Fernando Henrique Cardoso
brazilsky sociolog, profesor a politik
Oficialny portret, 1999
34. Prezident Brazilie
V urade 1. januar 1995  – 31. december 2002
Itamar Franco Luiz Inacio Lula da Silva
Minister financii Brazilie
V urade 19. maj 1993  – 30. marec 1994
Prezident	Itamar Franco
Minister zahrani?nych veci Brazilie
V urade 2. oktober 1992  – 20. maj 1993
Prezident	Itamar Franco
Senator za Sao Paulo
V urade 15. marec 1983  – 5. oktober 1992
Biograficke udaje
Narodenie	18.6.1931 18. jun 1931 (92 rokov) Rio de Janeiro , Brazilia
Politicka strana	PSDB (1988 ? su?asnos?) PMDB (1980 ? 1988) MDB (1974 ? 1980)
Alma mater	Univerzita v Sao Paulo
Profesia	Sociolog
Rodina
Man?elka	Ruth Leite (od 1953, † 2008) Patricia Kundrat (od 2014)
Deti	3
Odkazy
Fernando Henrique Cardoso na org.br
	Fernando Henrique Cardoso (multimedialne subory)
Politicky portal   Biograficky portal

Fernando Henrique Cardoso (* 18. jun 1931 , Rio de Janeiro , Brazilia ), znamy aj pod inicialami FHC , je brazilsky sociolog , profesor a politik, ktory posobil ako 34. prezident Brazilie od roku 1995 do roku 2002 . ^[1] Bol prvym brazilskym prezidentom, ktory bol opatovne zvoleny na ?al?ie funk?ne obdobie. Cardoso, uznavany odbornik na teoriu zavislosti, znamy svojim vyskumom o otroctve a politickej teorii, ziskal mnoho oceneni vratane Ceny princa z Asturie za medzinarodnu spolupracu (2000) ^[2] a Klugeho ceny od Kongresovej kni?nice USA (2012). ^[3]

Osobny a profesionalny ?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Cardoso pochadza z bohatych portugalskych pris?ahovalcov. Niektori boli politikmi po?as Brazilskeho cisarstva . ^[4] Ma tie? africkych predkov, cez ?iernu praprababi?ku a prababi?ku mulatku . ^[5] Cardoso sa opisal ako ?mierne mulat“ a udajne povedal, ?e ma ? nohu v kuchyni “ (prikyvnutie na historicke brazilske domace otroctvo ). ^{[6] [7]}

Narodil sa v Riu de Janeiro a va??inu svojho ?ivota pre?il v Sao Paule . Cardoso je vdovec, ktory bol od roku 1953 ?enaty s antropologi?kou Ruth Vilaca Correia Leite Cardoso a? do jej smrti 24. juna 2008 ; mali tri deti. ^[8] Vy?tudovany sociolog, bol profesorom politologie a sociologie na Univerzite Sao Paulo a prezidentom Medzinarodnej sociologickej asociacie (ISA) v rokoch 1982 a? 1986 . ^[9] Je ?lenom Institute for Advanced Study (Princeton), ?estnym zahrani?nym ?lenom Americkej akademie umeni a vied a autorom nieko?kych knih.

Akademicka kariera [ upravi? | upravi? zdroj ]

Cardoso ziskal bakalarsky titul zo spolo?enskych vied na Univerzite Sao Paulo v roku 1952 , kde ziskal aj magistersky a doktorat zo sociologie. Jeho dizerta?na praca pod vedenim Florestana Fernandesa skumala in?titut otroctva v ju?nej Brazilii a z marxistickej perspektivy kritizovala dominantny pristup Gilberta Freyra k tejto teme. Odvtedy sa stala klasikou na tuto temu. Cardoso tie? ziskal v roku 1963 titul Livre-Docencia, najvy??iu urove? akademickeho uznania v Brazilii, tie? na Univerzite Sao Paulo. V roku 1968 ziskal titul katedralneho profesora, zastaval katedru politologie na rovnakej univerzite. ^[10]

