Februarova revolucia ( rus. Февральская революция ) predstavuje prvu etapu revolu?nych udalosti v Rusku , ktore sa vystup?ovali na za?iatku marca 1917 ( Ruska revolucia ). Z chronologickeho h?adiska je druhou demokratickou revoluciou, ktora zachvatila krajinu (po prvych revolu?nych udalostiach v rokoch 1905/1907 ).

Revolucia za?ala v marci (pod?a julianskeho kalendara vo februari) 1917 vyhlasenim generalneho ?trajku . V dosledku nepokojov a bojom medzi revolu?ne naladenymi masami a policiou v uliciach hlavneho mesta Petrohradu , ktore skon?ili vi?azstvom revolucie abdikoval 15. marca car Mikula? II. a 23. marca bola ustanovena Do?asna vlada na ?ele s knie?a?om Georgijom ?vovom . Vladna koalicia sa v?ak rozpadla pri rie?eni otazky nezavislosti Ukrajiny 2. jula a druhym premierom sa stal Alexandr Kerenskij , ktory bol vo ?vovovej vlade od 2. maja ministrom vojny.

D?a 7. novembra (25. oktobra) v?ak bo??evici uskuto?nili ozbrojeny ?tatny prevrat znamy ako Oktobrova revolucia (Ve?ka oktobrova socialisticka revolucia) a postupne zlikvidovali akuko?vek opoziciu.

Predohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva svetova vojna Carske Rusko vyrazne ekonomicky oslabila. Rychlo industrializovana krajina bola od konca 19. storo?ia plna socialnych protikladov a nesplnenych o?akavani novovznikajucej robotnickej triedy v mestach ako aj nevyrie?enych problemov ro?nikov na vidieku, ktore rusky autokraticky system cara Mikula?a II. nehodlal rie?i?. Problemy sa vyostrovali prave po?as svetovej vojny, kedy bol carsky re?im vystaveny ve?kej za?a?kavacej sku?ke. Za priamy podnet mo?no pova?ova? neuspechy Ruska na frontoch, ve?ke materialne aj ?udske straty a rozvrat hospodarstva vyplyvajuci zo straty tradi?nych trhov a orientacie ekonomiky na vojensku vyrobu. Kriticku situaciu s?a?ovali problemy so zasobovanim armady aj civilneho obyvate?stva a hlad , prejavujuci sa hlavne v mestach ^[1] Od januara 1917 za?ali v dosledku nedostatku potravin ?trajkova? postupne desiatky tisic petrohradskych robotnikov. Ke??e v?ak bola vojna bol ?trajk automaticky pova?ovany za sabota? . Predstavitelia mesta ani car tento problem nedokazali vyrie?i? a svojim konanim vyvolali naopak e?te va??ie protesty.

Priebeh revolucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Marcove (februarove) udalosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

7. marca 1917 (22. februara pod?a julianskeho kalendara) za?ali ?trajkova? tisice robotnikov ve?kej Petrohradskej Putilovskej fabriky - najva??ej tovarne v krajine. 8. marca (23. februara pod?a julianskeho kalendara) nespokojne Petrohradske ?eny, mnohe stojace v dlhych radoch na chlieb vyvolali mohutnu protivojnovu demon?traciu. ^[2] Desiatky tisic ?ien pracujucich v Petrohradskych tovar?ach, ale aj be?nych ?ien v domacnosti vy?li do ulic aby vyjadrili svoju nespokojnos? s nedostato?nymi dodavkami chleba, nespokojnos?ou s carskou vladou a bojom za zrovnopravnenie s mu?mi, ke??e 8. marca bol Medzinarodny de? ?ien . Protestujuci ?asto kra?ali za spevu Marseillaisy , kri?ali Chlieb! a Pre? s carom! . K nim sa zanedlho pridali robotnici a robotni?ky textilnych tovarni z Vyborgskeho rajonu ^[3] . Na niektorych miestach protesty prerastli do stretov s policiou a kozakmi . Ve?er toho isteho d?a vydal Mikula? II. rozkaz velite?ovi petrohradskeho vojenskeho okruhu, aby demon?tracie okam?ite ukon?il. Pokusy nasadi? proti demon?trantom vojsko neboli uspe?ne, preto?e vojaci odmietli strie?a? do neozbrojenych civilistov, niektori sa dokonca vzburili, zastrelili svojich velite?ov a pridali sa k vzburencom. V priebehu ?al?ich dvoch dni za?al generalny ?trajk , ku ktoremu sa pridali ?tudenti aj ve?ka ?as? petrohradskej strednej triedy , ako boli drobni obchodnici , uradnici a taxikari . ?trajk ?oskoro prerastol do ob?ianskych nepokojov, pri ktorych dochadzalo k rabovaniu obchodov.

