Ethelred II.
Nerozhodny (* cca
968
? †
23. april
1016
) bol anglicky kra? v rokoch
978
a?
1013
a
1014
a?
1016
. Bol synom kra?a
Edgara
a jeho man?elky Elfthryth. Preva?na ?as? jeho vladnutia bola poznamenana odra?anim utokov
Vikingov
.
Ethelredov otec kra? Edgar zomrel nahle v juli roku 975 a zanechal po sebe dvoch mladych synov. Star?i Eduard pochadzal z jeho prveho man?elstva s Ethelfaedou. Mlad?i Ethelred v tej dobe mal 10 rokov a narodil sa druhej Edgarovej man?elke Elfride, s ktorou sa Edgar o?enil roku 964. Po Edgarovej smrti bol predpokladanym naslednikom Eduard, ale svojim jednanim si znepriatelil mnoho vplyvnych ??achticov, ktori potom podporovali nastupnictvo Ethelreda. Obaja mladici boli prili? mladi, aby hrali vyznamnu ulohu v politickych vyjednavaniach. Ethelredove nastupnictvo podporovala jeho matka, vplyvny ??achtic Elfhere a Ethelwold z
Winchesteru
. Eduarda podporovali Dunstan,
arcibiskup
canterbursky
, Oswald, arcibiskup
yorksky
a ??achtici Ethelwin, spravca Vychodneho Anglicka a Byrhtnoth, spravca
Essexu
.
Eduardovym spojencom sa podarilo presadi? svojho favorita a Eduard bol korunovany za kra?a.
Eduardova vlada v?ak trvala iba tri roky, pri?om o tomto obdobi existuje ve?mi malo informacii. Napriek tomu je zname, ?e tato doba bola poznamenana ve?kymi politickymi nepokojmi. Edgar daroval kla?torom ve?ke mno?stvo pozemkov, ?o ale popudilo aristokraciu. Za vlady Eduarda v?ak do?lo k opa?nemu javu, ke? vplyvni ??achtici zabavovali takto darovanu podu. Eduard bol zavra?deny na Ethelredovom panstve a zda sa, ?e jeho vra?da bola planovana. Neexistuje ?iadne svedectvo podporujuce informaciu, ktora sa objavila v pisomnych materialoch o storo?ie neskor, o tom, ?e by jeho vra?du planovala Ethelredova matka Elfrida. Za tuto vra?du nebol nakoniec nikto potrestany.
Ethelred bol mesiac po smrti svojho nevlastneho brata korunovany za anglickeho kra?a. V tej dobe mal asi 13 rokov.
V polovici 10. storo?ia za?ivalo
Anglicko
obdobie mieru, potom ?o Ethelredov otec Edgar znovu ovladol
Danelaw
. Za?iatkom roku 980 za?ali male skupiny Danov napada? pobre?ie Anglicka. Tieto konflikty nepredstavovali pre Anglicko ve?ke problemy, ale znamenali prve diplomaticke kontakty s
Normandiou
. Danski
Vikingovia
v niektorych pripadoch po svojich najazdoch h?adali uto?isko v normanskych pristavoch. To viedlo k narastu napatia medzi anglickym a normanskym dvorom. K urovnaniu sporov prispel pape?
Jan XV.
a vysledkom jeho usilia bol podpis mierovej dohody v
Rouene
roku 991.
Ale v auguste toho isteho roku sa pri brehoch Anglicka objavila ve?ka danska flotila. Po nieko?kych vypadoch na juhovychodnom pobre?i doplavala k ustiu rieky
Blackwater
a jej posadka obsadila Northey Island. Ne?aleko odtia? na vychod sa nachadzalo pobre?ne mesto
Maldon
, kde sidlil spravca Essexu s vojenskou posadkou. Obe strany sa stretli v
bitke pri Maldone
, ktora skon?ila vi?azstvom Danov. Bola to prva zo serie pora?ok anglickych sil od danskych najazdnikov.
Roku 991 mal Ethelred 24 rokov. Po pora?ke pri Maldone sa rozhodol Danom ustupi? a zaplatil im 10 000 libier za zachovanie mieru. Napriek tomu danska flotila pokra?ovala v ceste okolo anglickeho pobre?ia s vypadmi na pevninu a doplavala
Tem?ou
a? do blizkosti
Londyna
. Bitka, ktora sa kratko nato rozputala, bola nerozhodna. Ethelred sa stretol s vodcom danskeho vojska Olavom Tryggvasonom a dohodol s nim mier zahr?ujuci podmienky ?ivota Danov sidliacich v oblastiach Danelawu, vratane obmedzenia ich po?tu a povolenia trhov. Dojednanie tie? zahr?ovalo dohodu, ?e utoky Danov z predchadzajucich obdobi budu zabudnute a Dani obdr?ia 22 000 libier za zachovanie mieru. Roku 994 bol Olav pokrsteny a jeho kmotrom sa stal Ethelred. Po tejto udalosti Olav odi?iel do
Norska
a do Anglicka sa u? nevratil.
