Toto je ?lanok o vedeckej dru?ici. O webovom prehliada?i pozri Internet Explorer .

Explorer 7
vedecka dru?ica
Prevadzkovate?	NASA
Hlavni dodavatelia	NASA
Ine nazvy	S 1A
Dru?ica	Zeme
Datum ?tartu	13. oktober 1959
Nosna raketa	Juno II
Kozmodrom	Cape Canaveral LC-5
Trvanie misie	681 dni
COSPAR ID	1959-009A (22)
Hmotnos?	41,5 kg
Elementy drahy
Epocha	59-10-17.16
Inklinacia	50,27°
Apoapsida	1 090 km
Periapsida	560 km
Doba obehu	101,4 min
Kozmonauticky portal

Explorer 7 bola americka vedecka dru?ica , vypustena v roku 1959 . Dru?ica sa zaoberala vyskumom nabitych ?astic, solarnej radiacie a mikrometeoritov . Kon?truk?ne bola zhodna s predchadzajucou neuspe?nou dru?icou Explorer 7X (S-1), ktora bola zni?ena pri ?tarte.

Opis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dru?ica bola stabilizovana rotaciou a jej vonkaj?ia kon?trukcia sa skladala z dvoch ku?e?ovych ?krupin zo sklolaminatu , ktore boli spojene stredovou hlinikovou sekciou valcoviteho tvaru. Priemer sondy v stredovej ?asti bol 750 milimetrov a vy?ka bola taktie? 750 milimetrov. Dodavku elektrickej energie zabezpe?ovalo pribli?ne 3000 solarnych ?lankov umiestnenych na hornej i dolnej konickej ?asti. Dodato?ne napajanie obstaravalo 15 nikel-kadmiovych baterii . Tieto baterie boli umiestnene po obvode centralnej sekcie a pri rotacii dru?ice slu?ili ako zotrva?nik a napomahali tak jej stabilizacii. Na centralnej sekcii boli umiestnene dve dipolove anteny s vykonom jedneho wattu pracujuce v pasme HF (na frekvencii 20 MHz ), ktore vysielali telemetricke data spa? na Zem. Antena radiomajaku pre sledovanie dru?ice bola nain?talovana na spodku dolnej konickej ?asti a pracovala v pasme VHF (na frekvencii 108 MHz).

Po obvode centralnej sekcie bolo umiestnenych pa? bolometrov na meranie tepelneho (infra?erveneho) ?iarenia a tri detek?ne bunky mikrometeoritov na baze sulfidov kadmia. Na detekciu a meranie Lymanovho-α ?iarenia boli v hornej ku?e?ovej sekcii naproti sebe umiestnene ioniza?ne komory . Jedna s okienkom z fluoridu litneho a druha s okienkom berylia . Na vrchu satelitu by Geigerov po?ita? pre detekciu kozmickeho ?iarenia . Hlavna ioniza?na komora pre detekciu nabitych ?astic z radia?nych pasov Zeme a kozmickeho ?iarenia bola umiestnena uprostred vrchnej ku?e?ove sekcie.

Experimenty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tepelne vy?arovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Experiment bol navrhnuty na meranie dopadajuceho a odrazeneho slne?neho ultrafialoveho a infra?erveneho ?iarenia vy?arovaneho Zemou s cie?om lep?ie pochopi? hnacie sily v zemskej atmosfere. Na meranie slu?ilo pa? bolometrov. Prve dva reagovali rovnako na vy?arovanie Slnka aj Zeme, treti reagoval lep?ie na vy?arovanie zo Zeme, ?tvrty bol zamerany na priame slne?ne ?iarenie a piaty bol chraneny pred priamym slne?nym ?iarenim a meral iba ?iarenie odrazene Zemou. Cela meracia sekvencia trvala 30 sekund. Po?as jedneho obehu tak bolo mo?ne vykona? pribli?ne 180 merani. Experiment bol uspe?ny a pou?ite?ne data boli ziskavane a? do 28. februara 1961. Veducim tohto vyskumu bol Verner E. Suomi z University of Wisconsin-Madison .

Slne?ne rontgenove ?iarenie a Lymanovo-α ?iarenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Cie?om merania bolo zaznamenava? dlhodobe data o rontgenovom ?iareni pochadzajuceho zo Slnka a o Lymanovom-α ?iarenia a tie potom zladi? s reakciami a spravanim zemskej atmosfery . Merania bola vykonavane v dvoch ioniza?nych komorach. Namerane udaje v?ak nebolo mo?ne interpretova? v zmysle dopadajuceho slne?neho ?iarenia. Bolo to sposobene prienikmi ?astic (elektrony s energiu 150 keV ) z Van Allenovych radia?nych pasov do obvodov detektora a tie? problemami so spatnou vazbou zosil?ova?a. Veducim vyskumu bol Herbert D. Friedman z US Naval Research Laboratory .

?a?ke ?astice primarneho kozmickeho ?iarenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento experiment bol navrhnuty na meranie ?a?kych ?astic v toku primarneho kozmickeho ?iarenia. ?astice boli detegovane a oddelene v ioniza?ny komorach pod?a ich atomovych ?isiel , Z> 5, Z> 8 a Z> 15. Pri prieniku ?astice do ioniza?nej komory bol vydany pulz, ktoreho amplituda bola v podstate nezavisla od energie ?astice, ale bola umerna druhej mocnine atomoveho ?isla dopadajucej ?astice. Od?itanie hodnot zo v?etkych troch nezavislych po?itadiel prebiehalo raz za 15 sekund. Meranie prebiehalo pod?a planu od vypustenia do 25. oktobra 1959. Experiment be?al i po planovanom ukon?eni a data odoslane do 31. maja 1960 boli pou?ite?ne pribli?ne na 80 %. Problemy v?ak predstavovala detekcia ?astic s nizkymi atomovymi ?islami a od juna 1960 u? bolo ziskanych ve?mi malo pou?ite?nych udajov. Vyskum viedol Martin A. Pomerantz z Bartol Research Foundation .

Zachytena ?asticova radiacia a slne?ne protony [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dva v?esmerove Geigerove po?ita?e (Anton 302 a 112) boli pou?ite ku komplexnemu priestorovemu a ?asovemu monitorovaniu celkovej intenzity kozmickeho ?iarenia, ?asticoveho ?iarenia zachyteneho v geomagnetickej pasci a solarnych protonov . Detektor bol citlivy na protony (energia nad 20 MeV) a elektrony (energia nad 30 keV). Experiment fungoval uspokojivo od vypustenia dru?ice a? do 28. februara 1961. Veducim vyskumnikom bol James Van Allen z University of Iowa .

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Explorer 7 na ?eskej Wikipedii.
• Tento text alebo jeho ?as? bola prevzata z ?lanku - 1959-009A - Explorer 7 (verzia 2008-01-30 22:20:45 UT) uverejneneho na strankach SPACE 40 , ktoreho autorom je Antonin Vitek . (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0 , povolenie autora )
  

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kozmonauticky portal

• http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/spacecraftDisplay.do?id=1959-009A (po anglicky)
• http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/experimentDisplay.do?id=1959-009A-01 (po anglicky)
• http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/experimentDisplay.do?id=1959-009A-02 (po anglicky)
• http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/experimentDisplay.do?id=1959-009A-03 (po anglicky)
• http://space.skyrocket.de/doc_sdat/explorer_s1.htm (po anglicky)