Mno?stvo protestujucich v nasledujucich d?och narastalo. K nim sa za?ali pripaja? agitatori socialistickych stran na ni??ej urovni. Hlavne eserov , umiernenych socialnych demokratov ( men?evikov ) a menej aj radikalnych socialnych demokratov ( bo??evikov ). Na?alej v?ak i?lo skor o spontanne ?udove povstanie bez ?ir?ej organizacie. ^[4] Revolucia vodcov v?etkych politickych stran zastihla nepripravenych. Najvy??ie autority viacerych politickych stran sa v tej dobe vobec nenachadzali v krajine, boli vo vazeniach, alebo boli mimo diania vo vyhnanstve na Sibiri. Lenin a Martov boli v Zurichu . Trockij v New Yorku , ?ernov v Pari?i , Cereteli , Dan , Goc , Kamenev a Stalin na Sibiri . ^[5]

11. marca (27. februara) niektore carovi oddane jednotky a policia zastrelili pri nepokojoch viac ne? 150 ?udi. Opakovala sa situacia podobna ako v krvavu nede?u roku 1905. U? nasledujuci de? 12. marca prerastli nepokoje do otvoreneho boja medzi revolu?nymi silami a carskym vojskom a policiou. Tento de? je pova?ovany za vyvrcholenie protestov a za?iatok otvoreneho povstania ^[1] . Vojenske jednotky, va??ina ktorych bola tvorena ?erstvymi brancami s ve?kymi sympatiami k protestujucim, ?asto neuposluchla rozkazy a viacere z nich sa pridali k vzburencom. Prva z jednotiek, ktora ako celok pre?la na stranu vzburencov bol Volynsky pluk pod vedenim poddostojnika T.I. Kirpi?nikova . Zakratko sa k nim pridali aj ?al?ie jednotky vratane Litovskeho a Preobra?enskeho pluku. Revolu?ne sily, nasledne obsadili v?etky dole?ite ?asti mesta, Petropavlovsku pevnos? , ?elezni?nu stanicu, telefonnu ustred?u a budovy vlady. Car Mikula? II. nepochopil situaciu a namiesto ustupkov nariadil rozdrvi? vzburencov vojensky, ?o bolo celkom nerealne rie?enie. Aj tie vojska, ktore boli oddane carovi neboli ochotne strie?a? do neozbrojenych civilistov. ^[5]

Podobne ako po?as revolucie v roku 1905 vytvorili robotnici a vojaci organy samospravy nazyvane soviety (syn. rady alebo vybory ). Najdole?itej?i z nich sa nachadzal v Petrohrade , jeho predsedom bol men?evik N.S. ?cheidze a jeho zastupca eser A.F. Kerenskij . Predstavitelia tychto dvoch stran mali v soviete va??inu. Prve zasadenie Petrohradskeho sovietu sa odohralo 12. marca (27. februara pod?a julianskeho kalendara). Soviet prebral zodpovednos? za dodr?iavanie poriadku a zasobovanie mesta. Robotnici a vojaci potom v Moskve a onedlho aj v ?al?ich mestach po celej krajine tvorili ?al?ie soviety. Jednym z prvych nariadeni sovietu bolo Nariadenie ?. 1, ktore zbavovalo dostojnikov armady velite?skej autority a podria?oval ich vojenskym vyborom. ^[6] 12. marca bol vytvoreny Do?asny vybor ?tatnej dumy , pod vedenim Michaila Rodzjanko . Ulohou tejto in?titucie bolo nastoli? opatovny poriadok a fungovanie ?tatu, ako aj schopnosti krajiny ?alej vies? vojnu proti krajinam Trojspolku. Vybor sa tie? poku?al presved?i? cara k ustupkom. ^[4] Nasledne sa 14. marca vybor dohodol s esermi a men?evikmi Petrohradskeho sovietu na vytvoreni novej (Do?asnej vlady).

