z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Fedor Houdek
(*
5. januar
1877
,
Ru?omberok
? †
26. februar
1953
,
Bratislava
) bol
slovensky
podnikate?
, narodohospodar a
politik
.
Jeho otec bol Jozef Houdek a matka Ru?ena Makovicka. Jeho otec pochadzal z
?iech
, na Slovensko sa pri?enil do slovenskej obchodnickej rodiny Makovickych v Ru?omberku.
Za?al chodi? do gymnazia v Ru?omberku a v
Ro??ave
, ?tudium neukon?il a za?al sa u?i? v otcovom obchode. Na popud stryka
Du?ana Makovickeho
, osobneho lekara
L. N. Tolsteho
za?al znovu ?tudova? a v r.
1894
–
97
nav?tevoval ?eskoslovensku obchodnu akademiu v
Prahe
. V slovenskom akademickom spolku
Detvan
sa zoznamil s mnohymi slovenskymi ?tudentmi, ktori neskor posobili v politike. Cez
Vavra ?robara
sa za?al stretava? s
T. G. Masarykom
.
Po ukon?eni ?tudii pracoval ako uradnik firmy Makovicky a v Uverovej banke v Ru?omberku. S Vavrom ?robarom a P. Blahom za?ali vydava? ?asopis
Hlas
. Houdek v Hlase publikoval hlavne narodohospodarske ?lanky. V roku
1900
odi?iel do
Brem
, kde v bankovej a dopravnej firme
Karesch a Stotzky
ziskal ?al?ie prakticke odborne skusenosti. Po navrate do Ru?omberka so spolo?nikom A. ?ajkom prevzal ve?koobchod Makovicky a od roku
1911
posobil samostatne ako ve?koobchodnik. Pisal pre
Slovensky ty?dennik
,
?udove noviny
a
Narodne noviny
. Vydaval miestne
Liptovsko-Oravske noviny
. Bol spoluzakladate?om
?udovej banky
, Ustredneho dru?stva pre hospodarstvo a obchod v
Budape?ti
. V roku
1913
vypracoval pre
Slovensku narodnu stranu
ro?nicky program. Bol ?lenom ?eskoslovenskej delegacie na mierovej konferencii v
Pari?i
, preto?e bol znalcom slovensko-ma?arskych hranic. V rokoch
1918
–
1920
bol ?lenom
Revolu?neho narodneho zhroma?denia
.
[1]
V
Tusarovej
vlade bol ministrom zasobovania, v marci
1920
sa zo zdravotnych dovodov funkcie vzdal. V r.
1921
ho zvolili za predsedu Ustredneho dru?stva. Bol predsedom spravnej rady slovenskej pobo?ky Narodnej banky a Slovenskej v?eobecnej uverovej banky
[2]
, predsedom Slovenskeho vlastivedneho muzea v Bratislave, podpredsedom celo?tatnej muzealnej rady, funkcionarom
Matice slovenskej
a Muzealnej slovenskej spolo?nosti, U?enej spolo?nosti ?afarikovej, Zemedelskej akademie ?eskoslovenskej. Po roku
1945
bol predsedom Ustredneho dru?stva, blizkeho
Demokratickej strane
. Odmietol spolupracova? s Ustrednou radou dru?stiev, ktora bola zalo?ena na popud
KSS
.
[2]
Po prevrate po nasilnom zjednoteni dru?stevnictva odi?iel v roku
1949
do dochodku. Je pochovany v
Bratislave
na
Martinskom cintorine
. V roku
1992
mu bol
in memoriam
udeleny Rad T. G. Masaryka II. triedy.
[3]