Gelasius II.
, vlastnym menom
Giovanni Caetani
(* okolo
1060
,
Gaeta
,
Taliansko
? †
29. januar
1119
[1]
Cluny
,
Francuzsko
), bol
pape?
od
24. januara
1118
a? do svojej smrti.
Hne? po zvoleni ho prepadol procisarsky ladeny
Lucius Fragipani
, ale
Rimania
ho oslobodili.
V roku
1118
cisar
Henrich V.
dobyl Rim. Pape? pred nim utiekol do Gaety. Henrich vymenoval
arcibiskupa
z
Bragy
za
vzdoropape?a
s menom
Gregor VIII.
Po odjazde cisara sa Gelasius vratil spa? do Rima. Fragipaniovci na neho za?ali opa? uto?i? a tak utiekol do
Francuzska
, kde onedlho zomrel.
Jeho otec bol Coniolo, obchodnik v meste Gaetano (odtia? Kajetan). Meno matky nepozname. Jan (Giovanni) sa narodil niekedy medzi rokmi 1060 - 1064. V mladosti bol prijaty do kla?tornej ?koly v
Monte Casine
na odporu?anie opat Desideria. Tu vynikal svojim nadanim a pama?ou. Tu napisal ?ivotopisy sv. Erazma, sv. Anatolie a sv. Caesarea.
[2]
Po smrti Paschala mal Jan Kajetan asi 60 rokov. Na prianie kardinalov bol povolany do Rima a ubytoval sa v dome pri kostole Panny Marie (kostol sv. Sebastiana) v meste Pallaro. V tomto kostole sa zi?li kardinali na konklave a 24. januara 1118 bol Jan jednohlasne zvoleny. Vo?bu v?ak neakceptoval, ale kardinali trvali na svojom a dali mu meno Gelasius II. Vo?ba bola tajna, ale vplyvny rod Frangipane sa o konklave dozvedel a vrazil s ozbrojenym ?udom do chramu. Zmocnili sa noveho pape?a a za?ali ho surovo bi? a kopa?, a? tiekla krv. Vyviedli ho von ?ahajuc za vlasy. Censius Frangipane dal pape?a sputa? re?azami a uvrhol ho do svojho vazenia. Rod Frangipane bol e?te nedavno dlho opora pape?stva. Ke? sa dozvedel rimsky ?ud, povstal proti rodu Frangipane. Na ?elo sa postavil prefekt Peter, hoci sam nebol predtym privr?encom pape?a. Pri?iel pred pevnos?, ktora patrila roku Frangipane a do?adovali sa aby im bol vydany pape?. Cenzius ke? videl, ?e je v obk?u?eni, padol k noham Jana a prosil ho o zmilovanie. Ke? mu Jan odpustil, Cencius ho vydal zastupu. Gelasius so slzami v o?iach ?akoval davu a pobral sa do Lateranskeho palaca.
Gelasius bol v?ak len diakon a bolo nutne po?ka? na vysvatenie do postneho kvatembru. To vyu?il Frangipane a poslal spravu cisarovi do severneho Talianska, ?e v Rime zvolili noveho pape?a. 1. marca 1118 bolo Gelasiovi oznamene, ?e cisar dorazil s vojskom a utaboril sa v svatopeterskom nadvori. Pri?iel si vynuti? potvrdenie privilegii od pape?a Paschala. Gelasius bol kedysi medzi 16 kardinalmi zajaty cisarom s pape?om Paschalom. Pape? tej noci utiekol z Lateranu k Rimanovi Bulgaminimu, ktory byval na tiberskom nabre?i (dnes kostol sv. Katariny dei Funari). Na druhy de?, zo soboty na nede?u nastupil so svojimi priate?mi na dve lo?ky a plavili sa cez burku po rieke Tiber. Z brehu ich prenasledovali Nemci a ostre?ovali otravenymi ?ipmi a hrozili, ?e zapalia lode ak im pape?a nevydaju. Pape? sa predsa len doplavil do mesta Ardei - malej pevnosti za hradbami patriace kla?toru sv. Pavla, tam sa im podarilo vystupi? na breh. Dorazili na noc do Terraciny a 5.marca boli v bezpe?i v pape?ovom rodnom meste Gaetano. Ke? sa o uteku pape?a dozvedeli biskupi a arcibiskupi, opati a juhotalianski pani , ?li noveho pape?a pozdravi?. Tu bol 9. marca 1119 vysvateny za k?aza, a o de? neskor za biskupa. Cisar poslal za nim posla, aby vyjednal potvrdenie privilegii o Paschalovej investiture. Pape? mu v?ak odkazal, ?e je ochotny jedna? o spore medzi Cirkvou a cisarom na sneme, ktory by zvolal v decembri do Milana alebo Kremony. Odpove? roz?ulila despotickeho cisara a ten zvolal svojich stupencov do chramu sv. Petra. Vyli?il im ako sa citi by? urazeny a vymenoval za protipape?a Morica Burdina - arcibiskupa z Bragy. Ke? svatili v Gaetane za pape?a, svatili cisarski biskupi vo svatopeterskom chrame aj Burdina ako Gregora VIII. Pape? mal v?ak va??iu podporu, ne? protipape?, no napriek tomu sa ku Gregorovi VIII. pridali traja rimski k?azi.
