Francesco Petrarca

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Francesco Petrarca
taliansky učenec, básnik a humanista
taliansky u?enec, basnik a humanista
Narodenie 20. jul 1304
Arezzo
Umrtie 19. jul 1374 (69 rokov)
Arqua
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Francesco Petrarca
(plne texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Francesco Petrarca
Socha v Galleria degli Uffizi , Florencia

Francesco Petrarca (tie? Francesco Petrarch , * 20. jul 1304 , Arezzo ? † 19. jul 1374 , Arqua pri Padove ) bol taliansky basnik , predstavite? renesan?neho humanizmu . Do roku 1353 ?il pova??ine utiahnuto pri Avignone .

Jeho humanisticke posobenie za?alo objavenim Augustina a Cicerona , ktori sa pre? stali ?ivymi nosite?mi novej duchovnej epochy.

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Francesco Petrarca sa narodil v Arezze, odkia? sa v roku 1313 pres?ahoval do Avignonu , kde za?al svoje ?tudium, od roku 1318 ?tudoval prava v Montpellier a potom (od roku 1322 ) v Bologni , ?tudium ukon?il z finan?nych dovodov kratko po smrti svojho otca (1326). E?te v roku 1326 sa stal k?azom . Jeho kariera v cirkevnych slu?bach bola pomerne uspe?na, nieko?kokrat vyzyval pape?a k navratu do Rima . Roku 1343 bol povereny pape?om na diplomaticku cestu do Neapola , po navrate neprijal biskupstvo .

Roku 1347 vyzyval pri vzbure v Rime k obnove antickeho Rima, ?o viedlo k ochladeniu vz?ahov medzi nim a rodinou Colonnov, s ktorou sa ve?mi priatelil, a pape?ovym okolim. V tom istom roku bol nuteny prija? kanonikat v Parme .

Roku 1353 sa pres?ahoval do Milana , kde a? do roku 1362 posobil v diplomatickych slu?bach arcibiskupa G. Viscontiho .

Roku 1362 sa pres?ahoval do Benatok , odkia? bol roku 1370 pape?om Urbanom pozvany spa? do Rima. Cestou sa prejavil jeho vek a v Padove ochorel nato?ko, ?e u? nemohol pokra?ova? v ceste. Po svojom uzdraveni sa stiahol do ustrania a a? do smrti ?il u svojej dcery v dedinke Arqua .

Tvorba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vo svojich moralnofilozofickych spisoch Petrarca podava syntezu grecko-rimskych mravnych idealov a humanistickych cie?ov. Vrcholom jeho tvorby je basnicka zbierka Spevnik (Canzionere). U nas vy?la pod nazvom Sonety pre Lauru . Zbierka obsahuje takmer 400 ?ubostnych basni ? najma sonetov  ? v ktorych basnik ospevuje svoju milu Lauru. Petrarcova ?ubostna lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaneho portretu milovanej ?eny, ale obdaruva Lauru aj vlastnos?ami realnej bytosti.

Zbierka sonetov v ich klasickej forme (4, 4, 3, 3) pozostava z troch ?asti (v slovenskom vydani iba z dvoch ?asti):

  1. "Za Laurinho ?ivota", ktora obsahuje 207 sonetov v originali
  2. "Po Laurinej smrti", obsahuje 86 sonetov v originali
  3. "Trionfi", ktore su menej vyznamne (menej kvalitne) ? V slovenskom vydani neboli zahrnute

Basnik spieva o svojej platonickej laske, ktoru uvidel prvykrat 6.4.1327 v Avignone na pape?skom dvore. Zostala nedosiahnute?nym idealom a? do konca ?ivota. Presne o dvadsa?jeden rokov 6.4. 1348 umrela. Cely tento ?as pisal Petrarca ?ubostne sonety. [1]

V roku 1341 bol korunovany v Rime na Ve?kono?nu nede?u za kra?a basnikov vavrinovym vencom.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Sonety pre Lauru, vydal Slovensky spisovate?, v r. 1968, 1.vydanie, slovensky preklad a poznamka: Vojtech Mihalik, doslov ?. Peterajova

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.