Roku
997
sa utoky Danov opakovali. Zrejme i?lo o zvy?ky povodnej armady doplnenej o stale obyvate?stvo Danelawu. Spusto?ili
Cornwall
,
Devon
, zapadny
Somerset
a roku 997 ju?ny
Wales
,
Dorset
,
Hampshire
a roku 998
Sussex
. Roku 999 napadli
Kent
a roku 1000 opustili Anglicko a dorazili do Normandie. Dovodom bolo zrejme odmietnutie platby za udr?anie mieru. Ethelred vyu?il toto kratke obdobie, aby zostavil vojsko a zauto?il na
Strathclyde
.
Roku
1001
sa danska flotila vratila a spusto?ila Sussex. V tej dobe sa flotila vratila na svoju zaklad?u na ostrov Wight. Neskor danske vojsko napadlo ju?ny Devon, aj ke? sa Angli?anom podarilo ich utok odrazi? pri
Exetere
.
Ethelredove vojsko utrpelo straty a na jar roku 1002 pre udr?anie mieru Ethelred zaplatil Danom 24 000 libier. ?aste platby obrovskych ?iastok za udr?anie mieru sa ?asto pova?uju za Ethelredovu slabos? a kratkozrakos?. Napriek tomu na jeho obranu treba poveda?, ?e toto bolo pou?ite u? v dobe
Alfreda Ve?keho
a bol to be?ny sposob rie?enia konfliktov.
Zda sa, ?e ?iadne finan?ne prostriedky nemohli zastavi? danske utoky, ale skor ich podnecovali: roku 1003 danska armada pod vedenim Svena Forkbearda vyplienila zapadnu ?as? krajiny. Roku 1004 zauto?ili na Vychodne Anglicko, kde vyrabovali
Norwich
. V tom istom roku sa ??achtic Ulfcytel Snillingr stretol s Danmi. Aj ke? utrpel pora?ku, sposobil Danom ve?ke straty a takmer sa mu podarilo zni?i? ich lode. Roku 1005 danske vojsko opustilo Anglicko, pravdepodobne kvoli stratam sposobenych v bojoch vo Vychodnom Anglicku alebo z dovodov
hladomoru
, ktory v tom roku su?oval Britaniu.
V nasledujuci dvanastich rokoch bolo Anglicko pusto?ene seriou utokov danskej armady, ktoru Ethelredove vojsko nebolo schopne efektivne odra?a?. Ethelred bol schopny zastavi? iba ich postup platbou ?asteho vykupneho (Danegeld). Ka?da takato platba viedla k odchodu danskeho vojska, ale po jednom alebo dvoch rokoch dorazilo do Anglicka ?al?ie danske vojsko a vy?ka vypalneho sa zvy?ovala. Ethelredovou zufalou reakciou bol masaker Danov trvalo ?ijucich v Anglicku 13. novembra 1002. Nakoniec bol roku 1013 anglicky odpor zlomeny, Sven dobyl celu krajinu a prinutil Ethelreda, aby opustil Anglicko.
Sven pre?il svoje vi?azstvo iba nieko?ko ty?d?ov, zomrel onedlho potom. Roku 1014 danska armada vyhlasila noveho anglickeho kra?a, Svenovho syna
Knuta Ve?keho
, ktoreho v?ak toho isteho roku vyhnali z Anglicka. Knut sa so svojim vojskom vratil do Anglicka roku 1015. Ethelredova kontrola Anglicka sa znovu zrutila a 23. aprila roku 1016 v Londyne zomrel. Bol pochovany v povodnej Katedrale sv. Pavla a jeho nastupcom sa stal jeho syn
Edmund II.
Ethelred sa o?enil dvakrat. Najprv s Elfgifou, dcerou Thoreda, spravcu Yorku, s ktorou mal ?es? synov. Druhou Ethelredovou man?elkou, s ktorou sa o?enil roku 1002, bola Emma Normanska, dcera Richarda II., vojvodu normanskeho. Emmin prasynovec
Viliam I. Dobyvate?
neskor odvodzoval svoj narok na anglicky tron z tohto pribuzenskeho vz?ahu. S Emmou mal Ethelred dvoch synov a jednu dceru.