Burdinus sa usadil v svatopeterskom chrame, a cisar sa vydal do ju?neho Talianska pokori? pape?ovych stupencov. Dopo?ul sa ale, ?e proti nemu sa chystaju Normani, preto cuvol , nechal Burdina v Rime a odi?iel do Lombardie. Gelasius exkomunikoval v meste Kapua 7. aprila 1119 Burdina aj cisara a chystal sa do Rima. Pri?iel tam prezle?eny za chudobneho putnika, a skryl sa v dome Stefana Ocdonea pri brehu rieky Tiber. Po?as oktavy na sv. Petra a Pavla 1119 Gelasius doprevadzany Stefanom Normanom sa 21. juna odva?il vstupi? do mesta, a do chramu sv. Praxedy odslu?i? sv. om?u, na pozvanie kardinala Desideria. Po?as sv. om?e pri?li do kostola rozzureni Franfipaniovci a hadzali kamene k oltaru. Pape? odi?iel od oltara, vysadol na ko?a a u?iel s krucifixom (klerikali maju len kri?) do kostola sv. Pavla. V kostole zatia? do?lo ku krvavym stretom, s obe?ami na oboch stranach. Stefan Norman - Frangipanov stryko vyzval v?etkych na ukon?enie bojov nako?ko pape? je u? aj tak pre?, a okrem toho su v?etci Rimania a pribuzni. Censius a Lev Frangipanovci, synovia Donny Belly, Stefanovej sestry si dali poveda? a odi?li zo znesvateneho chramu. V?etci h?adali pape?a, priatelia i nepriatelia. Na?li ho skr?eneho v brazde na poli pri kostole sv. Pavla. Nieko?ko dedin?anov nariekalo nad nim. Na druhy de? zhroma?dil svojich vernych priate?ov a povedal: "Ke? nemo?eme v tomto meste ?i?, po?me do ineho. Ute?me zo Sodomy, z tohoto krvaveho Babylonu. Pride doba, verte mi, kedy sa v?etci, alebo komu Boh da, vratime, a nastanu lep?ie ?asy". A pape? odi?iel do Francuzska. Ustanovil Petra z Portu svojim vikarom, kardinala Huga legarom v Beneveru, Petra potvrdil za prefekta. Stefano Norman bol vymenovany za prapor?ika rimskej Cirkvi. So ?iestimi kardinalmi odplaval 2. septembra 1119 do Pisy. Tam posvatil dom na arcibiskupstvo. 10. septembra vysvatil kostol sv. Vavrinca a Syra v Janove a 23. septembra pristal v Marseille. Francuzske knie?ata a biskupi ho privitali v Maguelone, Montpellieri a Avignone. Divili sa ?e nie ?mohamedani, ale kres?ania prenasleduju pape?a v jeho vlasti ako divu zver“. Na novy rok 1120 prebyval pape? vo Valencii, odtia? odi?iel do Vienne, kde usporiadal synodu. 14. januara ho vitali v Lyone. Koncom januara sa nechal odvies? do kla?tora v Cluny. Tam prijal v?etky sviatosti, rozlu?il sa s priate?mi. 29.januara 1119 zomrel, a bol pochovany v opatskom chrame. Pontifikat trval rok a 5 dni.
Po?as svojho posobenia vydal Gelasius mnoho aktov, tykajucich sa riadenia Cirkvi. Medzi nimi bolo i dovolenie zo 7. novembra 1118 k?azovi Norbertovi, aby smel slobodne kaza? ako ?udovy misionar. Svoje buly ukon?oval Gelasius slovami "
Ja, Gelasius, biskup katolickej Cirkvi, znamenim (signum) svojej ruky: Boh na svojom svatom mieste.
"
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Gelasius II.
na ?eskej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).
|
|---|
| 1. ? 4. storo?ie
| | |
|---|
| 5. ? 8. storo?ie
| |
|---|
| 9. ? 12. storo?ie
| |
|---|
| 13. ? 16. storo?ie
| |
|---|
| 17. ? 21. storo?ie
| |
|---|