapadnu ?as?
?eska
.
Narodil sa v rodine s bohatou vojenskou tradiciou. Od detskych rokov sa tu?il sta? vojakom, popri ?tudiu literatury sa zaujimal i o vojenske dejiny. V ?tudiu na
United States Military Academy
vo West Pointe mu nezabranila ani
dyslexia
, s ktorou sa vyrovnaval pomocou tvrdej discipliny a ve?keho sna?enia. Napriek tomu, ?e mu na konci prveho ro?nika hrozilo vylu?enie, prekonal problemy a v predposlednom ro?niku u? velil kadetom. ?oskoro po absolvovani ?koly sa o?enil s priate?kou z detstva Beatrice Ayerovou.
V roku
1912
sa zu?astnil na
Olympijskych hrach
v
?tokholme
, kde reprezentoval
Spojene ?taty
v
modernom pa?boji
, kde skon?il piaty.
Jeho vojenska kariera sa za?ala prvymi bojovymi akciami v roku
1916
po?as Mexickej expedicie v radoch 8. jazdeckeho pluku, pod vedenim generala
Johna Pershinga
. Tieto bojove operacie preslavili Pattona po celej krajine. Neskor sa ako prislu?nik americkej armady dostal na zapadny front
prvej svetovej vojny
, bol rychlo povy?eny (do do?asnych hodnosti) na kapitana, majora ?oskoro i podplukovnika a povereny vedenim prvej americkej
tankovej
jednotky. V septembri
1918
sa jeho tankova jednotka zu?astnila
bitky pri Saint-Mihiel
, kde bol raneny. Po skon?eni vojny bol jednym zo zastancov tankoveho boja. Pochopil dole?itos? potencialu tankov a v prvych medzivojnovych rokoch presadzoval ich zapojenie do americkej vojnovej doktriny a vyzbroje. V tomto obdobi sa zoznamil a spriatelil s jeho neskor?im velite?om
Dwightom D. Eisenhowerom
, ktory mal v tom ?ase o nieko?ko stup?ov ni??iu hodnos?. Pod vplyvom situacie v americkej armade sa v?ak pripojil k zastancom jazdectva, od ktoreho o?akaval rychlej?i karierny rast. A? na za?iatku
druhej svetovej vojny
, po tom ?o nemecke obrnene jednotky zaznamenali uspechy v Europe svoju pozornos? obratil spa? k tankom.
V roku
1941
velil armadam pri ve?kych cvi?nych manevroch v
Louisiane
. Po
utoku na Pearl Harbor
velil obrane ju?nej ?asti
USA
a o?akaval vylodenie japonskych vojsk v
Mexiku
, odkia? mohli napadnu?
Kaliforniu
. Zamy??ane vylodenie nakoniec Japonci realizovali v oblasti
Aleutskych ostrovov
.
V roku
1942
Patton ako general-major velil zapadnej ?asti vylodenia v
Maroku
, po?as
operacie Torch
. Po
bitke o Kasserine
bol povereny vedenim americkeho druheho zboru namiesto
Lloyda Fredendalla
, ktory v bojoch utrpel zna?ne straty. Jeho tvrde a prisne opatrenia opa? zvy?ili bojaschopnos? jednotiek. Tie onedlho vytla?ili
Rommelove
vojska spolo?ne s
Montgomerym
a? do
Tuniska
. Nasledne bol povereny vedenim 7. armady po?as
utoku na Siciliu
. Jeho jednotky ?eliac silnym nemeckym vojskam postupili z pobre?ia, oslobodili
Palermo
a dosiahli
Messinu
, odkia? sa u? v?ak preva?na va??ina Nemcov stihla aj s ?a?kou technikou stiahnu?. Pre jeho poves? urputneho bojovnika ho ?asto prezyvali ?
Stara krv a odvaha
“ alebo tie? ?
Krv a blato
“. Jeho ve?kou nevyhodou v?ak bola prudka povaha. Po?as bojov v Taliansku a na Sicilii mal nieko?ko incidentov pri nav?teve po?nych nemocnic, kedy napadal v jeho o?iach ?simulantov“, ktorymi bol z jeho poh?adu ka?dy, kto nevykazoval zranenie. Zname su pripady, ke? vyfackoval ?i vynadal vojakom, ktori sa
psychicky
zrutili, alebo trpeli napriklad
uplavicou
.
Patton v rozhovore s plk. Lyleom Bernardom po?as vylodenia na Sicilii
?al?im jeho negativnym rysom bola jeho prehnana su?a?ivos?. V priebehu bojov na
Sicilii
svojich podriadenych vyslovne in?truoval, ?e musia stoj ?o stoj doby?
Messinu
skor ne?
Montgomery
. Kvoli svojim vybuchom hnevu mal nieko?kokrat va?ne problemy s nadriadenymi. To malo za nasledok, ?e jeho skor?i podriadeny v
Afrike
general
Bradley
bol menovany velite?om americkych armad v Europe a stal sa tak pre zvy?ok vojny jeho velite?om.
