z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Cudzinecka legia
|
|
Krajina
| Francuzsko
|
---|
Existencia
| 1831 - su?asnos?
|
---|
Vznik
| 10. marec
1831
|
---|
Ve?kos?
| cca. 8900
|
---|
Motto
| Legio Patria Nostra
|
Prislu?nici
Francuzskej cudzineckej legie
stojaci na ?estnej stra?i v
Saudskej Arabii
po?as
Operacie Pu?tny ?tit
Vysadkari
Francuzskej cudzineckej legie
s americkymi jednotkami na zakladni
Camp Lemonnier
v
D?ibutsku
Prislu?nici
Francuzskej cudzineckej legie
vracajuci sa z oslav D?a padu Bastily
Cudzinecka legia
(
fr
.
Legion etrangere
) je dobrovo?nicka ?pecialna jednotka
francuzskej armady
vytvorena v roku
1831
. Je tvorena zahrani?nymi dobrovo?nikmi.
Do cudzineckej legie mo?e vstupi? ktoko?vek, kto sp??a fyzicke,
zdravotne
a predov?etkym psychicke predpoklady. ?lenmi sa mo?u sta? uchadza?i vo veku od 18 do 40 rokov. Je mo?ne vstupi? u? vo veku 17 rokov, ale len so suhlasom zakonneho zastupcu (tento suhlas v?ak musi by? riadne overeny na francuzskom ve?vyslanectve).
Kontrakt
sa zvy?ajne podpisuje na 5 rokov. Vycvik ako aj samotna slu?ba su mimoriadne tvrde.
Cudzinecku legiu zalo?il 10. marca
1831
francuzsky kra?
?udovit Filip
. Jeho hlavnym cie?om bolo vyu?i? profesionalnych vojakov, ktori po skon?eni napoleonskych vojen v
Europe
zostali bez prace, a zamestna? taktie? byvalych revolucionarov, prepustenych zlo?incov a vytr?nikov a umiestni? ich vo vojenskych jednotkach mimo Francuzska. Ako su?as?
Armee d'Afrique
sa jednotky Cudzineckej legie podie?ali na udr?iavani francuzskych kolonii po celom svete.
Prvou ulohou Cudzineckej legie bola slu?ba v
Al?irsku
. Legia bola rozdelena na 6 narodnych praporov: ?vaj?iarsky, Po?sky, Nemecky, Taliansky, ?panielsky a Holandsko-Belgicky. Prislu?nici ostatnych narodnosti boli umiest?ovani do roznych praporov nahodne.
V tomto obdobi bolo do radov FCL prijatych mnoho
Nemcov
, z ktorych va??ina po?as
druhej svetovej vojny
slu?ila v radach
Wehrmachtu
alebo
Waffen-SS
. Mnohi z nich sa v slu?bach
Tretej ri?e
vyznamenali a dosiahli vysokych hodnosti. Ako uvadzaju niektore zdroje, boli medzi nimi aj vojnovi zlo?inci.
[
chyba zdroj
]
Napriek tomu boli prijati do slu?ieb FCL, ktora ocenila ich bohate bojove skusenosti. V roku 1948 boli tito Nemci stiahnuti zo zmie?anych oddielov FCL a vytvorili samostatny nemecky
prapor
o sile a? 900 mu?ov pod velenim nemeckych dostojnikov. Tento prapor bol v bojoch ve?mi uspe?ny. V su?asnosti su jednotky cudzineckej legie ur?ene na presadzovanie francuzskych zaujmov v zahrani?i a okrem
pechoty
zah??aju aj
?enijne
brigady,
vysadkove
jednotky, ?pecialne a
logisticke
jednotky. Prislu?nici FCL slu?ia aj ako mierove jednotky
OSN
. V legii slu?i pribli?ne 8000 osob a zakladne su dislokovane v tychto oblastiach:
V D?ibutsku jednotky cudzineckej legie zabezpe?uju hranice so
Somalskom
a
Etiopiou
. Vo Francuzskej Guyane hlavna ?innos? spo?iva v stra?eni francuzskeho
kozmodromu
.