Ke? Cardoso pokra?oval vo svojej akademickej kariere v zahrani?i v ?ile a Francuzsku po sprisneni brazilskej vojenskej diktatury, vydal nieko?ko knih a ?lankov o ?tatnej byrokracii, priemyselnych elitach a najma o teorii zavislosti . Jeho praca o zavislosti bola jeho najuznavanej?im prispevkom k sociologii a rozvojovym ?tudiam, najma v Spojenych ?tatoch. Po tom, ?o v rokoch 1982 a? 1986 predsedal Medzinarodnej sociologickej asociacii, bol Cardoso vybrany ako uznavany odbornik na 40. vyro?ie Fulbrightovho programu a v tejto funkcii bol hos?ujucim vedcom a predna?al na Kolumbijskej univerzite o demokracii v Brazilii. ^[11] Cardoso v su?asnosti vedie predna?ky a kurzy v zahrani?i.

Politicka kariera [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po svojom navrate do Brazilie sa Fernando Henrique zapojil do narastajucej demokratickej opozicie vo?i vojensky ovladanemu re?imu ako intelektual aj ako politicky aktivista. Stal sa senatorom za Sao Paulo za byvale Brazilske demokraticke hnutie (MDB) v roku 1982 .

V roku 1986 bol zvoleny do Senatu za Stranu brazilskeho demokratickeho hnutia (PMDB), ktorou sa MDB stala po opatovnej demokratizacii. Pripojil sa ku skupine poslancov PMDB, ktori tuto stranu opustili a zalo?ili Brazilsku socialnodemokraticku stranu (PSDB). Dovodom bola pozicia PMDB, ktora sa posunula doprava, ke? sa strana zaplnila politikmi, ktori kolaborovali s diktaturou. Ako senator sa Cardoso zu?astnil na Narodnom ustavodarnom zhroma?deni v rokoch 1987  – 1988 , ktore vypracovalo a schvalilo su?asnu ustavu Brazilie v nadvaznosti na opatovnu demokratizaciu krajiny. V po?iato?nych fazach prace ustavodarneho zhroma?denia (od februara do marca 1987) viedol Cardoso vybor, ktory vypracoval vnutorny rokovaci poriadok vratane proceduralnych pravidiel upravujucich tvorbu samotnej ustavy. Tento rokovaci poriadok bol prijaty zhroma?denim a uverejneny 25. marca 1987 . Do roku 1992 posobil Cardoso ako vodca PSDB v Senate. Od oktobra 1992 do maja 1993 posobil ako minister zahrani?nych veci za prezidenta Itamara Franca (PMDB). ^[12]

Od maja 1993 do aprila 1994 bol ministrom financii a v aprili 1994 odstupil, aby za?al prezidentsku kampa?. Vo vo?bach 3. oktobra vyhral prezidentsky urad v prvom kole hlasovania s 54% hlasov, viac ako dvojnasobkom v porovnani s jeho najbli??im protikandidatom Luizom Inaciom Lulom da Silvom . Je to stale najva??i naskok vi?azstva zaznamenany v slobodnych vo?bach v brazilskej historii. Po zmene ustavy, ktora umo?nila prezidentovi vladnu? druhe obdobie, vyhral v roku 1998 druhe funk?ne obdobie takmer rovnako ?ahko, ke? ziskal 53% k Lulovym 31,7 % na vi?azstvo v jedinom kole. K dne?nemu d?u je jedinym prezidentom, ktory ziskal uplnu va??inu ?udoveho hlasovania, a jedinym, ktory vyhral prezidentsky urad v jedinom kole od zavedenia dvojkoloveho systemu v roku 1989 .

Prezident Brazilie (1995 ? 2003) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Cardoso, ?asto prezyvany ?FHC“, bol zvoleny s podporou aliancie vlastnej Brazilskej socialnodemokratickej strany (PSDB) a dvoch pravicovych stran, Strany liberalneho frontu (PFL) a Brazilskej strany prace (PTB). Najva??ia brazilska strana, centristicka Strana Brazilskeho demokratickeho hnutia (PMDB), sa po vo?bach pridala ku Cardosovej vladnej koalicii, rovnako ako pravicova Brazilska progresivna strana (PPB) v roku 1996 .

