Eugene Ionesco
(povodne
Eugen Ionescu
; *
26. november
1909
,
Slatina
,
Rumunsko
? †
28. marec
1994
,
Pari?
) bol
francuzsky
dramatik
a basnik
rumunskeho
povodu. Je jednym z hlavnych predstavite?ov ?anru nazyvaneho
absurdna drama
.
Hrob Eugene Ionesca
Mnoho zdrojov uvadza ako rok jeho narodenia
1912
, ?o udajne zapri?inil samotny Ionesco, ktory chcel ma? rok narodenia zhodny s rokom umrtia svojho vzoru, dramatika
Iona Lucu Caragialeho
.
Jeho otec, rumunsky
pravnik
sa volal rovnako. Matka Therese Ipcar bola dcerou
francuzskeho
protestantskeho
in?iniera, ktory posobil pracovne v Rumunsku. Ke? sa vzali, Therese konvertovala na
ortodoxnu
vieru. Eugene bol pokrsteny a ostal pravoslavnym
kres?anom
cely ?ivot, napriek tomu, ?e pre?iel dlhym obdobim
metafyzickych
pochybnosti.
Kratko po jeho narodeni sa rodina pres?ahovala do Francuzska, kde jeho otec pokra?oval v ?tudiu, na
pari?skej
pravnickej univerzite ziskal doktorat.
11. februara
1911
sa narodila Eugenova sestra Marilina a o rok neskor brat Mircea, ktory v?ak zomrel na
meningitidu
vo veku 18 mesiacov.
Eugene stravil va??inu detstva vo Francuzsku, av?ak v roku
1925
sa jeho rodi?ia rozviedli a pres?ahoval sa s otcom do rodneho Rumunska. ?tudoval v rokoch
1928
-
1933
francuzsku literaturu
na univerzite a posobil ako u?ite? tohto jazyka. Po?as ?tudia sa zoznamil s
Emilom Ciornaom
a
Mirceom Eiladem
, ktori sa stali jeho dlhoro?nymi priate?mi.
V roku
1936
sa o?enil s
Rodicou Burileanu
. Mali spolu dcerku, pre ktoru pisal nekonven?ne detske rozpravky. V roku
1938
sa mlada rodina presunula do
Francuzska
, kde si doplnil doktorandske ?tudium, podobne ako kedysi jeho otec. Po?as
druhej svetovej vojny
?il v
Marseille
, do Pari?a sa vratil a? po jeho oslobodeni spod
nemeckej
okupacie v roku
1944
.
V roku
1970
sa stal ?lenom Francuzskej Akademie.
V ?asoch
komunistickej
diktatury
Nicolae Ceausescu
jeho hry zakazal, potom ako Ionesco verejne pranieroval jeho re?im.
Eugene Ionesco zomrel
28. marca
1994
vo veku 84 rokov a je pochovany na
pari?skom
Cimetiere du Montparnarnasse.
Na jeho prvych dielach je zjavny vplyv
dadaizmu
, ke? bojuje proti
logike
sveta
a
re?i
. Neskor dospel k nazoru, ?e svet je plny utrpenia a fanatizmu, preto sa v jeho hrach objavuje tragicka a bezradna vizia sveta. Ten sa pre neho stal akymsi gigantickym strojom, ktory ni?i ?loveka a z tohto stavu je jedinym vychodiskom humor. To ho viedlo k tvorbe tzv. ?antihier“ a absurdnej drame. Tieto diela je potrebne chapa? ako memento proti osamelosti, ale i
politickej
zlovoli.
- Ple?iva speva?ka
-
1948
, premiera
1950
. In?piraciou mu bola u?ebnica
angli?tiny
. Jej nezmyselny text, absurdne rozhovory a nesuvisiace vety su znakom tzv. tragedie re?i. Herci tu hovoria pod?a tejto u?ebnice, nevedie sa tu ?iadna zmysluplna konverzacia. Hra byva uvadzana ako komedia, ob?as i ako fra?ka, autor v?ak tvrdi, ?e povodny pocit, ktory ho viedol jej napisaniu bol skor tragicky ako komicky.
- Buducnos? je vo vajciach ?i?e V?etko je treba k stvoreniu sveta
-
1951
- Lekcia
- 1951
- Stoli?ky
-
1952
V tejto hre je javisko zaplnene prazdnymi stoli?kami, na nich sa postupne usadzuju nevidite?ne osoby. Jedini vidite?ni, Starenka a Star?ek, s nimi vedu rozhovor. Hru uzatvara prichod Re?nika, ktoreho ulohou ma by? odovzdanie Star?ekovho posolstva o zmysle
?ivota
.
- Amedee alebo Ako sa ho zbavi?
-
1954
- Jakub alebo Podrobenie
- 1954
- Novy najomnik
-
1955
- Improvizacia Almy alebo Pastierov chameleon
-
1958
- Nenajaty vrah
-
1959
- Nosoro?ec
-
1960
- Kra? umiera
-
1962
- Jeux de Massacre
-
1970