Franz Peter Schubert
(*
31. januar
1797
,
Viede?
,
Rakusko
? †
19. november
1828
, Viede?) bol rakusky
hudobny skladate?
obdobia raneho
romantizmu
. Jeho najva??i vyznam spo?iva v pies?ovej a komornej tvorbe. Mal mimoriadnu schopnos? vystihnu? lyricke a romanticke nalady a ve?ky melodicky talent;
Franz Liszt
o ?om hovoril ako o ?najpoetickej?om zo v?etkych hudobnikov“.
Schubertov rodny dom vo Viedni
Narodil sa v chudobnej u?ite?skej rodine ako trinaste die?a zo ?estnastich deti. Desa? z jeho surodencov v?ak zomrelo e?te pred dov??enim prveho roku ?ivota. Povod jeho otca, Franza Theodora Schuberta a matky Elisabeth, rodenej Vietzovej, siaha na uzemie ?eska (na Moravu a do Sliezska): otec pochadzal z ro?nickej rodiny z okolia
Hanu?ovic
na
?umpersku
, zatia? ?o matka pri?la do Viedne zo
Zlatych Hor
ne?aleko
Jesenika
.
V roku
1808
sa mlady Franz pre svoj vyborny hlas stal ?tudentom cisarskeho konviktu a zarove? ?lenom chlap?enskeho zboru dvornej kaplnky. V konvikte si preh?bil svoje zatia? skor len domacke hudobne vzdelanie aj lekciami u znameho skladate?a
Salieriho
. Okrem toho nadviazal niektore zo svojich celo?ivotnych priate?stiev so spolu?iakmi, ktore mu potom boli oporou po cely ?ivot. Svoju prvu kompoziciu, klavirnu fantaziu, tu zlo?il v aprili
1810
a ?kolu ukon?il v roku
1813
s ?erstvo dopisanou symfoniou (D 82).
Schubert zanechal konvikt pred?asne, pravdepodobne kvoli neuspechom v matematike a latin?ine, aby sa vyhol vojenskej slu?be, nastupil ako pomocny
u?ite?
u svojho otca. Tuto slu?bu vykonaval s nechu?ou a neve?kym uspechom, zato sa intenzivne venoval komponovaniu. Z jeho dvoch u?ite?skych rokov pochadza napriklad prva dokon?ena opera
Des Teufels Lustschloss
(D 84) a prva om?a (F dur, D 105). V tom ?ase u? niektore kompozicie sedemnas?ro?neho mladenca dosahuju majstrovsku urove? a objavuje sa na podiach koncertnych sieni dodnes.
Bol mimoriadny spolo?nik a cely ?ivot mal ve?a priate?ov. Roku
1816
mu jeden z nich, byvaly spolu?iak Franz von Schober, ponukol ubytovanie v dome svojej rodiny, a od tej doby a? do konca ?ivota bol Schubert va??inu ?asu hos?om roznych priate?ov. Aj ke? sam bol celkom nemajetny, nebol v?aka ich pohostinnosti va??inou nuteny stara? sa o ob?ivu, a mohol sa intenzivne venova? skladate?skej ?innosti.
Jedinou vyznamnej?ou vynimkou, kedy si Schubert na?iel zamestnanie, bol rok
1818
, kedy ho anga?oval grof Johann Esterhazy ako u?ite?a hudby na svojom panstve v obci
?eliezovce
na uzemi dne?neho
Slovenska
(vtedy sa obec volala Zseliz). Vieme, ?e sa tu zamiloval do svojej ?ia?ky komtesy Caroliny, pravdepodobne rovnako beznadejne ako boli beznadejne aj jeho ostatne milostne tu?by.
Aj ke? bol Schubert mimoriadne talentovany a usilovny skladate? ? zoznam jeho diel obsahuje takmer tisic polo?iek ? nedostalo sa mu po?as ?ivota prili? ve?keho umeleckeho ohlasu. Pri?in bol pravdepodobne cely rad, od jeho nepraktickej bohemskosti a neochoty samostatne koncertova? a? po zdrahanie vydavate?ov publikova? s neistym komer?nym uspechom diela pomerne neznameho mladeho umelca.
Jeho vrcholne skladate?ske obdobie mo?eme datova? zhruba od roku
1820
, kedy tvoril nedokon?ene ve?kono?ne oratorium
Lazar
(D 689) a klavirnu fantaziu
Putnik
(D 760). Rokom
1821
tie? za?ala tradicia slavnych
schubertiad
, hudobnych ve?ierkov okruhu Schubertovych priate?ov, na ktorych sa hrali a spievali skladate?ove diela.
Onedlho v?ak aj jeho ?ivot dostal tragicky rozmer: ?ahkomyse?ny Schubert sa pod vplyvom niektorych priate?ov za?al oddava? a? prili? bohemskemu hyreniu a niekedy za?iatkom roku
1823
sa nakazil
syfilisom
, v tom ?ase prakticky nelie?ite?nou pohlavnou chorobou. Jeho zdravie sa potom s nieko?kymi vykyvmi postupne zhor?ovalo a pokra?ujuca choroba sa stale viac premietala do jeho ?ivota a tvorby.
