한국   대만   중국   일본 
Gab?ikovo (vodne dielo) ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Gab?ikovo (vodne dielo)

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Suradnice : 47°52′48″S 17°32′20″V  /  47,88°S 17,539°V  / 47.88; 17.539

Vodne dielo Gab?ikovo.

Gab?ikovo [1] je vodne dielo na rieke Dunaj , vybudovane ne?aleko mesta Gab?ikovo , juhovychodne od Bratislavy .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Plavebna komora Gab?ikovo.
Hladina priehradnej nadr?e.

V stale sa meniacej rieke Dunaj sa nedarilo vytvori? spo?ahlivu plavebnu drahu na dlhy ?as. U? v polovici 19. storo?ia vznikol nazor, ?e najlep?ie by bolo plavbu rie?i? odklonenim sa od povodneho koryta Dunaja. Napokon bol vybraty prave tento variant. Pod?a neho sa Dunaj odkla?a zo zdr?e Hru?ov cez privodny kanal, hydrocentralu Gab?ikovo a odpadovy kanal. Rozhodnutie o vystavbe bolo podmienene tie? odporu?anim Dunajskej komisie na vylep?enie parametrickych podmienok pre vodnu cestu medzi Bratislavou a Budape??ou. Rozhodnutie urychlila aj ropna kriza v roku 1973 .

Vodne dielo bolo budovane od roku 1977 , povodne ako vodne dielo Gab?ikovo-Nagymaros na zaklade medzinarodnej zmluvy z roku 1977 a predov?etkym s cie?om zabrani? pravidelnym zaplavam v tejto oblasti (napr. 1954 a 1965 ). Ma?arsko v maji/novembri roku 1989 jednostranne a bez toho, aby to Slovensku oznamilo, ukon?ilo prace na stavbe svojej ?asti, ?im donutilo ?esko-Slovensko od novembra 1991 realizova? len ?as? diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Toto dielo bolo uvedene do prevadzky v oktobri 1992 , sekundarne ?asti stavby ( elektrare? a podobne) boli uvedene do prevadzky v roku (?) 1996 . Odstupenie Ma?arska od zmluvy bolo dlhe roky predmetom medzinarodneho pravneho sporu medzi Slovenskom (ako dedi?om zavazkov po ?esko-Slovensku) a Ma?arskom. Medzinarodny sudny dvor v oktobri 1997 rozhodol, ?e zmluva z roku 1977 stale plati. Ma?arsko taktie? nebolo opravnene v roku 1989 preru?i? a neskor pozastavi? prace na vodnom diele.

Elektrare? vodneho diela prevadzkovali v obdobi od 10. marca 2006 do 10. marca 2015 Slovenske elektrarne . [2] Zmluvu o prevadzke, ktora bola povodne na obdobie 30 rokov, vypovedala Vodohospodarska vystavba (VV) 4. decembra 2014 pod?a prava vyplyvajuceho zo zmluvy bez explicitneho uvedenia dovodu. Pri?inou mali by? va?ne poru?enia zmluvy zo strany majoritneho akcionara Slovenskych elektrarni, talianskeho Enelu. Vlada (zastupca VV) argumentovala aj udajnou neochotou Slovenskych elektrarni urobi? potrebnu generalnu opravu, ktora bola pod?a vladnych predstavite?ov akutna. [3] [4] Od 10. marca 2015 pokra?uje v prevadzke elektrarni vodneho diela Gab?ikovo Vodohospodarska vystavba .

?asti vodneho diela [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vodne dielo z leteckej perspektivy.
Areal vodnych ?portov v ?unove .

Vodne dielo ?unovo [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Ha? Dunakiliti: je cela vybudovana na ma?arskom uzemi. Jej ulohou je vzdu? hladinu a tym zaisti? elektrarni po?adovany spad a prietok. Dopl?ujucimi objektmi hate su zimny pristav , prevadzkove objekty a prijazdova cesta do obce. Ma?arsko ju odmietlo uvies? do prevadzky.
  • Zdr? Hru?ov: jej ulohou je akumulova? vodu pre ?pi?kovu prevadzku elektrarne Gab?ikovo. Je dlha asi 16 kilometrov so ?irkou 1 a? 4 kilometre. Je postavena preva?ne na slovenskom uzemi.
  • Privodny kanal: Zabezpe?uje privod vody zo zdr?e Hru?ov na vodnu elektrare?. Tvori tie? medzinarodnu plavebnu cestu a pomaha odvadzaniu vod v pripade povodni . Je umiestneny nad terenom, preto musi by? zo v?etkych stran tesneny. Je dlhy 17 kilometrov.
  • Stupe? Gab?ikovo: tvoria ho 2 hlavne objekty: vodna elektrare? a plavebne komory. Bol postaveny na vyu?ivanie utvoreneho spadu na vyrobu elektrickej energie, na prekonavanie rozdielu hladin v plavebnych komorach a na odvadzanie pripadnych povod?ovych vod. Komory su situovane na ?avej strane rieky, elektrare? vpravo mala vyrobi? pri ?pi?kovej prevadzke priemerne 2650 GWh za rok. Ponad vodny stupe? vedie 10 metrov ?iroky cestny most . Prevadzka vodnej elektrarne je plne automatizovana. Ka?da z komor ma podorysne rozmery 34 x 275 metrov s minimalnou h?bkou vody 4,5 metra a umo??uje lodiam prekona? vy?kovy rozdiel v rozmedzi 16 ? 23,3 metra. Preplavovanie je riadene z dozorne, ktora je situovana na tridsa?metrovom pilieri.
  • Odpadovy kanal: odvadza vody od vodnej elektrarne Gab?ikovo spa? do povodneho koryta Dunaja a okrem toho podobne ako privodny kanal pomaha prevadza? ?asti povod?ovych prietokov. Kanal ma miskovity tvar a je dlhy 8,2 kilometra. ?irka dna je 185 metrov. Kanal vyus?uje do Dunaja pri obci Sap (Palkovi?ovo).
  • Regula?ne opatrenia v starom koryte a ramenach Dunaja.