Mimo Petrohradu za?ali v marci spontanne vznika? soviety na roznej regionalnej (provincialnej, ujezdnej a volostnej) urovni. V?eobecne ich spajal proticarsky postoj, tak?e sa v nich nenachadzali ?iadni carski alebo policajni uradnici. Soviety organizovali zasobovanie potravinami a neskor dohliadali na skuto?nu demokratizaciu regionalnych organov ako boli miestne dumy a zemstva. ^[3]

14. marca car Mikula? II. opustil svoj ?tab a odi?iel do Petrohradu, ale po ceste narazil na odpor revolu?nych vojsk a preto odi?iel do Pskova , na ?tab severneho frontu. Tam po porade s velite?om frontu skon?tatoval, ?e na potla?enie revolucie nema dostatok sil a tak sa 15. marca o 23:40 (2. marca pod?a julianskeho kalendara) vzdal carskeho tronu v prospech svojho brata Michaila Alexandrovi?a . Ani tato sprava v?ak ?ud neuspokojila a Michail Alexandrovi? sa navy?e tronu okam?ite vzdal, pri?om vyhlasil, ?e buducnos? ?tatneho zriadenia v Rusku musi vyrie?i? Ustavodarne zhroma?denie . Tym sa 15. marca 1917 skon?ila tristoro?na vlada rodu Romanovcov v Rusku .

Do?asny vybor ?tatnej dumy sa spolu s Petrohradskym sovietom dohodol na vytvoreni do?asnej vlady. Jej predsedom a zarove? ministrom vnutra bol menovany knie?a G. J. ?vov , demokrat, liberal a vyrazna popularna postava tzv. zemstva. Do?asnu vladu tvorili rozni politici, ale iba ?as? patrila k ur?itej strane. Jedina koherentna strana vo vlade boli kadeti , (predstavitelia kon?titu?no-demokratickej strany). Kadeti v?ak mali odli?ny nazor na buduci vyvoj, na rozdiel od socialistickych stran v Petrohradskom soviete neplanovali rozsiahlu socialnu, ?i pozemkovu revoluciu ani ukon?enie vojny. Jedinym vysokym predstavite?om Petrohradskeho sovietu, ktory prijal miesto v prvej Do?asnej vlade bol eser A.F. Kerenskij . Tato do?asna vlada musela v?etky svoje kroky prediskutova? s Petrohradskym sovietom, ?o malo za nasledok vznik dvojvladia. ^[2] 15. marca do?asna vlada vyhlasila, ?e bude spravova? krajinu a? do uskuto?nenia volieb a nasledneho vzniku Ustavodarneho zhroma?denia, ktore by na zaklade demokratickych v?eobecnych volieb rie?ilo ?al?ie smerovanie krajiny. Vo?by, prve demokraticke vo?by v historii Ruska, sa mali uskuto?ni? 17. septembra 1917, neskor boli odlo?ene na 12. novembra.

Marec - jun [ upravi? | upravi? zdroj ]

Fungovanie Do?asnej vlady mo?no rozdeli? na 3 etapy. ^[7] Prvu etapu od marca do juna 1917 mo?no ozna?i? ako dvojvladie , ke? sa ?tatny aparat nachadzal pod kontrolou liberalnych a demokratickych sil ^[7] . Problemom dvojvladia bolo, ?e Do?asna vlada sice mala zodpovednos? ale nemala ?iadnu vykonnu moc , ktoru mal naopak Soviet, ktory v?ak nemal ?iadnu zodpovednos?. Soviet sa pri tom opieral o podporu revolu?nych robotnikov Petrohradskych tovarni a revolu?nych gard, ktore sa sformovali z vojakov, ktori sa pridali k revolucii. V tomto obdobi do?asna vlada prikro?ila k demokratizacii krajiny, hlavne odmietnutim autoritativnych metod vlady. Do?lo k vzniku predtym zakazanych alebo potieranych organizacii ako boli vojenske a tovarenske vybory, ktore hajili zaujmy vojakov a robotnikov. Vznikli feministicke , kulturne, hospodarske zdru?enia, kluby ale aj odbory. Ve?mi dole?itym bol fakt, ?e za?ali fungova? narodne politicke a kulturne organizacie v jednotlivych regionoch. Ziskanie kontroly nad tymito skupinami sa stalo jednou z k?u?ovych uloh politickych elit a vodcov revolucie. ^[4]