Medzi ?al?ie vrcholne diela mo?eme po?ita? siedmu symfoniu b moll
Nedokon?enu
(D 759), ktoru za?al komponova? roku
1822
, cyklus piesni
Krasna mlynarka
(D 795) z roku
1823
a
Zimna cesta
(D 911) z roku
1827
, sla?ikovy kvartet ?. 14 d moll (D 810)
Smr? a diev?a
(vznikal v rokoch 1824?1826) alebo
Nemecku om?u
As dur z roku
1826
(D 872).
Franz Schubert zomrel zoslabnuty chronickym ochorenim v dome svojho brata Ferdinanda. Bezprostrednou pri?inou smrti mohla by? tyfoidna horu?ka alebo otrava
ortu?ou
, ktora sa vtedy podavala ako liek syfilitikom. Pod?a jeho ?elania ho pochovali ne?aleko hrobu jeho celo?ivotneho vzoru
Ludwiga van Beethovena
na wahringenskom
cintorine
. Koncom
19. storo?ia
boli potom hroby oboch hudobnych geniov prenesene na viedensky Ustredny cintorin.
Franz Schubert za sebou zanechal rozsiahle dielo, z ktoreho len pomerne mala ?as? bola vydana po?as jeho ?ivota tla?ou s pridelenym opusovym ?islom. Prve suhrnne vydanie celej Schubertovej hudobnej pozostalosti vydalo vydavate?stvo
Breitkopf und Hartel
a? roku
1884
. Pre katalogizaciu sa preto pou?iva zoznam, ktory vypracoval hudobny vedec
Otto Erich Deutsch
(1883?1967) a jeho prvu verziu uverejnil pod titulom
Franz Schubert ? Thematic Catalogue of all his works in chronological order
roku
1951
. Diela sa pod?a Deutschovho zoznamu uvadzaju pismenom D a ?islom v katalogu.
Pies?ova tvorba sprevadzala Schuberta po cely plodny ?ivot a bola oblas?ou, kde sa ako
autor
presadil najskor a zapisal najhlb?ie. Jeho piesne so sprievodom
klavira
interpretovali amaterski hudobnici pre viedenske domace spolo?nosti aj ve?ke spevacke hviezdy. Celkom ich zlo?il asi 600. Medzi vyznamne pies?ove opusy patria okrem ineho:
- rane majstrovske diela
Gretchen am Spinnrade
(
Margaretka pri praslici
, D 118, op. 2) a
Erlkonig
(
Kra? duchov
, D 328, op. 1, na
Goetheo
text)
- pies?ovy cyklus
Die schone Mullerin
(
Krasna mlynarka
, D 795), texty Wilhelm Muller
- pies?ovy cyklus
Winterreise
(
Zimna cesta
, D 911), texty znova Wilhelm Muller
Druhou k?u?ovou oblas?ou Schubertovho posobenia je komorna hudba, predov?etkym klavirne kompozicie. Schubert zlo?il ozajstnu zaplavu klavirnych diel, z ktorych mnohe boli len prile?itostnymi tane?nymi skladbi?kami, ale prave tu najdeme aj niektore z najhlb?ich a najpremyslenej?ich Schubertovych kompozicii. V oblasti komornej tvorby stoji za vypo?utie napriklad:
- Forellenquintett
(Kvintet A dur
Pstruh
, D 667)
- Sla?ikovy kvartet d moll
(D 810) znamy pod nazvom
Smr? a diev?a
(
Der Tod und das Madchen
)
- klavirny
Valses Sentimentales
(
Sentimentalne val?iky
, D 779, op. 50)
- Impromptus
a
Moments musicaux
roznych katalogovych ?isiel pre solovy klavir; aj ke? Schubert tieto skladby u? nazvom akoby odkazoval do ri?e prile?itostnej ?ahkej hudby, v skuto?nosti, najma pri niektorych Impromptus, ide o bohate a dokonale vypracovane kompozicie charakteru sonatovych viet
- Fantazia pre dva klaviry f moll
(D 940)
V oblasti orchestralnej a javiskovej tvorby bol Schubert ako vtedy neve?mi znamy skladate? vo ve?kej nevyhode. Navy?e mnohe z tychto diel boli prakticky u? vo chvili zrodu zabite podradnymi libretami, na ktore Schubert komponoval. Aj tu v?ak najdeme mimoriadne kompozicie, ako su napriklad:
- trojvetova symfonia h mol s nazvom
Nedokon?ena
, po nemecky
Unvollendet
(D 759) ? zvy?ajne sa po?ita ako siedma, niekedy aj ako osma Schubertova
symfonia
; medzi autorovymi symfoniami je v poradi predposledna
- Deutsche Messe
(
Nemecka
om?a
As dur, D 872)
- hudba k
baletu
Rosamunde
(
Rosamunda
, D 797)
- nedokon?ene ve?kono?ne
oratorium
Lazarus
(
Lazar
, D 689)