Jeho vlada videla in?titucionalny pokrok v oblasti ?udskych prav, po?nuc narodnym sekretariatom a novym vladnym programom, o ktorom sa diskutovalo s ob?ianskou spolo?nos?ou na rie?enie tejto otazky. D?a 8. januara 1996 vydal kontroverzny dekret 1775, ktory vytvoril ramec pre jasne vymedzenie domorodych uzemi , ale ktory ako su?as? procesu otvoril domorode uzemia protinarokom susednych vlastnikov pody. V roku 2000 Cardoso po?adoval zverejnenie niektorych tajnych vojenskych spisov tykajucich sa operacie Condor , siete juhoamerickych vojenskych diktatur, ktore uniesli a zavra?dili politickych oponentov. ^[13]

FHC bol prvym brazilskym prezidentom, ktory rie?il nerovnos? a obrovsku priepas? medzi bohatymi a chudobnymi. Spustil tieto programy: Bolsa Escola, Auxilio Gas, Bolsa Alimentacao a Cartao Alimentacao. ^[14]

Vzh?adom na jeho predchadzajuce skusenosti vo funkcii ministra zahrani?nych veci a presti? medzinarodne znameho sociologa bol na svetovej scene re?pektovany a nadviazal priate?stva s takymi lidrami ako Bill Clinton a Ernesto Zedillo . Hoci ho v zahrani?i re?pektovali, v Brazilii mal problemy ziska? podporu v Kongrese pre vladne priority a vobec medzi ?u?mi. V dosledku toho boli ve?ke reformy planovane exekutivou , ako napriklad zmeny v da?ovom systeme a socialnom zabezpe?eni, schvalene len ?iasto?ne a a? po dlhej diskusii. Hoci tvrdil, ?e stale podporuje socialnu demokraciu , jeho ekonomicka politika viedla ?udi na ?avici k tomu, aby ho identifikovali s neoliberalizmom a pravicovou politikou , ?o su pojmy, ktore v latinskoamerickych politickych diskusiach a akademickych kruhoch ?asto nesu ve?mi negativnu konotaciu.

Cardosova administrativa bola obvinena z podplacania kongresmanov, aby schvalili ustavny dodatok, ktory zabezpe?il FHC pravo uchadza? sa o znovuzvolenie, ktore nakoniec vyhral. ^[15]

Po prezidenture [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po odchode z uradu zaujal poziciu veduceho predstavite?a svojej strany a veduceho verejneho hlasu v opozicii vo?i uradujucej Robotnickej strane , pri?om ve?a pisal o brazilskej politike do novin a poskytoval predna?ky a rozhovory. Napriek tomu, jeho relativne nizka miera popularity medzi v?eobecnou populaciou urobila z jeho odkazu zmie?ane po?ehnanie pre jeho politickych spojencov, ktori sa ho po?as volieb zdrahaju bezvyhradne prija?, najma v temach tykajucich sa privatizacie a socialnej politiky. V roku 2006 pomahal v kampani kandidata PSDB na prezidenta Geralda Alckmina a zopakoval, ?e u? nechce znovu kandidova?.

Svoj ?as venuje osobnemu in?titutu, ktory zalo?il v Sao Paule . Na zaklade modelu diel vytvorenych byvalymi prezidentmi Spojenych ?tatov napisal dve knihy o svojich skusenostiach ako prezident Brazilie a obhajuje zmiernenie trestnych zakonov tykajucich sa drog, ?o vyvolava kritiku aj chvalu. Predna?a na Brown University v Rhode Island o brazilskej hospodarskej politike, mestskom rozvoji a odles?ovani a ako hos?ujuci lektor vyu?oval na Sciences Po v Pari?i. V roku 2007 sa stal aj ?lenom redak?nej rady latinskoamerickej politickej publikacie Americas Quarterly , do ktorej je prile?itostnym prispievate?om. ^{[16] [17]}

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Fernando Henrique Cardoso