Roz?irenie etruskej civilizacie
Etrusky chram Orvieto
Etruske pismo
Etruskovia
bol staroveky narod, ktory ?il na
Apeninskom polostrove
, na uzemi historicky znamom ako
Etruria
, rozprestierajucom sa najma na uzemi dne?neho
Toskanska
. Ich moc dosiahla vrchol od konca
7. storo?ia pred Kr.
do polovice
6. storo?ia pred Kr.
, ke? sa zmocnili
Rima
a inych uzemi.
Etruskovia nepatrili medzi
indoeuropske narody
a ich povod je a? dodnes neznamy. Vo v?eobecnosti prevladaju u? od antiky tri nazory o povode tohto kme?a. Prvy z nich hovori o ich
maloazijskom
,
lydskom
povode, ako to spomina aj
Herodotos
. Vlna tejto migracie mohla prechadza? aj greckym ostrovom
Lemnos
, dokladom ?oho by mohol by? aj nalez nahrobnej stely s napisom ve?mi podobnym etru?tine. Druha teoria, ktoru preferoval aj historik
Dionysios z Halikarnasu
, pracuje s ich domacim, autochtonnym vyvojom. Tretia teoria tvrdi, ?e pri?li zo severu, mo?no z oblasti Raetie, ?oho dokazom je pre niektorych badate?ov ve?mi podobne meno Rasenna, ktorym sa ozna?ovali samotni Etruskovia. Na zaklade lingvistickych ?tudii sa zistilo, ?e etru?tina a ret?tina boli ve?mi pribuzne jazyky. V su?asnosti sa predpoklada, ?e ka?da z antickych teorii o povode Etruskov je ?iasto?ne pravdiva, teda i?lo o presunutie roznych elit a mo?no ich jazyka a ovplyvnenie povodneho obyvate?stva.
Etruskej kulture prevladala od 11. do 8. stor. pred Kr. tzv.
villanovska kultura
, ktora sa kontinualne transformovala do klasickej etruskej kultury.
Koncom 8. storo?ia pred Kr. do?lo k postupnej transformacii va??ich etruskych osad (
Caere
,
Tarquinia
,
Vulci
,
Veje
) na mestske ?taty.
[1]
Na konci 7. storo?ia pred Kr. sa objavuju
Populonia
,
Rusellae
,
Volterra
a ?al?ie. Tieto mestske ?taty sa vzajomne podobali jazykom, nabo?enstvom i charakterom vlady. Paradoxne nikdy nevytvorili spolo?nu alianciu; naopak, vzajomne superili a bojovali medzi sebou.
[2]
Od konca 7. storo?ia pred Kr. sa Etruskovia zmocnili Rima,
Kampanie
,
Mantovy
a
Spiny
. V 6. storo?i pred Kr. zaznamenali kulturny rozkvet. Pod?a legiend boli posledni traja krali Starovekeho Rima (v rokoch
616
–
510 pred Kr.
) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktore prevzal Rim a pou?ival ich po?as celej existencie, bol zvazok prutov so za?atou sekerou ? fasces, kra?ovske ?ezlo, kra?ovsky tron a toga.
Roku
540 pred Kr.
porazili spolu s
Kartagincami
Grekov
v
bitke pri Alalii
. Roku 510 pred Kr. Rimania Etruskov vypudili z Rima (?im sa za?ina obdobie
Rimskej republiky
).
V
5. storo?i pred Kr.
ustupovali zo severu prichadzajucim
Keltom
. V
4. storo?i pred Kr.
sa ich mesta stali
vazalmi
Rima a Etruskovia sa do konca 1. stor. pred Kr. romanizovali.
Pre Etruskov bola typicka vysoka ?ivotna urove?. Va??inou boli vysoki, ?iernovlasi, s ostrym profilom. Pou?ivali grecku abecedu, no ich jazyk,
etru?tina
, dodnes nie je rozlu?teny (aj ke? sa na?lo ve?ke mno?stvo textov, doteraz sa nena?iel dostato?ne dlhy text). Najdlh?i napis najdeny v etru?tine je tzv.
Platena kniha
(cca 1300 slov). Etruskovia svojich m?tvych pochovavali v platenych plachtach s odkazmi. Vytvorili zvazok dvanastich miest, na ?ele ktorych stali lukumoni (etruski krali aj nabo?enski vladcovia, ktori v?ak nemali absolutnu moc). Na sprave ?tatu sa mohli zu?ast?ova? v?etci slobodni ob?ania, dokonca aj ?eny. Vznikli k?azske kolegia, kde sa viedli zaznamy o udalostiach v
Rime
, tzv. annales maximi. Ich nabo?enstvo bolo temne, podobne ako u
Chetitov
. Bohom obetovali krvave obete v podobe zvierat. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. M?tvym sa zhotovovali mohutne
sarkofagy
z mramoru a zobrazovala sa na nich podoba m?tvych. Predmety v hroboch sved?ia o ve?mi rozvetvenych medzinarodnych kontaktoch. Niektore hrobove predmety maju dokazany fenicky a egyptsky povod.
Svoje domy si stavali z kame?a a tehal. Boli stavite?mi prvych oblukov, ktore vyu?ivali pri stavbe
akvaduktov
. Vynikali najma svojim maliarskym umenim. Etruskovia najprv nana?ali farbu rovno na skalu, a? potom za?ali robi? skuto?ne fresky. Pou?ivali na palenie nadob alebo kalichov a inych domacich potrieb
bucchero
, ktore sa pou?ivalo v keramikarstve.
Etruske nabo?enstvo
bolo predov?etkym polyteisticke. Svet bohov tvoril u nich akusi hierarchiu; na vrchole spo?iatku stalo jedno bo?stvo, neskor dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vladky?a nad v?etkym ?ivym). Tuto bo?sku dvojicu neskor Etruskovia stoto?nili s greckym bohom
Diom
a bohy?ou
Afroditou
alebo obdobne s rimskym
Jupiterom
a
Venu?ou
. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storo?ia pred Kr. alebo od za?iatku 6. storo?ia pred Kr. svatyne a chramy.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Etruskovia