V tomto obdobi bol Patton do?asne prepusteny z funkcie. Jeho pritomnos? na Sicilii bola pre Nemcov znamkou toho, ?e sa chysta vylodenie v ju?nom
Francuzsku
, neskor po?as jeho pobytu v
Kahire
zas o?akavali vylodenie na
Balkane
. Nemci si Pattona ve?mi va?ili a pova?ovali ho za jedneho z najlep?ich spojeneckych velite?ov.
Po?as
vylodenia v Normandii
mal Patton na starosti velenie neexistujucej americkej prvej skupiny armad, od ktorej
Hitler
o?akaval ?e sa vylodi v
Pas-de-Calais
. Tato klamna operacia viazala v oblasti Calais po?etne nemecke zalohy, ktore v jej dosledku Nemci nenasadili v rozhodujucom momente na front. Od
1. augusta
1944
jeho
3. armada
viedla uspe?nu bojovu ?innos? na pravom kridle americkeho vojska a u?astnila sa prieniku z
Normandie
, znameho tie? ako
operacia Cobra
. Jeho vojska mali ve?ky podiel na
obk?u?eni
a likvidacii nemeckych zoskupeni v
Falaiskom kotli
. V tychto bojoch sa prejavila Pattonova vysoko mobilna a agresivna taktika, ktora dobre vyu?ivala mobilitu americkych jednotiek na najvy??ej urovni. Neskor velil americkym vojskam, ktore prekro?ili rieku
Moselu
a zu?astnili sa krvavych bojov o
Metz
(Mety) v
Siegfriedovej linii
. Neskor po?as
bitky o Ardeny
viedol americke sily, ktore podnikli protiutoky na nemecke vojska z juhu, vyslobodili z obk?u?enia
101. vysadkovu diviziu
v
Bastonge
a prenikli ?alej a? do
Sarska
. Potom v druhej polovici marca
1945
prekro?ili
Ryn
a rychlo napredovali ?alej. Jeho plan obsadi?
Prahu
v?ak nakoniec nemohol uskuto?ni?, v dosledku prikazu zosta? na predom ur?enej demarka?nej ?iare. Patton v?ak oslobodil ?as? zapadnych
?iech
, ako napriklad
Plze?
, ?i
Karlovy Vary
.
Po vojne sa zu?astnil vojenskej prehliadky
9. jula
1945
v
Los Angeles
spolu s
Jamesom Doolittlom
, kde sa im dostalo privetiveho privitania davmi obyvate?stva. Po?as prehliadky, tak ako v?dy niesol pri pase svoje 2 revolvery: Colt.45 a Smith & Wesson.357 Magnum, obidva s ru?kami zo
slonoviny
.
George S. Patton zahynul na nasledky automobilovej nehody ? jeho ?tabny Cadilac sa
9. decembra
1945
, iba de? pred navratom do
USA
na kri?ovatke na predmesti
Mannheimu
zrazil s nakladnym automobilom. Nehoda nevyzerala dramaticky a jej ostatni u?astnici vyviazli nezraneni. Patton v?ak mal ve?ku smolu, preto?e naraz ho vymr?til hore a on narazil hlavou do strechy vozidla tak ne??astne, ?e si zlomil dva kr?ne stavce a va?ne poranil miechu. Nasledkom toho celkom ochrnul od krku nadol a ?oskoro za?al ma? problemy s dychanim. Zomrel kratko po nehode v nemocnici na p?ucnu emboliu.
Pochovany bol
23. decembra
1945
pod?a vlastneho priania na americkom vojenskom cintorine v
Hamm
na predmesti
Luxemburgu
ved?a ?al?ich prislu?nikov 3. armady, ktorym velil.
- Moji vojaci mo?u jes? svoje opasky, ale moje tanky potrebuju naftu.
- Ve?te ma, nasledujte ma, alebo mi cho?te z cesty.
- Nech ma Boh z?utovanie nad mojimi nepriate?mi, lebo ja ho ma? nebudem.
- ?iadny bastard e?te nevyhral vojnu tym, ?e by zomrel pre svoju zem. Vyhral ju tak, ?e donutil ineho hlupaka, aby on zomrel pre tu svoju.
- Pochodujte proti zvuku pa?by, to je zvuk, ktory obvykle najdete pred nepriate?om.
- Bojova? za nie?o je lep?ie, ne? ?i? pre ni?.
- Je lep?ie ma? nemecku diviziu pred sebou, ne? francuzsku diviziu za sebou.
- Dobry plan uskuto?neny dnes je lep?i ne? dokonaly plan uskuto?neny zajtra.
- Mam plan. Zly plan, ale predsa plan.
- Huba?ek M.: General Patton - 1. dil 1885 -1942. Vydavate?stvo Ladislav Hora?ek - Paseka, 2005.