Vodne dielo Nagymaros [ upravi? | upravi? zdroj ]

Su?as?ou vodnych diel na Dunaji ma by? aj vodne dielo Nagymaros tvorene zdr?ou dlhou asi 95 kilometrov a stup?om Nagymaros. Stupe? bude situovany v Ma?arsku medzi obcami Vy?ehrad a Nagymaros a jeho ulohou je vyu?iva? vzniknuty spad zdr?e na vyrobu elektrickej energie a zabezpe?i? dostato?ne plavebne h?bky po?adovane medzinarodnymi dohovormi, ktore sa nedaju uskuto?ni? pomocou regula?nych opatreni. Vodne dielo Gab?ikovo bolo navrhovane na regula?nu a ?pi?kovu prevadzku vodnej elektrarne a vodne dielo Nagymaros ako vyrovnavacia elektrare?, na zlep?enie podmienok plavby a vyrovnavanie ?pi?kovych odtokov z vodnej elektrarne Gab?ikovo. Prevadzka vodnej elektrarne Nagymaros sa teda predpokladala ako priebe?na. Zdr?anie vybudovania stup?a Nagymaros neumo??uje vodnej elektrarni Gab?ikovo pracova? v ?pi?kovej prevadzke.

Dovodom na zastavenie prac zo strany Ma?arska boli protesty ob?anov, preto?e Vodne dielo sa za?alo chapa? ako symbol socializmu. Odporcovia diela v Ma?arsku tie? argumentovali tym, ?e dielo by vyrazne po?kodilo ?ivotne prostredie.

Po zanechani prac ma?arskou stranou a nere?pektovanim tzv. Zmluvneho projektu v ?ase, kedy bolo vodne dielo Gab?ikovo na 90% dokon?ene, sa v roku 1992 na?lo 7 hlavnych variantov na dobudovanie vodneho diela Gab?ikovo. Napokon bol vybrany variant C, teda zmen?enie zdr?e, vybudovanie vodneho diela vylu?ne na uzemi Slovenska a odsunutie vystavby vodneho diela Nagymaros . Ako najlep?ie rie?enie v?ak na?alej zostava variant A, teda dokon?enie oboch vodnych diel pod?a platnej medzinarodnej Zmluvy z roku 1977, vratane v?etkych spolo?ne dohodnutych zmien v spolo?nom zmluvnom projekte . V novembri 1991 za?ala slovenska strana realizaciu objektov nahradneho rie?enia vylu?ne na slovenskom uzemi.

Charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vodne dielo Gab?ikovo je viacu?elova stavba. [5] Charakteristika a u?el diela:

  • produkcia elektriny - 8 hydroagregatorov generuje 720 MW (asi 8% celkovej spotreby energie na Slovensku, asi 12-15% celkovej spotreby energie v Ma?arsku),
  • ochrana uzemia pred zaplavami, ktore v minulosti sposobili ve?ke ?kody,
  • regulacia vy?ky hladiny Dunaja:
    • celoro?na (dlhodoba) regulacia zabezpe?ujuca splavnos? rieky,
    • do?asna uprava vy?ky hladiny po?as krizovych situacii ? napr. po?as havarie vyletnej lode v Budape?ti [6] ,
  • stabilizacia toku rieky znamenala zlep?enie environmentalnych parametrov - zvy?enie kvality pitnej vody a zastavenie poklesu podzemnej vody, ktory nastal ako dosledok uzatvarania meandrov, prehlbovania rie?neho koryta at?.,
  • stabilizacia vlastnosti dna a prudu.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Ostatne nazvy vod [online]. Bratislava: Urad geodezie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-09-27]. Dostupne online.
  2. ⓒ Slovenske elektrarne. Gab?ikovo [online]. Slovenske elektrarne, [cit. 2018-07-10]. Dostupne online.
  3. Vodnu elektrare? Gab?ikovo spustili do stalej prevadzky pred 23 rokmi [online]. www.noviny.sk, 2024-04-01, [cit. 2024-04-01]. Dostupne online.
  4. AKTUALITY.SK. Fico ide vypoveda? zmluvu o prenajme VE Gab?ikovo Slovenskym elektrar?am [online]. Aktuality.sk, 2014-12-04, [cit. 2024-04-01]. Dostupne online.
  5. DO?ASNY MANIPULA?NY PORIADOK PRE SUSTAVU VODNYCH DIEL GAB?IKOVO ? NAGYMAROS NA UZEMI SLOVENSKEJ REPUBLIKY Aktualizacia X [online]. Bratislava: Vodohospodarska vystavba, ?.p. Bratislava, vvb.sk, rev. 2015-10-01, [cit. 2017-12-10]. Platnos? do decembra 2017. Dostupne online. Archivovane 2016-03-26 z  originalu.
  6. Webnoviny.sk [online]. 2019-06-07, [cit. 2019-08-10]. Dostupne online.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]