S ?asom sa vykry?talizovali tri politicke bloky, ktore spolu superili o moc. Boli to liberali , umierneni socialisti a radikalni (?avi) socialisti. Liberali tvorili hlavne Stranu kon?titu?nych demokratov (tzv. kadetov; viedol ich P. N. Mi?ukov ), ktori preva?ovali v prvej Do?asnej vlade a neskor od maja do oktobra 1917 boli v koalicii s umiernenymi socialistami. Umierneni socialisti sa delili na men?evikov , ktori predstavovali umiernenu ?as? socialno-demokratickej strany (hlavni predstavitelia J. O. Martov , A. S. Martynov , P. B. Alexandrov , I. Cereteli , G. V. Plechanov ) a Stranu socialistov revolucionarov (skr. SR, alebo jednoducho eserov ; hlavni predstavitelia A.F. Kerenskij , V. M. ?ernov , N.M. Avksentiev ). Umierneni socialisti mali v Petrohrade aj va??ine sovietov po celej krajine najva??iu popularitu. Eseri boli najva??ou stranou v celej krajine. Politika men?evikov stala na tzv. Revolu?nom defendizme, ktory presadzoval hlavne gruzinsky men?evik Cereteli. Po?adoval to, v ?o dufala va??ina obyvate?stva a to predov?etkym ukon?enie bojov na fronte svetovej vojny a mier na principe samour?enia narodov a bez anexii. Ne?iadali pri tom okam?ity mier, ale hodlali zotrva? v obrane krajiny a? do jeho podpisania. ?as? men?evikov sa pridala k Do?asnej vlade. Tu v?ak postupne oslabovali ve?ke protivojnove demon?tracie a neuspechy na fronte, hlavne zlyhanie v letnej ofenzive. Niektori men?evici (napr. Mi?ukov) naivne verili, ?e revolucia privedie obyvate?stvo k zomknutiu okolo ?tatu a vlna vlastenectva umo?ni napravi? problemy v armade. ^[3] 5. maja 1917 vstupili eseri a men?evici do koalicie s kadetmi.

K radikalnym socialistom sa radili ?avi bo??evici ( V. I. Lenin ), ?avi men?evici, ?avi eseri ( A. R. Goc ) a anarchisti . Radikalni socialisti najprv tvorili iba zanedbate?nu skupinu, ale po vytvoreni koalicie liberalov so socialnymi demokratmi ich popularita za?ala narasta?, hlavne po tom, ?o Do?asna vlada nedokazala splni? o?akavania ?udu ako bola tie? neschopnos? dohodnu? sa na sposobe ukon?enia vojny, dohodnu? pris?ub pozemkovej reformy a tie? decentralizacie krajiny a mo?nosti samour?enia pre jednotlive narody. Vzh?adom na to, ?e socialisticke a socialno-demokraticke strany mali v krajine najva??iu podporu obyvate?stva, konflikty medzi nimi ur?ovali trend celeho vyvoja roku 1917. Radikalnu opoziciu najprv posilnil prichod viacerych vyraznych postav z exilu. V. I. Lenin sa vratil 3. aprila 1917 po takmer 17 rokoch v exile. Tito rychlo vyu?ili nadchadzajucu situaciu.

Jul - august [ upravi? | upravi? zdroj ]

V priebehu leta sa odohralo viacero dole?itych udalosti. 3. jula 1917 odstupili v?etci ministri za stranu kadetov, kvoli Ukrajinskym snaham o ziskanie samostatnosti. V priebehu d?a obk?u?ilo Tauridsky palac, v ktorom sidlil soviet nieko?ko desiatok tisic ozbrojenych radikalnych robotnikov a vojakov pod vedenim ni??ich bo??evickych vodcov, ktori po?adovali aby vykonny vybor Sovietu prevzal moc vlady (? V?etku moc sovietom “). Na obranu Sovietu vlada rychlo vyslala po?etne vojska, ktore bo??evikov rozohnali. Zahynulo asi 400 ?udi. Onedlho 7. jula vznikla nova vlada, ktorej predsedom sa stal byvaly minister vojny Kerenskij.

Obdobie od jula do augusta 1917 mo?no ozna?i? ako jednovladie ^[7] , kedy sa kone?ne podarilo Do?asnej vlade aby Soviet prestal zasahova? do jej ?innosti. Najva??ia moc bola sustredena do ruk predsedu Do?asnej vlady Kerenskeho . Ten za?al presadzova? posil?ovanie represivnej ?innosti ?tatu vo?i anarchii vyvolanej revoluciou, ?o niektori pova?uju za cestu k diktature.

Vidiek poci?oval revoluciu inak. Ro?nici boli jednak ovplyvneni socialistickou agitaciou a o?akavali pozemkovu reformu. Zarove? boli ?oraz nespokojnej?i s ekonomickou situaciou a kontrolovanymi cenami obilia , ktore boli take nizke, ?e sa im prestalo vyplaca? jeho pestovanie. Va??ina z nich si obilie bu? ponechala alebo z neho palila alkohol. Problemy v?ak narastali aj v mestach, kde za?al by? nedostatok potravin . Ro?nici naopak poci?ovali nedostatok priemyselnych vyrobkov.

4. juna bol menovany do funkcie velite?a ruskej armady gen. Brusilov , jeden z najschopnej?ich ruskych velite?ov, ke? nahradil generala Alexejeva. Tzv. kerenskeho ofenziva smerom na ?vov , ktoru realizovali vojska pod vedenim Brusilova za?iatkom jula 1917 sice za?ala dobre, ale bola zakratko zastavena nemeckym protiutokom. Ruska armada bola v rozklade ^[8] a ofenziva, do ktorej vkladal Kerenskij aj viacere demokraticke sily v?etky nadeje, bola odrazena a ruske sily boli nutene ustupova?. 1. septembra sa Nemcom podarilo obsadi? Rigu . Ruski vojaci neochotni ?alej bojova? ustupovali. Zo?i vo?i vojenskej katastrofe bol na fronte v polke jula nariadenim Do?asnej vlady znovuobnoveny trest smrti ako aj cenzura . Vo vladnych kruhoch sa za?alo hovori? o potrebe potla?enia sovietu a efektivnej koncentracii moci v rukach diktatora. Kerenskij v?ak namietal proti zavedeniu trestu smrti aj v tyle, aj proti militarizacii priemyslu a ?eleznic, ako nerealnemu kroku, ktory by v kone?nom dosledku va??i poriadok nepriniesol.

August - oktober [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obdobie od augusta do oktobra 1917 predstavuje zavere?nu fazu existencie Do?asnej vlady, kedy do?lo k definitivnemu krachu parlamentarizmu v Rusku ^[7] . 2. augusta bol gen. Brusilov nahradeny vo funkcii velite?a armady gen. Kornilovom , ktory sa mal pokusi? o znovuobnovenie discipliny. Kornilov v?ak Do?asnej vlade nedoveroval a 26. augusta predostrel Kerenskemu ultimatum, v ktorom po?adoval vznik diktatury, ktora by mala kontrolu nad v?etkymi civilnymi i vojenskymi strankami ?ivota. Kerensky tento krok chapal ako sprisahanie a ?al?ieho d?a Kornilova odvolal z funkcie najvy??ieho velite?a. Gen. Kornilov nasledne svojim vojskam 9.-13. septembra nariadil pochodova? smerom na Petrohrad. Kerenskij, ktory tak zostal bez pomoci ozbrojenych revolucionarov bezmocny musel o pomoc po?iada? Soviet. Revolu?ne sily ozbrojenych robotnikov a revolu?nych gard Kornilovove vojska zastavili, na?trbila sa v?ak dovera v demokraticky blok. Do?lo postupne k strate dovery v Do?asnu vladu a opatovnemu posilneniu moci Sovietu. 25. septembra 1917 Kerenskij vytvoril novu vladu, ktorej sa v?ak nepodarilo ziska? doveru Sovietu.

Politicka situacia v tomto obdobi, jednak rozbroje medzi ?avicovymi a pravicovymi stranami, neschopnos? rie?i? skuto?ne problemy krajiny a postupna radikalizacia revolu?nych sil, viedli k posilneniu pozicie bo??evickej strany. Ta si zakladala na triednom odpore vo?i vlade, ktoru ozna?ovali ako bur?oazno-statkarsku ^[9] , ako aj snahach o ukon?enie imperialistickej vojny. Lenin, ukryvajuci sa vo Finsku preto za?al pripravova? ?al?i pokus o prevzatie moci bo??evikmi, ktory sa odohral 7. novembra 1917 (25. oktobra) a znamenal definitivny pad Do?asnej vlady ( Oktobrova revolucia ). Odpor vo?i ich aktivitam napokon vyvolal ob?iansku vojnu .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

?al?ia literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• ZUBOV, Andrej. Rusko 1917 : katastrofa : p?edna?ky o ruske revoluci . Preklad Jitka Komendova. Vyd. 1. Praha : Argo , 2021. 232 s. ISBN 978-80-257-3445-2 .

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Februarova revolucia (1917)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Virtualna prechadzka carskym Ruskom za vlady Mikula?a II.

Rusky portal